Od 22.00 h SELČ zároveň pristúpili k blokáde iránskych prístavov.

Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) vo svojom príspevku na sociálnej sieti X uviedlo, že tieto útoky sú zamerané na „oslabenie iránskych kapacít využívaných na útoky proti obchodným lodiam v Hormuzskom prielive.“

Podľa CENTCOM sa tieto operácie americkej armády začali v čase, keď sa americké sily pripravovali na obnovenie námornej blokády iránskych prístavov a pobrežných oblastí. Blokáda sa začala v utorok
o 22.00 h SELČ.

CENTCOM v súvislosti s blokádou prostredníctvom siete X adresovalo Iránu varovanie, že „v súčasnosti v celom regióne Blízkeho východu operuje viac ako 20 vojnových lodí amerického námorníctva a stovky vojenských lietadiel.“ Americké jednotky podľa neho zostávajú ostražité a pripravené zasiahnuť smrtiacou silou.

Blokádu iránskych prístavov Spojené štáty obnovili v reakcii na zablokovanie Hormuzského prielivu Iránom. Pôvodne ju zrušili 18. júna v rámci prímeria medzi Washingtonom a Teheránom. Po obnovení bojov ju však opätovne zaviedli. (TASR, AP, AFP)

V semifinálovom stretnutí na šampionáte v USA, Kanade a Mexiku zdolali hráčov Francúzska 2:0. (TASR)

Týkajú sa vedy a výskumu, vzdelávania a kultúry a vonkajších vzťahov.

V Bruseli sa tak zavŕšil takzvaný „superutorok“, počas ktorého sa posun v prístupovom procese dosiahol aj pri Ukrajine, Moldavsku a Čiernej Hore.

„Po splnení kritérií v oblasti právneho štátu v máji Albánsko začalo uzatvárať prvé tri rokovacie kapitoly. Tento významný úspech potvrdzuje odhodlanie Albánska aj EÚ pokračovať na ceste európskej integrácie krajiny. Povzbudzujem Albánsko, aby pokračovalo v kľúčových reformách aj v nasledujúcich mesiacoch,“ uviedol írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne.

Írsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Albánsko už otvorilo všetkých 33 rokovacích kapitol v rámci prístupových rokovaní s EÚ. Predbežné uzavretie jednotlivých kapitol ešte neznamená ich definitívne schválenie. EÚ sa k nim môže v prípade potreby vrátiť a konečné dohody nadobudnú platnosť až po ukončení rokovaní vo všetkých oblastiach. (TASR)

Za tento čin čelí obvineniu z terorizmu.

Štyridsaťtriročná Rayann El Houliová sa vlani na jeseň vrátila do Austrálie po rokoch strávených v Sýrii. Čelí obvineniu z členstva v teroristickej organizácii, za čo jej hrozí až desaťročné väzenie. Matka štyroch detí v súčasnosti býva v ženskej väznici na západe Melbourne.

El Houliová bola na slobode osem mesiacov, kým bola obvinená a 28. mája vzatá do väzby. Polícia získala videozáznamy, na ktorých je podľa nej El Houliová, ako v roku 2015 počas pobytu v Sýrii ukazuje svojim malým deťom teroristický propagandistický materiál a hovorí im, že neveriaci budú uvrhnutí do pekelného ohňa.

Na jednom z videí si dieťa hrá s maketou zbrane, načo sa ho matka spýta, ako sa tá zbraň drží, alebo či videlo, ako islamisti zabíjajú a vraždia neveriacinožom.

Obhajcovia El Houliovej v júni tvrdili, že sa zriekla IS aj násilného džihádu a že viedla bežný život. Polícia sa však tento týždeň postavila proti tomu, aby bola El Houliová prepustená na kauciu, pretože podľa nej predstavuje neprijateľné riziko šírenia extrémistickej ideológie.

Argumentuje tým, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by žena zmenila svoje názory, a že sa od svojho návratu nezúčastnila žiadneho deradikalizačného programu. Súd rozhodnutie o kaucii oznámi v pondelok.

El Houliová opustila Austráliu v roku 2014 so svojím vtedajším manželom, bojovníkom IS, a dvoma deťmi. V Sýrii, kde porodila ďalšie dve deti, podľa prokurátorov žila pod vládou IS.

Vydala sa za ďalších dvoch členov IS, pričom prví dvaja manželia zomreli a s tretím sa rozviedla. Od roku 2019 bola s deťmi zadržiavaná v utečeneckom tábore Al-Húl na severovýchode Sýrie, vlani v júni sa dostala do Libanonu a na konci septembra sa vrátila do Austrálie. (ČTK, ABC)

Minister vnútra Marcin Kierwiński vyhlásil „nulovú toleranciu“ voči takémuto správaniu a z podnecovania protiukrajinských nálad obvinil krajnú pravicu.

Polícia dnes podľa médií obvinila z viacerých trestných činov muža, ktorý v sobotu nadával trom Ukrajinkám, z toho dvom jedenásťročným dievčatám, v autobuse mestskej hromadnej dopravy v Bielsku-Bialej neďaleko hraníc s Českom.

Ukázalo sa, že tento cestujúci bol zamestnancom dopravného podniku, ktorý je dlhodobo na PN. Dopravný podnik ho prepustil a napadnutým Ukrajinkám sa ospravedlnil a dal im ročné bezplatné lístky.

V Sosnowci rovnako na juhu Poľska dnes polícia zadržala muža, ktorý v posledných týždňoch údajne trikrát zaútočil na Ukrajincov. Polícia pátra po človeku, ktorý v sobotu v Lodži brutálne napadol okoloidúceho, ktorého mylne považoval za Ukrajinca. Vykrikoval na neho xenofóbne heslá a dával mu najavo, že nemá v Poľsku čo robiť. Napadnutý utrpel vážne zranenia v tvári.

Janusz Kowalski, poslanec národnokonzervatívneho Práva a spravodlivosti, najväčšej opozičnej strany v Poľsku, na X vyhlásil anketu, v ktorej sa pýta, či „má Poľsko okamžite odobrať povolenie na pobyt Ukrajincom v odvodovom veku a poslať ich na Ukrajinu“. Hlasovania sa zúčastnilo asi 5 500 užívateľov X a vyše 55 percent z nich odpovedalo kladne.

Server Denník.pl píše, že v Poľsku pribúda trestných činov páchaných z nenávisti. V roku 2024 ich bolo niečo vyše 760, vlani ich úrady evidovali skoro 1 200. Čoraz častejším javom sú nenávistné prejavy voči Ukrajincom na sociálnych sieťach.

Poľský minister vnútra Marcin Kierwiński v príspevku na sociálnej sieti X v pondelok napísal, že pravicoví politici „robia veľa pre to, aby sa hnedá vlna rozliala po Poľsku. Obeťami sú Poliaci aj cudzinci. „Uviedol, že polícia bude proti prejavom nenávisti rázne zasahovať. (ČTK)

Polícia prípad vyšetruje ako možné podpaľačstvo.

Incident zastavil premávku na trati medzi Hamburgom a Cuxhavenom len niekoľko dní po podobnom prípade na západe krajiny, kde úrady preverujú možný sabotážny čin.

Požiar vypukol v noci v obci Neu Wulmstorf, kde začala horieť rozvodná skriňa. Svedok krátko po 01:00 h nahlásil plamene pri technickej budove na železničnom priecestí. Po príchode záchranných zložiek sa ukázalo, že horí aj ďalšia rozvodná skriňa vzdialená približne 50 metrov.

Oheň poškodil signalizačné káble, čo viedlo k prerušeniu železničnej dopravy na zasiahnutom úseku. Národný železničný dopravca Deutsche Bahn uviedol, že zatiaľ nedokáže odhadnúť čas potrebný na opravu. „Pracujeme nepretržite,“ uviedol hovorca spoločnosti.

Zrušených bolo viac než 200 vlakových spojov, ktoré nahradila autobusová doprava. Tisíce cestujúcich museli počítať s obchádzkami a výrazným predĺžením cestovného času.

Polícia na mieste zaistila dôkazy, ktoré podľa nej poukazujú na úmyselné založenie požiaru. Totožnosť páchateľa alebo páchateľov zatiaľ nie je známa.

Podobný incident narušil železničnú dopravu aj počas uplynulého víkendu na vyťaženej trase medzi Düsseldorfom a Kolínom nad Rýnom. Bezpečnostné zdroje vtedy nevylúčili, že mohlo ísť o sabotáž. (TASR, DPA)

Súdna moc totiž žiada milióny dolárov na nové bezpečnostné opatrenia.

Sudkyne Amy Coneyová Barrettová a Elena Kaganová deklarovali, že všetci sudcovia sú odhodlaní aj naďalej rozhodovať „bez strachu a bez zvýhodňovania“ niektorej strany, a to napriek zastrašovaniu a napätej politickej atmosfére v krajine.

Sudkyne Najvyššieho súdu sa pred výbory Snemovne reprezentantov a Senátu dostavili prvýkrát od roku 2019. Federálna justícia požaduje takmer 921 miliónov dolárov na bezpečnostné opatrenia, okrem iného aj na ochranu budov federálnych súdov.

Samotný Najvyšší súd požaduje rozpočet vo výške 228,4 milióna dolárov. Táto suma zahŕňa dodatočných 14,6 milióna dolárov pre špecializované policajné oddelenie Najvyššieho súdu a na zabezpečenie budovy, ako aj 6,5 milióna dolárov na nové zariadenie na kontrolu návštevníkov v areáli súdu.

„Niektorých z nás sa tieto hrozby blízko dotýkajú a všetci žijeme s vedomím, že sa môžu opäť zhmotniť,“ upozornila kongresmanov Kaganová. „Ako však uviedol predseda Najvyššieho súdu, všetci členovia súdu môžu vykonávať svoju prácu tak, ako to považujú za správne, a rozhodovať o prípadoch bez strachu a bez zvýhodňovania,“ deklarovala liberálna sudkyňa.

Barrettová, ktorá si musela z preventívnych dôvodov obliekať nepriestrelnú vestu po tom, čo v roku 2022 unikol návrh rozsudku rušiaceho celoštátne právo na interrupciu, opísala, ako svojmu synovi vysvetľovala, prečo musí vestu nosiť.

„Neočakávala som, že vykonávanie tejto funkcie ma dostane do situácie, keď budem musieť svojim deťom vysvetľovať, čo je nepriestrelná vesta a prečo som ju musela nosiť,“ vysvetlila.

Rosa DeLaurová, demokratka vo výbore Snemovne reprezentantov pre rozpočtové záležitosti, uviedla, že americké bezpečnostné zložky vlani zaznamenali 564 prípadov vyhrážok voči federálnym sudcom, čo podľa nej predstavuje „veľmi znepokojujúci“ nárast o 31 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. (TASR, AFP)

V prípade, že bude políciou uznaný za vinníka nehody, odstúpi z funkcie.

„Dokým polícia nerozhodne o vinníkovi, nebudem vykonávať funkciu splnomocnenca a zachovám sa podľa výsledkov vyšetrovania polície. Rozhodnutie budem plne rešpektovať a v prípade, že budem označený za vinníka, na funkciu rezignujem,“ uviedol poslanec na Facebooku.

Turek v pondelok v centre Prahy narazil do nemocničného vozidla prevážajúceho krv, ktoré sa v dôsledku toho prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia. Zo zverejnených záberov vyplýva, že Turek do križovatky smeroval v ľavom odbočovacom pruhu, z ktorého však neodbočil, ale pokračoval rovno. Práve tam sa zrazil s nemocničným autom.

Premiér Andrej Babiš v reakcii na zverejnené zábery vyhlásil, že ak sa tá situácia stala tak, ako to z týchto záberov vyplýva, Turek by mal rezignovať na funkciu splnomocnenca. (TASR, Novinky.cz)

Irán hlásil údery na ostrovy Kešm a Kiš ležiace pri Hormuzskom prielive.

V Kuvajte musela protivzdušná obrana zasahovať proti nepriateľským útokom a v Bahrajne sa rozozvučali sirény.

Úrad guvernéra ostrova Kešm oznámil, že ostrov zasiahol americký projektil okolo 19.00 h teheránskeho času (17.30 h SEČL). Predtým agentúra Fárs informovala, že na ostrove bolo počuť najmenej päť výbuchov.

Americký projektil explodoval aj v blízkosti zariadenia na dodávku vody a elektriny na iránskom ostrove Kiš. Štátne médiá tiež informovali o výbuchu, ktorý bol počuť v meste Andímešk v juhoriránskej provincii Chúzestán. (TASR, AFP, Reuters)

Vyhlásil, že Slovensko je pripravené podporovať predsedníctvo 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Khalílura Rahmána, ktorý je ministrom zahraničných vecí Bangladéša.

Na rokovaní na pôde OSN v New Yorku zároveň obaja potvrdili záujem rozvíjať aj bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Bangladéšom.

„Tešíme sa na úzku spoluprácu s novým predsedom Valného zhromaždenia a sme pripravení podporovať jeho predsedníctvo. Som presvedčený, že dlhoročné skúsenosti budúceho predsedu z prostredia OSN budú prínosom najmä v období príprav summitu o cieľoch udržateľného rozvoja v roku 2027,“ uviedol Blanár.

Rahmán bol za predsedu 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zvolený tajnou voľbou v úvode júna.

Ako informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, partneri počas rokovania diskutovali o prioritách pripravovaného septembrového zasadnutia vrátane implementácie Agendy 2030, využívania umelej inteligencie pre udržateľný rozvoj, reformy medzinárodnej finančnej architektúry a podpory najmenej rozvinutých krajín.

Slovensko zároveň pokračuje v aktívnej diplomatickej kampani pred voľbami do Bezpečnostnej rady OSN. Blanár predstavil Rahmánovi priority kandidatúry SR na nestále členstvo v BR OSN na roky 2028 – 2029, ktorej podporu zo strany Bangladéša tamojší minister potvrdil.

Na rokovaní ministri tiež potvrdili záujem rozvíjať aj bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Bangladéšom najmä v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, infraštruktúry a obranného priemyslu.

„Vzájomný obchod pritom už v rokoch 2024 a 2025 zhodne presiahol 500 miliónov eur, pričom priestor na ďalší rast existuje predovšetkým v energetických technológiách, manažmente vody či budovaní spoločných priemyselných projektov,“ dodalo MZVEZ SR. (TASR)

Napísal to dnes server Axios s odvolaním sa na nemenovaných amerických a izraelských činiteľov.

Netanjahuov úrad na to oznámil, že Izrael bezpečnostné zóny pozdĺž svojich hraníc potrebuje.

„Nechcú vás tam. Mali by ste sa presunúť,“ povedal o Sýrii Trump Netanjahuovi podľa amerického predstaviteľa, ktorého anonymne citoval server Axios a podľa ktorého americký prezident to isté povedal v súvislosti s izraelskými silami v Libanone.

Trump uviedol, že prítomnosť izraelskej armády na sýrskom území zvyšuje napätie a mohla by viesť k eskalácii. V posledných týždňoch sa v južnej Sýrii odohrali strety miestnych obyvateľov s izraelskými vojakmi, proti ktorých prítomnosti Sýrčania protestujú, napísal Axios.

Podľa neho sa telefonát Trumpa s Netanjahuom odohral deň po stretnutí amerického prezidenta s jeho sýrskym náprotivkom Ahmadom Šarom v Ankare na okraji samitu NATO. (ČTK, Axios)

Viac než šesť mesiacov po únose dlhoročného prezidenta Nicolása Madura Spojenými štátmi to oznámil predseda parlamentu Jorge Rodríguez.

Rodríguez ozrejmil, že v súvislosti s ničivým zemetrasením, ktoré krajinu zasiahlo minulý mesiac, a s cieľom posilniť demokraciu vznikne od 1. augusta spoločná pracovná skupina so zástupcami bývalého Národného zhromaždenia z rokov 2015 až 2020. „Iba prostredníctvom jednoty môžeme napredovať v obnove a zachovaní mieru,“ doplnil vo vyhlásení na sociálnej sieti.

Len niekoľko dní pred zemetrasením pricestovala do Caracasu exilová opozičná predstaviteľka Dinorah Figuerová. Počas cesty podporovanej Spojenými štátmi rokovala s predstaviteľmi dočasnej vlády prezidentky Delcy Rodríguezovej, ako aj s ďalšími opozičnými predstaviteľmi.

Figuerová vedie skupinu zastupujúcu parlament z rokov 2015 až 2020, ktorý v tom čase ovládala opozícia a ktorý USA uznávajú za legitímny venezuelský zákonodarný orgán.

Po oznámení o vytvorení pracovnej skupiny uviedla, že jej cieľom bude presadzovať „bilaterálnu technickú a politickú cestu“ založenú na konkrétnych krokoch a cieľoch, ktoré by mali pomôcť pri obnove demokracie vo Venezuele. (TASR, AFP)

Peniaze jej priznala porota za to, že ju prezident USA Donald Trump v roku 1996 sexuálne napadol.

Keď novinárka o incidente prehovorila verejne, začal ju Trump ohovárať. Informovali o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na súdne záznamy a právnikov poškodených.

Platba vo výške päť miliónov dolárov (4,38 milióna eur) priznaných porotou plus úroky, odišla podľa záznamov súdu v pondelok z účtu, na ktorom boli peniaze uložené v úschove už od rozhodnutia poroty po dobu odvolacieho konania v očakávaní súdneho príkazu.

Carrollovej advokátka Roberta Kaplanová potvrdila, že peniaze dorazili na účet. „S potešením oznamujeme, že dostala odškodné, ktoré jej priznala porota,“ uviedla Kaplanová vo vyhlásení. (ČTK)

Uviedla to predstaviteľka bruselskej prokuratúry. Všetkých mŕtvych našli vo výťahu, ktorý sa zrútil.

Požiar vypukol v centre Bruselu, kde jedna z budov prechádza rekonštrukciou. Zámerom bolo premeniť ju na multifunkčnú budovu s kanceláriami, reštauráciami či bytmi. Za projektom stoja firmy Whitewood a Immobel. Immobel vo vyjadrení uviedla, že správu o obetiach požiaru na stavbe prijala s hlbokým zdesením.

Úrady spočiatku informovali o bližšie nešpecifikovanom počte mŕtvych, ktorých našli vo výťahu na stavbe, a šiestich nezvestných osobách. Bruselská prokuratúra pre DPA následne potvrdila, že úrady našli šesť tiel.

Podľa miestnych hasičov sa na stavenisku v čase vypuknutia požiaru nachádzalo približne 250 pracovníkov. Dvoch z nich previezli do nemocnice, rovnako ako jedného hasiča, potvrdil hovorca hasičského zboru.

Miesto tragédie navštívili aj belgický kráľ Filip a premiér Bart De Wever, no verejne sa k incidentu doposiaľ nevyjadrili. Zármutok na sociálnych sieťach vyjadrili minister vnútra Bernard Quintin či nemecký veľvyslanec v Belgicku Martin Kotthaus.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na televíziu VRT v pôvodných správach uviedla, že počiatočný požiar na nižších poschodiach budovy sa podarilo pomerne rýchlo dostať pod kontrolu. Plamene sa však následne podľa hasičov rozšírili cez výťahové šachty a spôsobili nový požiar v podzemí. (TASR, DPA)

Venoval mu ho kráľ Filip VI. za prínos k uzavretiu dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ukončení hraničných kontrol medzi Španielskom a Gibraltárom.

Šéf španielskej diplomacie Manuel Albares Bueno na rezidencii španielskeho Stáleho zastúpenia pri EÚ odmenil štyri úradníčky a diplomatky, ktoré sa venovali uzavretiu dohody, a osobitne aj Šefčoviča, pri ktorom vyzdvihol, že sa od roku 2021 neúnavne venoval tomu, aby zmizol „posledný hraničný plot na kontinentálnej Európe“.

„Je to veľký moment, o ktorom sme dlho snívali,“ povedal Manuel Albares Bueno pre slovenské médiá po slávnostnom ceremoniáli. „Dávame ľuďom nielen slobodu, ale aj nové hospodárske príležitosti.“ Minister pre TASR potvrdil, že doteraz každodenne prechádzalo cez hranicu vyše 15.000 pracovníkov a tento počet sa zvýšil už po vlaňajšej júnovej dohode o zjednodušení hraničných kontrol. Teraz očakáva, že zmiznutím dlhých radov áut sa zlepší každodenný život ľudí na oboch stranách hranice, že pribudne počet pracovníkov, čo zvýši prosperitu regiónu.

Šefčovič ocenil, že sa podarilo prispieť k záveru veľmi zložitých pobrexitových rokovaní, čo v prípade Gibraltáru má veľký význam aj z dôvodu, že táto hranica bola problémom počas posledných 300 rokov. „Nebolo jednoduché preniesť sa cez všetky tie historické zložitosti a nájsť riešenia, ktoré budú najlepšie pre všetkých ľudí žijúcich v gibraltárskom regióne,“ uviedol.

V praxi to podľa neho znamená, že sa našli „kreatívne riešenia“ na to, aby sa nemuseli vykonávať colné a osobné kontroly pri prekračovaní hranice, a podarilo sa nájsť spôsob, ako odstrániť poslednú bariéru, ktorá oddeľovala občanov Gibraltáru od občanov Španielska. (TASR)

Mladík obžalovaný z útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zomrela zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, si vypočul ďalšie dôkazy.

Súd sa dostal k správam z obdobia pred útokom a krátko po ňom, ktoré sa týkali aj jeho rodičov.

Platy viacerých zamestnancov na Slovensku sa za mesiac máj zdvihli.

Rýchlejšie ako inflácia stúpali mzdy vo viac ako polovici odvetví. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Vyšetrovatelia zároveň naďalej zisťujú motív aj rozsah prípravy činu.

„Je zrejmé, že išlo o cielený útok. Stále sa snažíme zistiť, do akej miery bol tento útok naplánovaný a aká bola motivácia, ktorá za ním stojí,“ povedal šéf britskej protiteroristickej polície Laurence Taylor.

V súvislosti s prípadom zostáva vo väzbe 28-ročný muž, ktorého polícia pôvodne zadržala pre podozrenie z vraždy. Po objavení nových dôkazov ho opätovne zadržali pre podozrenie zo spáchania, prípravy alebo podnecovania teroristických činov. Jeho totožnosť nezverejnili.

Widdecombeovej telo našli minulý štvrtok v jej dome v obci Haytor v grófstve Devon na juhozápade Anglicka. Polícia predpokladá, že k útoku došlo už v stredu popoludní, keď sa nedostavila na plánovaný televízny rozhovor. Príčinu smrti nezverejnili, polícia však uviedla, že utrpela vážne zranenia.

Prípad pôvodne vyšetrovala polícia grófstiev Devon a Cornwall, ktorá uviedla, že nič nenasvedčovalo teroristickému ani politicky motivovanému útoku. V pondelok však vyšetrovanie prevzala protiteroristická jednotka po tom, čo sa počas „dynamického a zložitého vyšetrovania“ objavili nové informácie a dôkazy.

Widdecombeová bola poslankyňou britskej Konzervatívnej strany v rokoch 1987 až 2010 a v minulosti zastávala niekoľko nižších funkcií vo vláde bývalého premiéra Johna Majora. Po odchode z britského parlamentu sa stala známou aj vďaka účasti v televíznych reality šou Strictly Come Dancing a Celebrity Big Brother.

Neskôr vstúpila do Strany brexitu a v rokoch 2019-20 ju zastupovala ako poslankyňa v Európskom parlamente. V roku 2023 zastávala v strane Reform UK, ako sa premenovala Strana brexitu, funkciu hovorkyne pre migráciu a spravodlivosť. (TASR, AP, Reuters)

Poplatky by mali nahradiť obchodné a investičné dohody so spojencami USA v Perzskom zálive.

„Na základe veľmi dobrých rozhovorov s vedúcimi predstaviteľmi Blízkeho východu som sa rozhodol nahradiť 20-percentný poplatok Spojených štátov za úhradu nákladov obchodnými a investičnými dohodami, ktoré budú rôzne štáty Perzského zálivu uzatvárať so Spojenými štátmi,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Tieto investície budú obrovské, ale zároveň mimoriadne prospešné pre nich aj pre ich budúcnosť,“ doplnil Trump.

Nie je jasné, či pôjde o nové záväzky, alebo má Trump na mysli dohody s blízkovýchodnými štátmi, ktoré oznámil počas svojej vlaňajšej návštevy Kataru, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie.

Trump v pondelok avizoval, že USA preberú kontrolu nad Hormuzským prielivom a zavedú poplatky za ochranu v ňom. Dnes tiež deklaroval, že Spojené štáty zavedú úplnú blokádu lodí plaviacich sa do iránskych prístavov a z nich alebo plavidiel, ktoré prepravujú akýkoľvek náklad súvisiaci s Iránom. (TASR, AP, AFP)

Za následok to malo ďalší celonárodný výpadok energie, ako informovali tamojšie médiá a úrady.

Národná elektrická sieť úplne vypadla približne o 11.05 h miestneho času (17.05 h SELČ), potvrdila štátna energetická spoločnosť UNE. V dôsledku tohto výpadku zostalo bez elektriny približne desať miliónov ľudí.

Výpadky energie, ktoré často trvajú niekoľko hodín alebo dokonca niekoľko dní, trápia Kubu už mesiace. Čiastočne súvisia so zastaranou elektrickou sieťou, ale aj s blokádou uvalenou Spojenými štátmi, ktorá karibský ostrov odrezala od dodávok paliva.

Opakované výpadky elektriny prispeli podľa Reuters k rastúcemu sociálnemu napätiu a minulý týždeň vyvolali v Havane aj protesty.

Situácia na Kube sa rapídne zhoršila po 3. januári, keď USA zosadili venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Caracas dovtedy zabezpečoval približne polovicu dodávok paliva pre Kubu. Po Madurovom zajatí Washington uvalil na ostrov ropné embargo, ktoré však neskôr zmiernil po varovaniach iných karibských krajín, že by mohlo spustiť kolaps jej ekonomiky.

Americký prezident Donald Trump považuje Kubu, ktorá sa nachádza asi 150 kilometrov od pobrežia Floridy, za „mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA a opakovane pohrozil, že Spojené štáty nad ňou „prevezmú kontrolu“. (TASR, Reuters, AFP)