Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.

Uviedol to veliteľ jej dronových vojsk Robert Brovdi, známy pod prezývkou Maďar.

Po útokoch v Azovskom mori, kde v uplynulých dňoch zasiahli ukrajinské bezpilotné prostriedky 116 plavidiel, ide podľa neho o ďalšiu fázu operácie. (ČTK)

Snežana Paunovičová vyhlásila, že keby bola počas vojny v Kosove v rokoch 1998-99 pri moci namiesto vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča, „etnicky by vyčistila“ Kosovo od Albáncov.

Kosovo medzičasom vyhlásilo Paunovičovú za nežiaducu osobu a udelilo jej trvalý zákaz vstupu i tranzitu cez svoje územie.

Paunovičová v rozhovore pre srbskú televíziu Kurir cez víkend uviedla, že by Kosovo „zbavila Albáncov“. Dodala však, že nie ich likvidáciou, ale tým, že by zabezpečila odchod všetkých, ktorí sa necítia byť občanmi Srbska, „do svojej vlasti“. Ministerka sa pritom narodila v Kosove.

Hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipperová v reakcii na otázku novinárov vyhlásila, že „v Európe nie je miesto pre rétoriku ospravedlňujúcu alebo presadzujúcu etnické čistky“.

„Takéto vyhlásenia sú v rozpore s hodnotami ľudskej dôstojnosti, zmierenia a zodpovednosti,“ povedala Hipperová na tlačovej konferencii v Bruseli.

V reakcii na ministerkine výroky ju opozičné strany vyzvali, aby odstúpila. Paunovičová však v utorok odmietla svoje slová odvolať. „Nevzdávam sa politiky Socialistickej strany Srbska (SPS),“ vyhlásila s odkazom na stranu, ktorú založil Miloševič. Podľa nej ide o stranu, ktorá „viedla Srbsko za neopísateľne ťažkých historických okolností a priniesla veľké obete“.

Kosovo medzičasom vyhlásilo Paunovičovú za nežiaducu osobu a udelilo jej trvalý zákaz vstupu i tranzitu cez svoje územie. Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla uviedol, že Paunovičovej výroky na verejnosti predstavujú pre krajinu hrozbu tým, že podnecujú nenávistné prejavy a destabilizáciu.

Kosovský minister práce Andin Hoti označil Paunovičovej slová za „dôkaz, že Srbsko sa ešte stále neoslobodilo od genocídnej ideológie Slobodana Miloševiča a od zločineckej politiky, ktorá priniesla vojny, masakry a historickú hanbu.“        

Vzťahy medzi Belehradom a Prištinou zostávajú napäté od skončenia vojny v Kosove, ktorá si vyžiadala približne 13 000 obetí. Srbsko dodnes odmieta uznať nezávislosť svojho bývalého autonómneho regiónu.

Miloševiča po jeho zvrhnutí zadržali a obvinili zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojen na Balkáne. Zomrel však v roku 2006 ešte počas procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. (TASR, AFP)

Ricea trápila choroba a striedal už v polčase štvrťfinále s Nórskom.

„Všetci sú pripravení nastúpiť a všetci trénovali okrem Jarella (Quansaha), ktorý má trest, a Jordana Hendersona,“ povedal Tuchel novinárom v Atlante v predvečer duelu.

Henderson je mimo hry po tom, čo si zlomil ruku pri výhre nad spoluorganizátormi z Mexika v osemfinále. Ricea trápila choroba a striedal už v polčase štvrťfinále s Nórskom.

„Rice je pripravený nastúpiť a zotavil sa čo najlepšie,“ povedal Tuchel, ktorý dodal, že očakáva intenzívny a emotívny zápas. (TASR, AFP)

Dvadsaťosemročný muž zraneniam na mieste podľahol.

K incidentu došlo krátko pred 07:00 h miestneho času na parkovisku pri čerpacej stanici a obchode v meste St. Augustine. Muž bol jedným zo štyroch ľudí vo vozidle, ktorých kontrolovali príslušníci ICE a Vyšetrovacieho úradu ministerstva vnútornej bezpečnosti (HSI).

Počas zásahu všetci ľudia z auta ušli. Jeden z nich pri úteku vybehol na frekventovanú cestu priamo pod kolesá ťahača s návesom, uviedol seržant floridskej diaľničnej polície Dylan Bryan. Vodič kamióna po nehode zastavil a pokúsil sa mužovi pomôcť.

Ide už o tretie úmrtie za približne týždeň v súvislosti so zásahmi príslušníkov ICE. Predchádzajúce dva prípady sa odohrali v štátoch Texas a Maine, kde pri stretnutiach s federálnymi agentmi zahynuli dvaja ľudia pri streľbe.

ICE ani ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry AP o vyjadrenie. (TASR, AP)

Tvrdí to web Politico.

Podľa amerických úradov cieľom tohto opatrenia je zabrániť zavlečeniu vírusu ebola do Spojených štátov. Rozhodnutie vychádza z nového hodnotenia rizika, podľa ktorého sa nákaza šíri bližšie k metropole Kinshasa.

Približne dve desiatky amerických občanov, ktorí sa v utorok chystali odletieť z KDR do USA, budú musieť absolvovať povinnú 21-dňovú čakaciu lehotu mimo územia KDR. Americké ministerstvo zahraničných vecí im má zabezpečiť potrebnú pomoc.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo upozorňuje, že cestovné obmedzenia pri epidémiách často prinášajú viac škody než úžitku, pretože môžu viesť k stigmatizácii postihnutých krajín, ekonomickým stratám a odrádzať štáty od včasného oznamovania výskytu infekčných ochorení.

WHO v utorok upozornila, že skutočný rozsah epidémie eboly v KDR môže byť dva- až štyrikrát väčší, než naznačujú oficiálne údaje.
Podľa najnovších oficiálnych údajov úrady v KDR od polovice mája zaznamenali viac ako 1960 prípadov nákazy ebolou a vyše 700 úmrtí. Riaditeľ WHO pre mimoriadne situácie Chikwe Ihekweazu však uviedol, že modely organizácie naznačujú, že skutočný počet prípadov môže byť dva- až štyrikrát vyšší. (TASR)

Ide o ďalšie opatrenie zamerané na obmedzenie prístupu detí k návykovým online aplikáciám.

Premiér Keir Starmer v júni avizoval zákaz sociálnych sietí pre osoby mladšie ako 16 rokov.

Ako v stredu informovala agentúra AFP, nové pravidlá sa budú týkať platforiem ako Instagram a Facebook, pričom tínedžeri vo veku 16 a 17 rokov ich nebudú môcť používať v čase od polnoci do 06:00 h.

Vláda zároveň predstavila plány na zavedenie predvolených nastavení, ktoré by starším tínedžerom zablokovali návykové funkcie, napríklad nekonečné posúvanie obsahu. Používatelia si však tieto obmedzenia budú môcť vypnúť. Kritici upozorňujú, že tieto opatrenia nemusia byť účinné. Zatiaľ nie je jasné, ako ich bude vláda kontrolovať.

Spojené kráľovstvo sa v júni stalo jednou z krajín, ktoré zakázali používanie sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Zákaz sa má od začiatku roka 2027 vzťahovať na platformy ako Snapchat, TikTok, YouTube, Instagram či Facebook.

„Aj keď mladí ľudia získavajú v 16 rokoch väčšiu samostatnosť, stále by mali byť chránení pred najnávykovejšími online funkciami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ich duševnú pohodu,“ uviedla ministerka pre technológie Liz Kendallová.

Dodala, že tieto opatrenia pomôžu mladým ľuďom získať čas na potrebný spánok, sústrediť sa na školu a tráviť viac času s rodinou a priateľmi.

Súčasťou opatrení budú aj kontroly používania chatbotov umelej inteligencie. Tie majú zabezpečiť, aby osoby mladšie ako 18 rokov počas používania platforiem pravidelne robili prestávky.

Niektoré organizácie na ochranu detí reformy privítali ako potrebné opatrenia, iné však varovali, že môžu viesť k tomu, že deti začnú internet využívať menej bezpečnými spôsobmi.

Prvou krajinou sveta, ktorá kázala používanie sociálnych sietí osobám mladším ako 16 rokov, sa v decembri 2025 stala Austrália. Toto opatrenie malo zatiaľ zmiešané výsledky.

Podobné zákazy oznámili aj Kanada či Spojené arabské emiráty. Indonézia začala svoj zákaz pre používateľov mladších ako 16 rokov uplatňovať v marci. (TASR)

Americké ozbrojené sily už štvrtý deň po sebe podnikli útoky proti Iránu.

„Na budúci týždeň to pre nich bude naozaj zlé, pretože na budúci týždeň prídu na rad elektrárne. Na budúci týždeň prídu na rad mosty,“ povedal Trump v rozhovore pre americkú televíziu Fox News.

„Vyradíme všetky ich elektrárne. Vyradíme všetky ich mosty, pokiaľ neprídu za rokovací stôl a nezačnú rokovať,“ dodal prezident.

Trumpove vyjadrenia zazneli v čase, keď americké ozbrojené sily už štvrtý deň po sebe podnikli útoky proti Iránu a zároveň obnovili námornú blokádu iránskych prístavov.

Krehké prímerie medzi oboma stranami zo 17. júna sa podľa agentúry AFP prakticky rozpadlo, pričom hlavnou témou konfliktu zostáva kontrola strategicky významného Hormuzského prielivu.

Na otázku, ako dlho budú americké útoky pokračovať, Trump odpovedal: „Budú pokračovať dovtedy, kým nepoviem, že už stačilo.“

Jedinou obeťou so španielskym občianstvom bol miestny obyvateľ.

Miestne úrady po ukončení súdnych pitiev v utorok spresnili, že medzi obeťami bolo sedem občanov Spojeného kráľovstva, traja Belgičania a po jednom občanovi Francúzska a Spojených štátov.

Lesný požiar vypukol pri obci v Los Gallardos ležiacej v provincii Almería. V okolí Los Gallardos a susedných obcí požiar zasiahol územie s rozlohou viac ako 3 200 hektárov. Celkovo sa rozšíril na plochu s rozlohou približne 7 000 hektárov.

Vďaka zlepšeniu poveternostných podmienok a slabšiemu vetru sa požiar podarilo cez víkend dostať pod kontrolu.

Podľa andalúzskeho premiéra Juanmu Morena požiar zrejme vznikol minulý štvrtok (9. júla) pri ceste po roztrhnutí elektrického vedenia. Silný vietor potom zahnal plamene do hôr, kde za dve hodiny postúpili asi o 15 kilometrov. Požiar označil za „veľkú tragédiu“ a uviedol, že k vysokému počtu obetí prispela pravdepodobne skutočnosť, že niektorí obyvatelia nedodržali pokyny úradov.

Identifikáciu obetí oneskorili ťažkosti so zhromažďovaním vzoriek DNA od príbuzných, keďže mnohí museli pricestovať zo zahraničia.

Španielsko v tomto roku zasiahla už druhá vlna horúčav, pričom teploty v uplynulých dňoch atakovali hranicu 44 stupňov. Minulý týždeň padol 112-ročný teplotný rekord v Barcelone, kde na stanici Fabra namerali 40,7 stupňa. Lesné požiare v Španielsku v minulom roku zničili takmer 400-tisíc hektárov pôdy. (TASR, AFP)

Stalo sa tak v reakcii na dve streľby s obeťami na životoch, do ktorých boli zapojení jeho agenti a ku ktorým došlo v priebehu uplynulých pár dní.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti údajne nariadilo agentom ICE, aby nezastavovali idúce vozidlá s cieľom zatknúť alebo vypočuť osoby vo vnútri, informovali viaceré médiá.

Anonymný zdroj agentúry AP uviedol, že pozastavenie nie je bezpodmienečné a existujú určité výnimky, napríklad pri vykonávaní súdnych príkazov alebo pri spolupráci s partnerskými agentúrami.

Nariadenie prišlo len deň po tom, čo agent ICE v meste Biddeford v štáte Maine zastrelil 26-ročného muža pôvodom z Kolumbie. Hovorca ICE uviedol, že vozidlo, v ktorom sa muž nachádzal, „sa pokúsilo ujsť z miesta činu a agent z obavy o verejnú bezpečnosť vystrelil“.

Podľa organizácií na ochranu ľudských práv je obeťou Johan Sebastián Durán Guerrero, kuriér s povolením na prácu v Spojených štátoch, kde žil so svojou manželkou a trojročnou dcérou.

Agenti ICE nemali počas pondelkového incidentu na sebe telové kamery, čo podľa AP vyvoláva mnoho otázok o tom, čo sa presne stalo. Vyšetrovanie prebieha. V reakcii na Guerrerovo zabitie sa v utorok v Maine zhromaždil dav ľudí, ktorí protestovali proti konaniu ICE.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro tento incident označil za „vraždu latinskoamerického Kolumbijčana zo strany americkej vlády“. Podľa jeho vyjadrenia na sieti X „ho zabili, pretože verili, že išlo o menejcennú bytosť bez práv“.

Pondelkový incident v Maine sa odohral približne týždeň po tom, čo iný agent ICE zastrelil v meste Houston 52-ročného Mexičana Lorenza Salgada Arauja. Podľa úradu agent ICE konal v sebaobrane. Očití svedkovia udalosti túto verziu spochybnili, píše AFP.

Od začiatku presadzovania tvrdých imigračných opatrení zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa došlo podľa AP v dôsledku stretov s federálnymi agentmi už k najmenej deviatim úmrtiam. (TASR, AP, AFP)

Stalo sa tak v reakcii na obnovenie námornej blokády Iránu zo strany Spojených štátov.

Vo vyhlásení odvysielanom iránskou štátnou televíziou Revolučné gardy uviedli, že „vývoz ropy a plynu z regiónu bude buď pre všetkých, alebo pre nikoho“.

USA v noci na stredu opätovne zaviedli blokádu iránskych prístavov. Blokáde predchádzali útoky Iránu na obchodné lode plaviace sa cez Hormuzský prieliv. Paralelne s tým americká armáda spustila ďalšiu sériu útokov na ciele v Iráne. Ústredné velenie amerických ozbrojených síl (CENTCOM) oznámilo, že počas sedemhodinovej operácie zasiahlo desiatky cieľov.

Irán následne podľa štátnej televízie IRIB podnikol odvetné útoky na americké ciele v Jordánsku a Kuvajte. Iránska armáda dronmi zaútočila na základňu al-Azrak v Jordánsku a Revolučné gardy strelami s plochou dráhou letu zasiahli logistické centrum americkej armády v kuvajtskej oblasti Mína Abdalláh. Gardy zároveň vyhlásili, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Spojené štáty neukončia svoje vojenské operácie proti Iránu.

Poplach pred raketovým útokom bol v stredu vyhlásený aj v Bahrajne a Kuvajte. Podľa veliteľa CENTCOM Brada Coopera Irán vypálil na susedné arabské krajiny, na ktorých území sa nachádzajú americké vojenské základne, desiatky rakiet a bezpilotných lietadiel.

Hormuzský prieliv je jednou z najvýznamnejších svetových námorných trás. V čase mieru cezeň prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou a zemným plynom.

Spojené štáty zaviedli blokádu iránskych prístavov prvýkrát v polovici apríla, no v polovici júna ju zrušili – došlo k tomu po uzavretí dočasnej dohody s Iránom, ktorá mala vytvoriť 60-dňový priestor na rokovania o iránskom jadrovom programe a ďalších sporných otázkach. Prímerie sa však medzičasom – po obnovení bojov o kontrolu nad Hormuzským prielivom – prakticky rozpadlo.

Americký prezident Donald Trump v utorok avizoval, že ak Irán nepristúpi na rokovania, USA v najbližších dňoch rozšíria útoky aj na iránske elektrárne a mosty. Vyhlásil tiež, že vojenské operácie budú pokračovať dovtedy, kým on sám nerozhodne o ich ukončení.

Trump zároveň upustil od svojho pondelkového návrhu zaviesť 20-percentný poplatok pre lode plávajúce Hormuzským prielivom. Uviedol, že po rozhovoroch s lídrami krajín Perzského zálivu dal pred vyberaním tranzitných poplatkov prednosť investíciám týchto štátov do americkej ekonomiky. (TASR, AP, AFP)

Starmer od nástupu do úradu úzko spolupracoval s Macronom pri podpore Ukrajiny.

Spoločne založili tzv. koalíciu ochotných, ktorá združuje spojencov Kyjeva. Predseda britskej vlády si rad prevzal v pondelok po tom, čo sa zúčastnil na svojej poslednej schôdzke koalície ochotných v Paríži. Dnes si spolu s ostatnými lídrami pripomenul Deň dobytia Bastily. Na slávnostnej vojenskej prehliadke na Champs-Élysées sa k francúzskym vojakom po 20 rokoch pridali aj britské jednotky.

„Pán premiér, drahý Keir, chcel by som opäť vyjadriť svoju vďačnosť a vďačnosť francúzskeho národa za roky, ktoré ste strávili vo funkcii premiéra,“ povedal Macron podľa vyhlásenia, ktoré v utorok zverejnila Starmerova kancelária.

„Okrem toho aj za vaše osobné líderstvo a vaše angažovanie sa nielen za vašu krajinu, ale aj za bezpečnosť našej Európy, Ukrajiny, bilaterálnych vzťahov a za vašu slušnosť,“ uviedol francúzsky prezident. (TASR, Reuters)

Od 22.00 h SELČ zároveň pristúpili k blokáde iránskych prístavov.

Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) vo svojom príspevku na sociálnej sieti X uviedlo, že tieto útoky sú zamerané na „oslabenie iránskych kapacít využívaných na útoky proti obchodným lodiam v Hormuzskom prielive.“

Podľa CENTCOM sa tieto operácie americkej armády začali v čase, keď sa americké sily pripravovali na obnovenie námornej blokády iránskych prístavov a pobrežných oblastí. Blokáda sa začala v utorok
o 22.00 h SELČ.

CENTCOM v súvislosti s blokádou prostredníctvom siete X adresovalo Iránu varovanie, že „v súčasnosti v celom regióne Blízkeho východu operuje viac ako 20 vojnových lodí amerického námorníctva a stovky vojenských lietadiel.“ Americké jednotky podľa neho zostávajú ostražité a pripravené zasiahnuť smrtiacou silou.

Blokádu iránskych prístavov Spojené štáty obnovili v reakcii na zablokovanie Hormuzského prielivu Iránom. Pôvodne ju zrušili 18. júna v rámci prímeria medzi Washingtonom a Teheránom. Po obnovení bojov ju však opätovne zaviedli. (TASR, AP, AFP)

V semifinálovom stretnutí na šampionáte v USA, Kanade a Mexiku zdolali hráčov Francúzska 2:0. (TASR)

Týkajú sa vedy a výskumu, vzdelávania a kultúry a vonkajších vzťahov.

V Bruseli sa tak zavŕšil takzvaný „superutorok“, počas ktorého sa posun v prístupovom procese dosiahol aj pri Ukrajine, Moldavsku a Čiernej Hore.

„Po splnení kritérií v oblasti právneho štátu v máji Albánsko začalo uzatvárať prvé tri rokovacie kapitoly. Tento významný úspech potvrdzuje odhodlanie Albánska aj EÚ pokračovať na ceste európskej integrácie krajiny. Povzbudzujem Albánsko, aby pokračovalo v kľúčových reformách aj v nasledujúcich mesiacoch,“ uviedol írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne.

Írsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Albánsko už otvorilo všetkých 33 rokovacích kapitol v rámci prístupových rokovaní s EÚ. Predbežné uzavretie jednotlivých kapitol ešte neznamená ich definitívne schválenie. EÚ sa k nim môže v prípade potreby vrátiť a konečné dohody nadobudnú platnosť až po ukončení rokovaní vo všetkých oblastiach. (TASR)

Za tento čin čelí obvineniu z terorizmu.

Štyridsaťtriročná Rayann El Houliová sa vlani na jeseň vrátila do Austrálie po rokoch strávených v Sýrii. Čelí obvineniu z členstva v teroristickej organizácii, za čo jej hrozí až desaťročné väzenie. Matka štyroch detí v súčasnosti býva v ženskej väznici na západe Melbourne.

El Houliová bola na slobode osem mesiacov, kým bola obvinená a 28. mája vzatá do väzby. Polícia získala videozáznamy, na ktorých je podľa nej El Houliová, ako v roku 2015 počas pobytu v Sýrii ukazuje svojim malým deťom teroristický propagandistický materiál a hovorí im, že neveriaci budú uvrhnutí do pekelného ohňa.

Na jednom z videí si dieťa hrá s maketou zbrane, načo sa ho matka spýta, ako sa tá zbraň drží, alebo či videlo, ako islamisti zabíjajú a vraždia neveriacinožom.

Obhajcovia El Houliovej v júni tvrdili, že sa zriekla IS aj násilného džihádu a že viedla bežný život. Polícia sa však tento týždeň postavila proti tomu, aby bola El Houliová prepustená na kauciu, pretože podľa nej predstavuje neprijateľné riziko šírenia extrémistickej ideológie.

Argumentuje tým, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by žena zmenila svoje názory, a že sa od svojho návratu nezúčastnila žiadneho deradikalizačného programu. Súd rozhodnutie o kaucii oznámi v pondelok.

El Houliová opustila Austráliu v roku 2014 so svojím vtedajším manželom, bojovníkom IS, a dvoma deťmi. V Sýrii, kde porodila ďalšie dve deti, podľa prokurátorov žila pod vládou IS.

Vydala sa za ďalších dvoch členov IS, pričom prví dvaja manželia zomreli a s tretím sa rozviedla. Od roku 2019 bola s deťmi zadržiavaná v utečeneckom tábore Al-Húl na severovýchode Sýrie, vlani v júni sa dostala do Libanonu a na konci septembra sa vrátila do Austrálie. (ČTK, ABC)

Minister vnútra Marcin Kierwiński vyhlásil „nulovú toleranciu“ voči takémuto správaniu a z podnecovania protiukrajinských nálad obvinil krajnú pravicu.

Polícia dnes podľa médií obvinila z viacerých trestných činov muža, ktorý v sobotu nadával trom Ukrajinkám, z toho dvom jedenásťročným dievčatám, v autobuse mestskej hromadnej dopravy v Bielsku-Bialej neďaleko hraníc s Českom.

Ukázalo sa, že tento cestujúci bol zamestnancom dopravného podniku, ktorý je dlhodobo na PN. Dopravný podnik ho prepustil a napadnutým Ukrajinkám sa ospravedlnil a dal im ročné bezplatné lístky.

V Sosnowci rovnako na juhu Poľska dnes polícia zadržala muža, ktorý v posledných týždňoch údajne trikrát zaútočil na Ukrajincov. Polícia pátra po človeku, ktorý v sobotu v Lodži brutálne napadol okoloidúceho, ktorého mylne považoval za Ukrajinca. Vykrikoval na neho xenofóbne heslá a dával mu najavo, že nemá v Poľsku čo robiť. Napadnutý utrpel vážne zranenia v tvári.

Janusz Kowalski, poslanec národnokonzervatívneho Práva a spravodlivosti, najväčšej opozičnej strany v Poľsku, na X vyhlásil anketu, v ktorej sa pýta, či „má Poľsko okamžite odobrať povolenie na pobyt Ukrajincom v odvodovom veku a poslať ich na Ukrajinu“. Hlasovania sa zúčastnilo asi 5 500 užívateľov X a vyše 55 percent z nich odpovedalo kladne.

Server Denník.pl píše, že v Poľsku pribúda trestných činov páchaných z nenávisti. V roku 2024 ich bolo niečo vyše 760, vlani ich úrady evidovali skoro 1 200. Čoraz častejším javom sú nenávistné prejavy voči Ukrajincom na sociálnych sieťach.

Poľský minister vnútra Marcin Kierwiński v príspevku na sociálnej sieti X v pondelok napísal, že pravicoví politici „robia veľa pre to, aby sa hnedá vlna rozliala po Poľsku. Obeťami sú Poliaci aj cudzinci. „Uviedol, že polícia bude proti prejavom nenávisti rázne zasahovať. (ČTK)

Polícia prípad vyšetruje ako možné podpaľačstvo.

Incident zastavil premávku na trati medzi Hamburgom a Cuxhavenom len niekoľko dní po podobnom prípade na západe krajiny, kde úrady preverujú možný sabotážny čin.

Požiar vypukol v noci v obci Neu Wulmstorf, kde začala horieť rozvodná skriňa. Svedok krátko po 01:00 h nahlásil plamene pri technickej budove na železničnom priecestí. Po príchode záchranných zložiek sa ukázalo, že horí aj ďalšia rozvodná skriňa vzdialená približne 50 metrov.

Oheň poškodil signalizačné káble, čo viedlo k prerušeniu železničnej dopravy na zasiahnutom úseku. Národný železničný dopravca Deutsche Bahn uviedol, že zatiaľ nedokáže odhadnúť čas potrebný na opravu. „Pracujeme nepretržite,“ uviedol hovorca spoločnosti.

Zrušených bolo viac než 200 vlakových spojov, ktoré nahradila autobusová doprava. Tisíce cestujúcich museli počítať s obchádzkami a výrazným predĺžením cestovného času.

Polícia na mieste zaistila dôkazy, ktoré podľa nej poukazujú na úmyselné založenie požiaru. Totožnosť páchateľa alebo páchateľov zatiaľ nie je známa.

Podobný incident narušil železničnú dopravu aj počas uplynulého víkendu na vyťaženej trase medzi Düsseldorfom a Kolínom nad Rýnom. Bezpečnostné zdroje vtedy nevylúčili, že mohlo ísť o sabotáž. (TASR, DPA)

Súdna moc totiž žiada milióny dolárov na nové bezpečnostné opatrenia.

Sudkyne Amy Coneyová Barrettová a Elena Kaganová deklarovali, že všetci sudcovia sú odhodlaní aj naďalej rozhodovať „bez strachu a bez zvýhodňovania“ niektorej strany, a to napriek zastrašovaniu a napätej politickej atmosfére v krajine.

Sudkyne Najvyššieho súdu sa pred výbory Snemovne reprezentantov a Senátu dostavili prvýkrát od roku 2019. Federálna justícia požaduje takmer 921 miliónov dolárov na bezpečnostné opatrenia, okrem iného aj na ochranu budov federálnych súdov.

Samotný Najvyšší súd požaduje rozpočet vo výške 228,4 milióna dolárov. Táto suma zahŕňa dodatočných 14,6 milióna dolárov pre špecializované policajné oddelenie Najvyššieho súdu a na zabezpečenie budovy, ako aj 6,5 milióna dolárov na nové zariadenie na kontrolu návštevníkov v areáli súdu.

„Niektorých z nás sa tieto hrozby blízko dotýkajú a všetci žijeme s vedomím, že sa môžu opäť zhmotniť,“ upozornila kongresmanov Kaganová. „Ako však uviedol predseda Najvyššieho súdu, všetci členovia súdu môžu vykonávať svoju prácu tak, ako to považujú za správne, a rozhodovať o prípadoch bez strachu a bez zvýhodňovania,“ deklarovala liberálna sudkyňa.

Barrettová, ktorá si musela z preventívnych dôvodov obliekať nepriestrelnú vestu po tom, čo v roku 2022 unikol návrh rozsudku rušiaceho celoštátne právo na interrupciu, opísala, ako svojmu synovi vysvetľovala, prečo musí vestu nosiť.

„Neočakávala som, že vykonávanie tejto funkcie ma dostane do situácie, keď budem musieť svojim deťom vysvetľovať, čo je nepriestrelná vesta a prečo som ju musela nosiť,“ vysvetlila.

Rosa DeLaurová, demokratka vo výbore Snemovne reprezentantov pre rozpočtové záležitosti, uviedla, že americké bezpečnostné zložky vlani zaznamenali 564 prípadov vyhrážok voči federálnym sudcom, čo podľa nej predstavuje „veľmi znepokojujúci“ nárast o 31 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. (TASR, AFP)

V prípade, že bude políciou uznaný za vinníka nehody, odstúpi z funkcie.

„Dokým polícia nerozhodne o vinníkovi, nebudem vykonávať funkciu splnomocnenca a zachovám sa podľa výsledkov vyšetrovania polície. Rozhodnutie budem plne rešpektovať a v prípade, že budem označený za vinníka, na funkciu rezignujem,“ uviedol poslanec na Facebooku.

Turek v pondelok v centre Prahy narazil do nemocničného vozidla prevážajúceho krv, ktoré sa v dôsledku toho prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia. Zo zverejnených záberov vyplýva, že Turek do križovatky smeroval v ľavom odbočovacom pruhu, z ktorého však neodbočil, ale pokračoval rovno. Práve tam sa zrazil s nemocničným autom.

Premiér Andrej Babiš v reakcii na zverejnené zábery vyhlásil, že ak sa tá situácia stala tak, ako to z týchto záberov vyplýva, Turek by mal rezignovať na funkciu splnomocnenca. (TASR, Novinky.cz)