Ide o Tatranský národný park (TANAP), Národný park Nízke Tatry (NAPANT), NP Poloniny a NP Malá Fatra.
Zonácie sú súčasťou míľnika v rámci plánu obnovy. Zonácie schválila vláda 1. júla. Výmera TANAP-u bude 74 606 hektárov. V najprísnejšie chránenej zóne A bude 46 163 hektárov, čo predstavuje vyše 61 percent výmery.
Celková výmera NAPANT-u po zonácii bude 78 840 hektárov. Zo štyroch zón najprísnejšie chránená zóna A, v ktorej platí piaty stupeň ochrany, bude mať 46,73 percenta.
Výmera Národného parku Malá Fatra bude po novom 20 835 hektárov. Najprísnejšie chránená zóna bude tvoriť 33,6 percenta výmery. Rozloha Národného parku Poloniny bude mať po zonácii 32 809 hektárov. Zóna A by mala predstavovať 19,1 percenta územia.
Zonácie boli podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) urobené podľa veľmi prísnych kritérií a metodiky. Vedci však upozornili, že odporúčania, ktoré predložili Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR, zonácie neobsahujú. Materiály tak podľa nich nespĺňajú podmienky plánu obnovy.
Enviroorganizácie zároveň kritizujú vládou schválené uznesenia k zonáciám. Považujú ich za problematické. Vyplýva z nich, že lesné pozemky v národných parkoch by aj naďalej mali spravovať Lesy SR.
Podľa environmentalistov je to v rozpore s plánom obnovy a reformou národných parkov, ktorej cieľom je posilniť ochranu prírody a odstrániť dlhodobé konflikty medzi ochranou prírody a ťažbou dreva.
MŽP tvrdí, že míľnik plánu obnovy nie je v ničom ohrozený a zonácie robili podľa prísnej metodiky. Všetky pozemky podľa rezortu prechádzajú do vlastníctva a správy národných parkov a tie sa o dané pozemky budú starať vo vlastnej réžii.
Lesy SR budú využívať v prípade, že by národné parky mali vykonávať manažment, ktorý nevedia zabezpečiť vlastnými kapacitami a budú potrebovať zazmluvňovať tretie subjekty.
Zonácia rozdeľuje národný park na rôzne časti a každá zóna tak plní inú úlohu. Systém využíva štyri zóny, ktoré zodpovedajú konkrétnym stupňom ochrany. Ten určuje, čo sa v danej časti parku smie alebo nesmie robiť.
Zóna A reprezentuje najprísnejšiu ochranu a ide o bezzásahové územie. V zóne B so štvrtým stupňom ochrany je povolený citlivý manažment lesa, ako je odstraňovanie kalamít, a bežný pohyb. Územia s aktívnym využívaním predstavuje zónu C.
Umožňuje šetrné hospodárenie či rozvoj cestovného ruchu. Posledná zóna D slúži na infraštruktúru a turizmus. (TASR)