Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.

Program označil za nevyhnutný na to, aby mohli podávať „absolútne najlepšie výkony“.

Skríningy sa budú vykonávať každoročne v rámci povinných zdravotných prehliadok vojakov vo veku 30 rokov a viac, priblížil Hegseth vo videu zverejnenom na sieti X. Mladší sa môžu do programu zapojiť dobrovoľne.

„Táto iniciatíva nie je o umelom zvyšovaní výkonnosti, ale o obnovení a optimalizácii vašich prirodzených schopností, ochrane vašej dlhovekosti a zabezpečení biologických predpokladov na zvládanie bojových úloh,“ povedal minister.

Program podľa neho zabezpečí, aby mali vojaci „správnu hladinu“ tohto hormónu. Ak bude potrebná liečba, jej podstúpenie bude odporúčané, no založené na dobrovoľnej báze, dodal Hegseth.

„Ako vieme, moderné bojisko je brutálne a neúprosné… Vyžaduje si maximálnu psychickú a mentálnu pripravenosť. Ak sa týmto zdravotným ukazovateľom budeme venovať včas, pomôžeme vám udržať si špičkovú bojaschopnosť a poskytneme vám rovnakú úroveň podpory, akú vy poskytujete tejto krajine – tú najlepšiu možnú,“ vyhlásil vo videu. Hladina testosterónu, hlavného mužského pohlavného hormónu, s vekom postupne klesá.

BBC podotkla, že na otázku, či budú testovaní muži aj ženy a či budú mať vojačky vstupujúce do perimenopauzy možnosť posúdenia vhodnosti estrogénovej hormonálnej liečby, rezort neodpovedal.

Demokratická senátorka Tammy Duckworthová, ktorá je vojnovou veteránkou a členkou senátneho výboru pre ozbrojené sily, vyzvala ministra obrany, aby bolo hormonálne testovanie dostupné pre mužov aj ženy. Demokratická kongresmanka Chrissy Houlahanová, ktorá tiež slúžila v americkom letectve, zase na sociálnej sieti X označila tento krok za Hegsethovu „najnovšiu posadnutosť kultúrnymi vojnami,“ uviedla britská stanica.

Hovorca Pentagónu Sean Parnell len dodal, že program nadobudne účinnosť okamžite a bude platiť pre všetkých príslušníkov americkej armády v aktívnej službe aj v zálohe. (TASR, AP, DPA, BBC)

Žiadne podrobnosti o prípadných obetiach alebo konkrétnych škodách zatiaľ žiadna strana oficiálne neposkytla.

Teherán však informoval, že v reakcii na útoky zasiahol americké vojenské zariadenia v Kuvajte a Jordánsku.

Najnovšie americké útoky začali v stredu o 21.00 h SELČ a ich cieľom bolo obmedziť schopnosť Teheránu ohrozovať Hormuzský prieliv. Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X následne uviedlo, že USA zasiahli „iránske veliteľské centrá, zariadenia protivzdušnej obrany, raketové a dronové kapacity a pobrežné sledovacie zariadenia“.

Táto vlna útokov nasledovala iba niekoľko hodín po inej sérii zásahov, ktoré CENTCOM avizoval skôr v stredu.

Iránske médiá informovali v noci na štvrtok o útokoch v niekoľkých častiach krajiny. Hlavné mesto Teherán aktivovalo systémy protivzdušnej obrany s cieľom „čeliť nepriateľským hrozbám“. Podľa agentúry IRNA nehlásili tamojšie úrady zatiaľ žiadne obete. Výbuchy bolo počuť aj v niektorých oblastiach provincie Lorestán na západe Iránu a v provincii Semnán na severe.

Iránska armáda vo štvrtok vyhlásila, že prostredníctvom dronov zaútočila na vojenské jednotky USA v Jordánsku a Kuvajte, a to „v reakcii na nepriateľskú agresiu“.

Kuvajtská armáda ešte predtým potvrdila, že „odráža útoky nepriateľských dronov v dôsledku nehanebnej iránskej agresie“. Poplachy pred leteckými útokmi zazneli aj v Bahrajne, pričom tamojší rezort vnútra občanov vyzval, aby „zachovali pokoj a uchýlili sa na najbližšie bezpečné miesto“. (TASR, Sky News, AFP)

Ukrajinské vzdušné sily predtým vydali varovania pred približujúcimi sa balistickými raketami.

Na oblohe nad ukrajinským hlavným mestom bolo vidno niekoľko jasných zábleskov, po ktorých nasledovalo asi šesť výbuchov.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na sociálnych sieťach oznámil, že bol zasiahnutý jeden sklad, pričom „úlomky rakiet dopadli na neobývané budovy“.

Zásahy bojovými dronmi hlásil zase Ihor Terechov, starosta mesta Charkov, ktoré sa nachádza na severovýchode Ukrajiny.

Kyjev je od minulého mesiaca pravidelne terčom ruských útokov s použitím balistických rakiet, ktoré sú podľa AFP rýchle a ťažšie zachytiteľné. Ukrajina v súčasnosti trpí nedostatkom rakiet PAC-3, ktoré sú kľúčové pre americké systémy protivzdušnej obrany Patriot. Tieto systémy sú jedinou zbraňou v arzenáli Ukrajiny, ktorá dokáže s vysokou úspešnosťou zostreliť balistické rakety.

Prezident USA Donald Trump na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) minulý týždeň oznámil, že Spojené štáty vydajú Kyjevu licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot. Jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že výroba by sa mohla začať do konca tohto roka. (TASR, AFP)

Povolil jej opustiť krajinu.

„Irán povolil americkej občianke, ktorá bola v decembri 2024 neoprávnene zadržaná za ‚prezidentstva‘ Joea Bidena, opustiť krajinu. V súčasnosti sa nachádza v bezpečí mimo Iránu a je v dobrom zdravotnom stave. Spojené štáty americké oceňujú toto gesto dobrej vôle zo strany Iránu!“ uviedol Trump v príspevku na platforme Truth Social.

Meno ženy ani dôvod, prečo bola zadržaná, neposkytol. Na Trumpov príspevok však následne reagoval advokát Jared Genser, ktorý tvrdí, že žena je jeho klientkou.         

„S nesmiernou radosťou oznamujem, že moja klientka Dena Karariová, americko-iránska občianka, ktorá uviazla v Iráne na základe falošných obvinení zo spolupráce s nepriateľským štátom a zo špionáže, je teraz v bezpečí mimo Iránu a na ceste späť do Spojených štátov,“ uviedol Genser.

Pozornosť iránskych úradov upútala Karariová podľa neho vďaka jej činnosti v neziskovej organizácii Children of Mehr Foundation, ktorá pomáhala chudobným deťom v Iráne prostredníctvom súkromných darov.

„Počas platnosti núteného zákazu opustenia krajiny bola desiatky ráz vypočúvaná notoricky známym iránskym ministerstvom spravodajských služieb a bezpečnosti… prekonala obrovské fyzické a psychické utrpenie,“ dodal Genser. Vo vyjadrení zároveň vyzval Teherán na prepustenie všetkých neprávom zadržiavaných Američanov aj politických väzňov.

Irán podľa AFP zadržiava viacero občanov západných krajín. Krajina čelí obvineniam, že ich využíva na vyjednávanie počas rokovaní medzi vládami.

Trumpove vyjadrenia prišli v čase, kedy Washington a Teherán obnovili vzájomné útoky, a to aj napriek memorandu o porozumení, ktoré podpísali minulý mesiac. (TASR, AFP)

V stredu to na platforme Telegram oznámil predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez.

Dva otrasy s magnitúdami 7,2 a 7,5 zasiahli v rozpätí necelej minúty 24. júna hlavné mesto Caracas a pobrežný štát La Guaira. Zrovnali so zemou celé výškové bytové komplexy a spôsobili rozsiahle škody.

Rodríguez ešte v nedeľu na Telegrame potvrdil, že v dôsledku zemetrasenia utrpelo zranenia 16 740 ľudí. Väčšina z nich už bola podľa neho prepustená z nemocnice.

Záchranári aj rodiny v štáte La Guaira pokračujú v pátraní po obetiach pod zrútenými budovami aj tri týždne po tejto katastrofe.

Najmenej 20 857 ľudí prišlo v dôsledku otrasov o strechu nad hlavou a v súčasnosti žijú v preplnených táboroch, z ktorých mnohé nemajú prívod vody ani poriadne hygienické zariadenia. (TASR, AFP)

Stalo sa tak v reakcii na dve streľby s obeťami na životoch, do ktorých boli zapojení agenti ICE a ku ktorým došlo v priebehu uplynulých pár dní.

„Nemôžeme sa vzdať jedného z najdôležitejších a najúčinnejších nástrojov ICE v boji proti zločinu, ktorým sú dopravné kontroly,“ uviedol Trump v príspevku na platforme Truth Social. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti kontroly pozastavilo po tom, ako bol v pondelok v štáte Maine zastrelený Kolumbijčan a minulý týždeň pri operácii v Texase zahynul Mexičan.

„Keď to už raz urobíme, zahráme tým zločinom priamo do karát. Radikálni ľavicoví demokrati by to radi videli, ale za môjho pôsobenia sa to nestane. ICE buďte rozvážni, spravodliví a rozumní, vráťte sa k svojej veľmi dôležitej práci,“ vyhlásil Trump.

Splnomocnenec vlády pre ochranu hraníc Tom Homan v utorok novinárom povedal, že dopravné kontroly sa pozastavili, no trval na tom, že ide o účinnú metódu, ktorá sa čoskoro vráti do praxe.

Agenti ICE čelia celonárodnej kritike za agresívne taktiky a za zabitie dvoch amerických občanov začiatkom roka v Minneapolise. Od začiatku presadzovania tvrdých imigračných opatrení Trumpovej vlády došlo podľa agentúry AP v dôsledku stretov s federálnymi agentmi už k najmenej deviatim úmrtiam. (TASR, AFP)

Muža poslali do vyšetrovacej väzby, uviedla prokurátorka Diane Ngomsiková.

Osemnásťročný podozrivý sa najskôr priznal k „podpáleniu konárikov zapaľovačom a benzínom“, neskôr však svoje priznanie vzal späť, povedala pre AFP Ngomsiková a potvrdila tak správy televízie BFMTV.

V rámci vyšetrovania dvoch požiarov v lese Fontainebleau, ktorý leží asi 60 kilometrov juhovýchodne od Paríža, zadržali francúzske úrady celkovo šesť osôb, píše AFP.

Požiare vypukli v nedeľu a odvtedy zasiahli viac ako 2000 hektárov lesa. Prefekt departementu Seine-et-Marne Pierre Ory v utorok večer oznámil, že hasičom sa podarilo zastaviť ich šírenie, no nie úplne uhasiť.

V dôsledku požiarov muselo približne 1000 miestnych obyvateľov opustiť svoje domovy. Plamene ovplyvnili aj cestnú dopravu.

AFP pripomína, že Francúzsko v súčasnosti sužuje ďalšia vlna horúčav, ktoré k vzniku lesných požiarov značne prispievajú. (TASR, AFP)

O útokoch informovalo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X.

„Dnes o 15.00 h východoamerického času (21.00 h SELČ) spustili americké ozbrojené sily druhú vlnu útokov proti Iránu. Údery sú zamerané na iránske vojenské kapacity, ktoré sa využívajú na ohrozovanie plavidiel voľne prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv, medzinárodnú vodnú cestu kľúčovú pre svetový obchod,“ uviedol CENTCOM v príspevku.

Iránska tlačová agentúra Mehr hlásila výbuchy z viacerých regiónov v krajine, vrátane miest Ahváz, Čáhbahár, Bandar Abbás či Rask.

CENTCOM už v priebehu dňa informovalo o prvej vlne útokov na Irán, ktorá trvala 90 minút. Ich cieľmi boli obranné systémy umiestnené na pobreží a sklady i odpaľovacie zariadenia pre riadené strely na ostrove Veľký Tunb, ktorý leží západne od Hormuzského prielivu.

Tieto útoky podľa ústredného velenia oslabili schopnosť Iránu ohrozovať komerčné lodné trasy v tejto strategicky dôležitej úžine. (TASR, AFP, Sky News)

Úradujúci šampióni si zabezpečili postup do finále víťazstvom nad Anglickom 2:1. (TASR)

Oznámil to šéf ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom Alexej Lichačev.

Dron podľa Lichačeva zasiahol servisný voz na ceste medzi elektrárňou a mestom Enerhodar, ktoré je rovnako ako jadrový komplex pod ruskou kontrolou. Pri údere zomrel hlavný inžinier elektrárne Alexander Jakovlev a vodič vozidla.

Rusko už pred týždňom v piatok obvinilo Ukrajinu z teroristických akcií namierených proti elektrárni.

Ruské sily sa jadrovej elektrárne zmocnili v marci 2022 krátko po začatí invázie na Ukrajinu. Znepriatelené strany sa navzájom obviňujú z útokov na toto atómové zariadenie, ktoré je považované za najväčší svojho druhu v Európe.

Ukrajina okrem iného v minulosti opakovane poukazovala, že Rusko elektráreň, ktorá je civilným objektom, využíva na rozmiestnenie svojej vojenskej techniky. (ČTK, Reuters)

Najmenej 50 z nich zahynulo alebo sú nezvestní, uviedla miestna pobrežná stráž.

Krajinu pôvodu migrantov, medzi ktorými boli aj ženy a deti, neuviedla. Nešťastie sa stalo v utorok blízko ostrova Bardaa severozápadne od mesta Tobruk. Desiatim ľuďom sa podarilo doplávať na ostrov a zachrániť sa. Loď smerovala k európskym brehom. (ČTK, AP)

Uviedol to na Telegrame hlavný iránsky vyjednávač Bágher Ghálíbáf.

Memorandum uzavreté medzi Washingtonom a Teheránom v polovici júna malo viesť k ukončeniu vojny medzi oboma krajinami. Boje sa však minulý týždeň znovu rozhoreli.

„Vedieme zásadnú a existenčnú vojnu so Spojenými štátmi, ktorých cieľom je okrem zvrhnutia iránskeho režimu tiež rozdrobenie milovanej krajiny Iránu,“ vyhlásil Ghálíbáf.

„Náš prístup počas vojny i vyjednávania musí byť založený na národných záujmoch a bezpečnosti, musí byť realistický a dlhodobý,“ dodal.

Memorandum o porozumení počítalo s obnovením voľnej plavby v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou námornou cestou pre prepravu ropy a plynu z Perzského zálivu. Spojené štáty tvrdia, že Teherán dohodu porušoval útokmi na lode v Hormuzskom prielive, a znovu začali vzdušné údery na iránske územie. Teherán naopak tvrdí, že dohodu neplnili Spojené štáty. (ČTK, Reuters)

Nepriamo tým podporil satirického kandidáta Jonathana Harveyho známeho pod aliasom „Count Binface“ (vo voľnom preklade do slovenčiny: „Gróf Smetiaková Tvár“).

Ten vo voľbách vyzve lídra protiimigračnej strany Reform UK Nigela Faragea. Farage sa minulý týždeň vzdal poslaneckého mandátu s cieľom vyvolať doplňovacie voľby, v ktorých sa chce opätovne uchádzať o kreslo.

Reagoval tak na podozrenia a vyšetrovanie parlamentu v súvislosti so správami, že predtým, ako vo všeobecných voľbách v roku 2024 získal poslanecký mandát za volebný obvod Clacton, dostal miliónové peňažné dary a ďalšiu podporu, ktoré neohlásil, čím by porušil parlamentné pravidlá.

Hlavné politické strany Faragea za toto rozhodnutie kritizovali a uviedli, že líder Reform UK chce týmto krokom iba upútať na seba pozornosť voličov, a nepostavili preto v okrsku Clacton žiadneho protikandidáta.

Najvážnejším vyzývateľom Faragea preto v Clactone bude komik Harvey, ktorý pod aliasom Count Binface kandiduje už niekoľko rokov. Vo voľbách už neúspešne vyzval bývalých premiérov Borisa Johnsona, Theresu Mayovú, Rishiho Sunaka a najnovšie kandidoval aj proti budúcemu premiérovi Andymu Burnhamovi v júnových doplňovacích voľbách v okrsku Makerfield.

„Všetkým radím, aby svoj hlas hodili do smetiaka,“ povedal Starmer poslancom počas svojej poslednej hodiny otázok v parlamente, keď sa odchádzajúceho lídra labouristov opýtali, či by Farage a Binface mali usporiadať televíznu debatu. Nepriamo tak podporil Binfacea, keďže vnútrostranícke pravidlá labouristom nedovoľujú podporiť kandidátov z inej strany. (TASR, AFP)

Sankcie platia pre iránskych a ruských štátnych príslušníkov, ako aj subjekty so sídlom v Iráne, Rusku a Nigérii.

Informovalo o tom americké ministerstvo financií vo svojom vyhlásení. Vláda k tomuto kroku pristúpila v čase zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Teheránom vo vojne na Blízkom východe, ktorá sa začala 28. februára.

Ciele, na ktoré sa stredajšie sankcie vzťahujú, „sú príkladom toho, ako Irán využíva zahraničné letecké a dopravné spoločnosti, finančné kanály a cestovné agentúry na zakrytie úlohy IRGC (iránskych Revolučných gárd) pri nezákonnom obstarávaní a na presun materiálu a personálu po svete“, uviedol rezort financií.

Podľa ministerstva sankcie nadväzujú na opatrenia Washingtonu z mája, zamerané proti jednotlivcom a spoločnostiam obvineným z napomáhania iránskemu zbrojárskemu sektoru. USA v júni uvalili sankcie na jedenásť osôb a subjektov za pomoc pri obstarávaní zbraní pre IRGC a iránsku armádu. (TASR, Reuters)

Viacerí ukrajinskí poslanci medzitým vyhlásili, že Volodymyr Zelenskyj navrhne za ministra obrany v novej vláde doterajšieho šéfa rezortu vnútra Ihora Klymenka.

Aktuálne nie je jasné, či Fedorov obsadí iný vládny post. „Bola pre mňa veľká česť slúžiť ukrajinskému ľudu ako minister obrany,“ napísal Fedorov na Telegrame v rozsiahlom príspevku, v ktorom vymenoval úspechy a neúspechy počas svojho pôsobenia na ministerstve, kam nastúpil v januári.

Za najväčšie úspechy Fedorov považuje odstavenie systému Starlink pre ruskú armádu, zlepšenie efektívnosti protivzdušnej obrany alebo reformy verejného obstarávania.

Ukrajinský prezident označil šéfa energetickej spoločnosti Naftohaz Serhija Koreckého za najvhodnejšieho kandidáta na post nového premiéra po demisii Julije Svyrydenkovej. Zelenskyj už v nedeľu avizoval personálne zmeny vo vláde aj úpravu politickej stratégie krajiny.

Zelenskyj sa preto dnes stretol s poslancami svojej strany Sluha národa pred parlamentným hlasovaním o zmenách vo vláde. Informáciu o presune Klymenka na ministerstvo obrany následne pre Reuters potvrdila poslankyňa Oľha Vasylevská-Smahľuková. (TASR, Reuters, AFP)

 Za zákon hlasovalo 291 poslancov Národného zhromaždenia, proti ich bolo 241.

Predseda Senátu Gérard Larcher a premiér Sébastien Lecornu už avizovali, že legislatívu postúpia Ústavnej rade, ktorá bude mať maximálne jeden mesiac na to, aby posúdila, či je v súlade s ústavou. Účinnosť nadobudne až po ukončení tohto posudzovania.

Zákon za prísnych podmienok umožní osobe, ktorá o to požiada, získať smrtiacu látku. Túto látku si môže osoba podať sama alebo, ak na to nie je fyzicky schopná, môže jej ju podať lekár alebo zdravotná sestra.

Prístup k nej bude obmedzený dospelým francúzskym občanom alebo ľuďom s trvalým pobytom, ktorí trpia vážnou a nevyliečiteľnou chorobou ohrozujúcou život v pokročilom alebo terminálnom štádiu, prežívajú neustále fyzické alebo psychické utrpenie súvisiace s týmto stavom a sú schopné prijať slobodné a informované rozhodnutie. (TASR)

Cieľom plánu je zabezpečiť jej súlad s pravidlami transparentnosti podľa nariadenia Európskej únie o digitálnych službách.

EK vlani udelila sieti najbohatšieho muža sveta Elona Muska pokutu 120 miliónov eur za porušenie pravidiel.

Komisia uviedla, že plán sa zameriava najmä na plnenie povinností v oblasti transparentnosti a sprístupňovania údajov výskumníkom.

„Schválené opatrenia predstavujú dôležitý krok k tomu, aby výskumníci, občianska spoločnosť a široká verejnosť získali lepší prehľad o fungovaní systémov sieti X, najmä pri monitorovaní systémových rizík a hodnotení jej širšieho vplyvu na používateľov i európsku spoločnosť ako celok,“ uviedla EK vo vyhlásení.

Jedna z najväčších platforiem sociálnych médií na svete sa podľa EK zároveň zaviazala, že plnenie akčného plánu podrobí externému a nezávislému auditu. Na jeho implementáciu má šesť mesiacov a počas tohto obdobia bude podliehať sprísnenému dohľadu eurokomisie.

Oznámenie prichádza v čase, keď viaceré európske krajiny po vzore Austrálie sprísňujú reguláciu sociálnych sietí. Francúzsko, Nórsko či Spojené kráľovstvo pripravujú alebo zavádzajú opatrenia na obmedzenie používania sociálnych médií maloletými. Vlastný legislatívny návrh v tejto oblasti plánuje Európska komisia predstaviť po letnej prestávke. (TASR, Reuters)

Niektorí však už majú s podnikaním v oblasti južného Kaukazu dlhoročné skúsenosti.

Na biznis fóre v hlavnom meste Baku sa stretli skúsení podnikatelia s nováčikmi.

Investičným príležitostiam v Azerbajdžane sme sa venovali aj v relácii Správy:

Hraničný stav niektorých krvných skupín hlási Národná transfúzna služba.

Pripájajú sa aj niektoré nemocnice. Počet darcov v lete totiž klesá až o 16 percent. Zdravotnícke zariadenia odporúčajú darcom, aby na odber prišli ešte pred prípadnou dovolenkou v zahraničí.

Kritickým zásobám krvi sme sa venovali aj v relácii Správy: