Kamery zachytili moment, keď sa priblížil k oslavujúcim hráčom Argentíny a udrel Valentína Barca.

Kane oslávi na konci júla 33. narodeniny a na nasledujúcom šampionáte bude mať 36 rokov.

„Teraz sa chcem najmä vyrovnať s ťažkou prehrou, ostatné veci budem riešiť v tom správnom momente. Hrať za reprezentáciou je niečo, na čo som pyšný a čo mi prináša radosť. Štyri roky sú dlhá doba. Aj keď čoskoro oslávim 33. narodeniny, to neznamenalo koniec pre Lea Messiho, ktorý v 39 rokoch stále dokáže podávať výkony na tej najvyššej úrovni. Nechcem si v týchto veciach klásť žiadne obmedzenia,“ citovala zakončovateľa Bayernu Mníchov agentúra DPA.

Strelec šiestich gólov na prebiehajúcom turnaji ešte môže vylepšiť svoje štatistiky v sobotnom dueli o 3. miesto, v ktorom si od 23.00 SELČ „Albion“ zmeria sily s Francúzskom. (TASR)

Vláda už tak nebude musieť rešpektovať jeho právne stanoviská, ktoré sú teraz záväzné, informoval server The Times of Israel (ToI).

Niektorí opoziční poslanci a právni experti sa chystajú zákon napadnúť na najvyššom súde s argumentom, že stavia vládu nad právny štát a ničí krehký systém kontrolných mechanizmov izraelskej demokracie.

Zákon schválil Kneset hlasmi 65 poslancov, 51 ďalších bolo proti. Do praxe má byť zavedený v januári. Vláda má vďaka nemu okrem iného úplne získať kontrolu nad vymenovaním a odvolávaním generálneho prokurátora, ktorého teraz vymenúva na základe odporúčania nezávislého výboru, napísal server ToI.

Vládna koalícia novú právnu normu obhajuje s tým, že obnovuje autoritu demokraticky zvolených činiteľov, ktorí sa podľa nej stali podriadenými vo vzťahu k nevolenej justícii. Opozícia a ľudskoprávne organizácie naopak tvrdia, že zákon odstráni jedno z mála obmedzení výkonnej moci a umožní vláde robiť, čo sa jej zapáči, či už je to zákonné, alebo nie. Izrael má podľa serveru ToI málo kontrolných mechanizmov nad výkonnou mocou, napríklad nemá dve komory parlamentu ani písanú ústavu a úloha generálneho prokurátora je tak podľa ToI obzvlášť dôležitá.

V stredu prijatý zákon kritizovala aj generálna prokurátorka Gali Baharavová-Miaraová, ktorá má dlhodobo spory s vládou Benjamina Netanjahua. Tá sa ju snažila odvolať, čomu však vlani zabránil najvyšší súd.

V snahe urýchliť schválenie nového zákona z neho vládna koalícia vypustila ustanovenia, ktoré mali obmedziť aj právomoc generálneho prokurátora ako šéfa prokuratúry, vrátane rozhodovania o začatí vyšetrovania vysokých volených činiteľov. Vládna koalícia však už dala najavo, že toto presadí, ak sa udrží pri moci aj po parlamentných voľbách, ktoré sa v Izraeli konajú 27. októbra.

„Druhú časť reformy právomocí generálneho prokurátora schválime po voľbách, ak dá Boh, a s mandátom, ktorý nám verejnosť dá, budeme pokračovať v reforme súdneho systému,“ povedal poslanec Simcha Rothman z ultranacionalistickej Náboženskej sionistickej strany, ktorú vedie krajne pravicový minister Becalel Smotrič.

Obmedzenie právomocí generálneho prokurátora sa vláde podarilo presadiť aj vďaka tomu, že tento týždeň vyhovela ultraortodoxným stranám, bez ktorých podpory sa nezaobíde, a schválila zákaz trestného stíhania ultraortodoxných židov za vyhýbanie sa vojenskej službe. Platnosť tejto právnej normy však vzápätí predbežným opatrením pozastavil najvyšší súd, ktorý rieši niekoľko sťažností na ňu.

Obmedzenie právomocí generálneho prokurátora je ďalší z radu krokov, ktorými Netanjahuova vláda začala hneď po nástupe do úradu koncom decembra 2022 presadzovať reformu justície. Proti tomu sa začiatkom roka 2023 vzdmula v celom Izraeli vlna demonštrácií, na ktorých sa pravidelne zúčastnili desaťtisíce ľudí, na niekoľko z týchto manifestácií ich prišli aj státisíce. Presadzovanú reformu súdnictva kritizujú široké vrstvy izraelskej spoločnosti, niektorí ľudia ju označujú za koniec demokracie. (ČTK)

Príčinou sú vysoké teploty a dym, ktorý vznikol následkom požiarov v Kanade. Komplikácie by mohli postihnúť aj návštevníkov finále MS vo futbale.

To je na programe v nedeľu o 21.00 SELČ v East Rutherforde v New Jersey, tesne za hranicami štátu New York.

Miestne autority v New Yorku vydali červený stupeň varovania pre horúčavy, ktoré dosiahli v oblasti až 40 stupňov Celzia. „Keďže kvalitu ovzdušia negatívne ovplyvňuje dym z požiarov v Kanade, vyzývame obyvateľov, aby situáciu vzali na vedomie a celý týždeň sa chránili,“ zverejnila guvernérka štátu Kathy Hochulová, ktorá pripomenula, že je občanom k dispozícii aj 100-tisíc ochranných masiek. (TASR, DPA)

V Kyjeve bude rokovať s Volodymyrom Zelenským.

„Lídri budú diskutovať o tom, ako základy, ktoré boli položené počas jeho vlády vrátane koalície ochotných, pripravia pôdu pre trvalý mier,“ priblížil kabinet Spojeného kráľovstva.

Starmer uviedol, že neochvejná britská podpora Ukrajiny bude trvať navždy. „Nielen kvôli nej a európskej bezpečnosti, ale aj kvôli rodinám v Británii, ktoré pocítili dôsledky tejto vojny v podobe zvyšujúcich sa cien,“ konštatoval.

Premiér plánuje Zelenskému povedať, že Británia bude podporovať Ukrajinu aj po tom, ako ho vo funkcii vystrieda Andy Burnham, ktorý bude piatym predsedom britskej vlády od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022.

Kabinet pripomenul, že počas vládnutia Starmera zohrávala Británia ústrednú úlohu pri presadzovaní medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť. Od júla 2024 potvrdila ročnú vojenskú podporu vo výške troch miliárd libier, dodala jej viac než 250-tisíc dronov, približne 8 000 rakiet a vyše 350-tisíc kusov delostreleckej munície.

Británia sa tiež podieľala na založení a vedení tzv. koalície ochotných, ktorá mala 16 stretnutí. Podľa vlády tiež obmedzila financovanie ruskej invázie uvalením sankcií na viac než 1 400 jednotlivcov, subjektov a plavidiel vrátane 600 ropných tankerov z tzv. ruskej tieňovej flotily.

Londýn a Kyjev za Starmerovej vlády podpísali partnerstvo na 100 rokov, ktoré zahŕňa viaceré oblasti ako sú obrana, bezpečnosť, obchod, energetika, spravodlivosť, veda a kultúra.

V pondelok premiér oznámil, že Spojené kráľovstvo sa pripája k pôžičke Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. (TASR, AFP)

Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.

Program označil za nevyhnutný na to, aby mohli podávať „absolútne najlepšie výkony“.

Skríningy sa budú vykonávať každoročne v rámci povinných zdravotných prehliadok vojakov vo veku 30 rokov a viac, priblížil Hegseth vo videu zverejnenom na sieti X. Mladší sa môžu do programu zapojiť dobrovoľne.

„Táto iniciatíva nie je o umelom zvyšovaní výkonnosti, ale o obnovení a optimalizácii vašich prirodzených schopností, ochrane vašej dlhovekosti a zabezpečení biologických predpokladov na zvládanie bojových úloh,“ povedal minister.

Program podľa neho zabezpečí, aby mali vojaci „správnu hladinu“ tohto hormónu. Ak bude potrebná liečba, jej podstúpenie bude odporúčané, no založené na dobrovoľnej báze, dodal Hegseth.

„Ako vieme, moderné bojisko je brutálne a neúprosné… Vyžaduje si maximálnu psychickú a mentálnu pripravenosť. Ak sa týmto zdravotným ukazovateľom budeme venovať včas, pomôžeme vám udržať si špičkovú bojaschopnosť a poskytneme vám rovnakú úroveň podpory, akú vy poskytujete tejto krajine – tú najlepšiu možnú,“ vyhlásil vo videu. Hladina testosterónu, hlavného mužského pohlavného hormónu, s vekom postupne klesá.

BBC podotkla, že na otázku, či budú testovaní muži aj ženy a či budú mať vojačky vstupujúce do perimenopauzy možnosť posúdenia vhodnosti estrogénovej hormonálnej liečby, rezort neodpovedal.

Demokratická senátorka Tammy Duckworthová, ktorá je vojnovou veteránkou a členkou senátneho výboru pre ozbrojené sily, vyzvala ministra obrany, aby bolo hormonálne testovanie dostupné pre mužov aj ženy. Demokratická kongresmanka Chrissy Houlahanová, ktorá tiež slúžila v americkom letectve, zase na sociálnej sieti X označila tento krok za Hegsethovu „najnovšiu posadnutosť kultúrnymi vojnami,“ uviedla britská stanica.

Hovorca Pentagónu Sean Parnell len dodal, že program nadobudne účinnosť okamžite a bude platiť pre všetkých príslušníkov americkej armády v aktívnej službe aj v zálohe. (TASR, AP, DPA, BBC)

Žiadne podrobnosti o prípadných obetiach alebo konkrétnych škodách zatiaľ žiadna strana oficiálne neposkytla.

Teherán však informoval, že v reakcii na útoky zasiahol americké vojenské zariadenia v Kuvajte a Jordánsku.

Najnovšie americké útoky začali v stredu o 21.00 h SELČ a ich cieľom bolo obmedziť schopnosť Teheránu ohrozovať Hormuzský prieliv. Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X následne uviedlo, že USA zasiahli „iránske veliteľské centrá, zariadenia protivzdušnej obrany, raketové a dronové kapacity a pobrežné sledovacie zariadenia“.

Táto vlna útokov nasledovala iba niekoľko hodín po inej sérii zásahov, ktoré CENTCOM avizoval skôr v stredu.

Iránske médiá informovali v noci na štvrtok o útokoch v niekoľkých častiach krajiny. Hlavné mesto Teherán aktivovalo systémy protivzdušnej obrany s cieľom „čeliť nepriateľským hrozbám“. Podľa agentúry IRNA nehlásili tamojšie úrady zatiaľ žiadne obete. Výbuchy bolo počuť aj v niektorých oblastiach provincie Lorestán na západe Iránu a v provincii Semnán na severe.

Iránska armáda vo štvrtok vyhlásila, že prostredníctvom dronov zaútočila na vojenské jednotky USA v Jordánsku a Kuvajte, a to „v reakcii na nepriateľskú agresiu“.

Kuvajtská armáda ešte predtým potvrdila, že „odráža útoky nepriateľských dronov v dôsledku nehanebnej iránskej agresie“. Poplachy pred leteckými útokmi zazneli aj v Bahrajne, pričom tamojší rezort vnútra občanov vyzval, aby „zachovali pokoj a uchýlili sa na najbližšie bezpečné miesto“. (TASR, Sky News, AFP)

Ukrajinské vzdušné sily predtým vydali varovania pred približujúcimi sa balistickými raketami.

Na oblohe nad ukrajinským hlavným mestom bolo vidno niekoľko jasných zábleskov, po ktorých nasledovalo asi šesť výbuchov.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na sociálnych sieťach oznámil, že bol zasiahnutý jeden sklad, pričom „úlomky rakiet dopadli na neobývané budovy“.

Zásahy bojovými dronmi hlásil zase Ihor Terechov, starosta mesta Charkov, ktoré sa nachádza na severovýchode Ukrajiny.

Kyjev je od minulého mesiaca pravidelne terčom ruských útokov s použitím balistických rakiet, ktoré sú podľa AFP rýchle a ťažšie zachytiteľné. Ukrajina v súčasnosti trpí nedostatkom rakiet PAC-3, ktoré sú kľúčové pre americké systémy protivzdušnej obrany Patriot. Tieto systémy sú jedinou zbraňou v arzenáli Ukrajiny, ktorá dokáže s vysokou úspešnosťou zostreliť balistické rakety.

Prezident USA Donald Trump na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) minulý týždeň oznámil, že Spojené štáty vydajú Kyjevu licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot. Jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že výroba by sa mohla začať do konca tohto roka. (TASR, AFP)

Povolil jej opustiť krajinu.

„Irán povolil americkej občianke, ktorá bola v decembri 2024 neoprávnene zadržaná za ‚prezidentstva‘ Joea Bidena, opustiť krajinu. V súčasnosti sa nachádza v bezpečí mimo Iránu a je v dobrom zdravotnom stave. Spojené štáty americké oceňujú toto gesto dobrej vôle zo strany Iránu!“ uviedol Trump v príspevku na platforme Truth Social.

Meno ženy ani dôvod, prečo bola zadržaná, neposkytol. Na Trumpov príspevok však následne reagoval advokát Jared Genser, ktorý tvrdí, že žena je jeho klientkou.         

„S nesmiernou radosťou oznamujem, že moja klientka Dena Karariová, americko-iránska občianka, ktorá uviazla v Iráne na základe falošných obvinení zo spolupráce s nepriateľským štátom a zo špionáže, je teraz v bezpečí mimo Iránu a na ceste späť do Spojených štátov,“ uviedol Genser.

Pozornosť iránskych úradov upútala Karariová podľa neho vďaka jej činnosti v neziskovej organizácii Children of Mehr Foundation, ktorá pomáhala chudobným deťom v Iráne prostredníctvom súkromných darov.

„Počas platnosti núteného zákazu opustenia krajiny bola desiatky ráz vypočúvaná notoricky známym iránskym ministerstvom spravodajských služieb a bezpečnosti… prekonala obrovské fyzické a psychické utrpenie,“ dodal Genser. Vo vyjadrení zároveň vyzval Teherán na prepustenie všetkých neprávom zadržiavaných Američanov aj politických väzňov.

Irán podľa AFP zadržiava viacero občanov západných krajín. Krajina čelí obvineniam, že ich využíva na vyjednávanie počas rokovaní medzi vládami.

Trumpove vyjadrenia prišli v čase, kedy Washington a Teherán obnovili vzájomné útoky, a to aj napriek memorandu o porozumení, ktoré podpísali minulý mesiac. (TASR, AFP)

V stredu to na platforme Telegram oznámil predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez.

Dva otrasy s magnitúdami 7,2 a 7,5 zasiahli v rozpätí necelej minúty 24. júna hlavné mesto Caracas a pobrežný štát La Guaira. Zrovnali so zemou celé výškové bytové komplexy a spôsobili rozsiahle škody.

Rodríguez ešte v nedeľu na Telegrame potvrdil, že v dôsledku zemetrasenia utrpelo zranenia 16 740 ľudí. Väčšina z nich už bola podľa neho prepustená z nemocnice.

Záchranári aj rodiny v štáte La Guaira pokračujú v pátraní po obetiach pod zrútenými budovami aj tri týždne po tejto katastrofe.

Najmenej 20 857 ľudí prišlo v dôsledku otrasov o strechu nad hlavou a v súčasnosti žijú v preplnených táboroch, z ktorých mnohé nemajú prívod vody ani poriadne hygienické zariadenia. (TASR, AFP)

Stalo sa tak v reakcii na dve streľby s obeťami na životoch, do ktorých boli zapojení agenti ICE a ku ktorým došlo v priebehu uplynulých pár dní.

„Nemôžeme sa vzdať jedného z najdôležitejších a najúčinnejších nástrojov ICE v boji proti zločinu, ktorým sú dopravné kontroly,“ uviedol Trump v príspevku na platforme Truth Social. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti kontroly pozastavilo po tom, ako bol v pondelok v štáte Maine zastrelený Kolumbijčan a minulý týždeň pri operácii v Texase zahynul Mexičan.

„Keď to už raz urobíme, zahráme tým zločinom priamo do karát. Radikálni ľavicoví demokrati by to radi videli, ale za môjho pôsobenia sa to nestane. ICE buďte rozvážni, spravodliví a rozumní, vráťte sa k svojej veľmi dôležitej práci,“ vyhlásil Trump.

Splnomocnenec vlády pre ochranu hraníc Tom Homan v utorok novinárom povedal, že dopravné kontroly sa pozastavili, no trval na tom, že ide o účinnú metódu, ktorá sa čoskoro vráti do praxe.

Agenti ICE čelia celonárodnej kritike za agresívne taktiky a za zabitie dvoch amerických občanov začiatkom roka v Minneapolise. Od začiatku presadzovania tvrdých imigračných opatrení Trumpovej vlády došlo podľa agentúry AP v dôsledku stretov s federálnymi agentmi už k najmenej deviatim úmrtiam. (TASR, AFP)

Muža poslali do vyšetrovacej väzby, uviedla prokurátorka Diane Ngomsiková.

Osemnásťročný podozrivý sa najskôr priznal k „podpáleniu konárikov zapaľovačom a benzínom“, neskôr však svoje priznanie vzal späť, povedala pre AFP Ngomsiková a potvrdila tak správy televízie BFMTV.

V rámci vyšetrovania dvoch požiarov v lese Fontainebleau, ktorý leží asi 60 kilometrov juhovýchodne od Paríža, zadržali francúzske úrady celkovo šesť osôb, píše AFP.

Požiare vypukli v nedeľu a odvtedy zasiahli viac ako 2000 hektárov lesa. Prefekt departementu Seine-et-Marne Pierre Ory v utorok večer oznámil, že hasičom sa podarilo zastaviť ich šírenie, no nie úplne uhasiť.

V dôsledku požiarov muselo približne 1000 miestnych obyvateľov opustiť svoje domovy. Plamene ovplyvnili aj cestnú dopravu.

AFP pripomína, že Francúzsko v súčasnosti sužuje ďalšia vlna horúčav, ktoré k vzniku lesných požiarov značne prispievajú. (TASR, AFP)

O útokoch informovalo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X.

„Dnes o 15.00 h východoamerického času (21.00 h SELČ) spustili americké ozbrojené sily druhú vlnu útokov proti Iránu. Údery sú zamerané na iránske vojenské kapacity, ktoré sa využívajú na ohrozovanie plavidiel voľne prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv, medzinárodnú vodnú cestu kľúčovú pre svetový obchod,“ uviedol CENTCOM v príspevku.

Iránska tlačová agentúra Mehr hlásila výbuchy z viacerých regiónov v krajine, vrátane miest Ahváz, Čáhbahár, Bandar Abbás či Rask.

CENTCOM už v priebehu dňa informovalo o prvej vlne útokov na Irán, ktorá trvala 90 minút. Ich cieľmi boli obranné systémy umiestnené na pobreží a sklady i odpaľovacie zariadenia pre riadené strely na ostrove Veľký Tunb, ktorý leží západne od Hormuzského prielivu.

Tieto útoky podľa ústredného velenia oslabili schopnosť Iránu ohrozovať komerčné lodné trasy v tejto strategicky dôležitej úžine. (TASR, AFP, Sky News)

Úradujúci šampióni si zabezpečili postup do finále víťazstvom nad Anglickom 2:1. (TASR)

Oznámil to šéf ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom Alexej Lichačev.

Dron podľa Lichačeva zasiahol servisný voz na ceste medzi elektrárňou a mestom Enerhodar, ktoré je rovnako ako jadrový komplex pod ruskou kontrolou. Pri údere zomrel hlavný inžinier elektrárne Alexander Jakovlev a vodič vozidla.

Rusko už pred týždňom v piatok obvinilo Ukrajinu z teroristických akcií namierených proti elektrárni.

Ruské sily sa jadrovej elektrárne zmocnili v marci 2022 krátko po začatí invázie na Ukrajinu. Znepriatelené strany sa navzájom obviňujú z útokov na toto atómové zariadenie, ktoré je považované za najväčší svojho druhu v Európe.

Ukrajina okrem iného v minulosti opakovane poukazovala, že Rusko elektráreň, ktorá je civilným objektom, využíva na rozmiestnenie svojej vojenskej techniky. (ČTK, Reuters)

Najmenej 50 z nich zahynulo alebo sú nezvestní, uviedla miestna pobrežná stráž.

Krajinu pôvodu migrantov, medzi ktorými boli aj ženy a deti, neuviedla. Nešťastie sa stalo v utorok blízko ostrova Bardaa severozápadne od mesta Tobruk. Desiatim ľuďom sa podarilo doplávať na ostrov a zachrániť sa. Loď smerovala k európskym brehom. (ČTK, AP)

Uviedol to na Telegrame hlavný iránsky vyjednávač Bágher Ghálíbáf.

Memorandum uzavreté medzi Washingtonom a Teheránom v polovici júna malo viesť k ukončeniu vojny medzi oboma krajinami. Boje sa však minulý týždeň znovu rozhoreli.

„Vedieme zásadnú a existenčnú vojnu so Spojenými štátmi, ktorých cieľom je okrem zvrhnutia iránskeho režimu tiež rozdrobenie milovanej krajiny Iránu,“ vyhlásil Ghálíbáf.

„Náš prístup počas vojny i vyjednávania musí byť založený na národných záujmoch a bezpečnosti, musí byť realistický a dlhodobý,“ dodal.

Memorandum o porozumení počítalo s obnovením voľnej plavby v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou námornou cestou pre prepravu ropy a plynu z Perzského zálivu. Spojené štáty tvrdia, že Teherán dohodu porušoval útokmi na lode v Hormuzskom prielive, a znovu začali vzdušné údery na iránske územie. Teherán naopak tvrdí, že dohodu neplnili Spojené štáty. (ČTK, Reuters)

Nepriamo tým podporil satirického kandidáta Jonathana Harveyho známeho pod aliasom „Count Binface“ (vo voľnom preklade do slovenčiny: „Gróf Smetiaková Tvár“).

Ten vo voľbách vyzve lídra protiimigračnej strany Reform UK Nigela Faragea. Farage sa minulý týždeň vzdal poslaneckého mandátu s cieľom vyvolať doplňovacie voľby, v ktorých sa chce opätovne uchádzať o kreslo.

Reagoval tak na podozrenia a vyšetrovanie parlamentu v súvislosti so správami, že predtým, ako vo všeobecných voľbách v roku 2024 získal poslanecký mandát za volebný obvod Clacton, dostal miliónové peňažné dary a ďalšiu podporu, ktoré neohlásil, čím by porušil parlamentné pravidlá.

Hlavné politické strany Faragea za toto rozhodnutie kritizovali a uviedli, že líder Reform UK chce týmto krokom iba upútať na seba pozornosť voličov, a nepostavili preto v okrsku Clacton žiadneho protikandidáta.

Najvážnejším vyzývateľom Faragea preto v Clactone bude komik Harvey, ktorý pod aliasom Count Binface kandiduje už niekoľko rokov. Vo voľbách už neúspešne vyzval bývalých premiérov Borisa Johnsona, Theresu Mayovú, Rishiho Sunaka a najnovšie kandidoval aj proti budúcemu premiérovi Andymu Burnhamovi v júnových doplňovacích voľbách v okrsku Makerfield.

„Všetkým radím, aby svoj hlas hodili do smetiaka,“ povedal Starmer poslancom počas svojej poslednej hodiny otázok v parlamente, keď sa odchádzajúceho lídra labouristov opýtali, či by Farage a Binface mali usporiadať televíznu debatu. Nepriamo tak podporil Binfacea, keďže vnútrostranícke pravidlá labouristom nedovoľujú podporiť kandidátov z inej strany. (TASR, AFP)

Sankcie platia pre iránskych a ruských štátnych príslušníkov, ako aj subjekty so sídlom v Iráne, Rusku a Nigérii.

Informovalo o tom americké ministerstvo financií vo svojom vyhlásení. Vláda k tomuto kroku pristúpila v čase zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Teheránom vo vojne na Blízkom východe, ktorá sa začala 28. februára.

Ciele, na ktoré sa stredajšie sankcie vzťahujú, „sú príkladom toho, ako Irán využíva zahraničné letecké a dopravné spoločnosti, finančné kanály a cestovné agentúry na zakrytie úlohy IRGC (iránskych Revolučných gárd) pri nezákonnom obstarávaní a na presun materiálu a personálu po svete“, uviedol rezort financií.

Podľa ministerstva sankcie nadväzujú na opatrenia Washingtonu z mája, zamerané proti jednotlivcom a spoločnostiam obvineným z napomáhania iránskemu zbrojárskemu sektoru. USA v júni uvalili sankcie na jedenásť osôb a subjektov za pomoc pri obstarávaní zbraní pre IRGC a iránsku armádu. (TASR, Reuters)