Tunel Višňové je uzavretý z dôvodu pravidelnej jesennej údržby. Dopravnú situáciu sleduje redaktor STVR Dominik Veľas.

Na miesto by sa mal dostať v stredu.

Neďaleká ostrovná Srí Lanka už kvôli možným povodniam a zosuvom pôdy uzavrela školy a uviedla do pohotovosti armádu.

Arnab by mal zasiahnuť indické pobrežie s intenzitou „veľmi silnej cyklónovej búrky“ s nárazmi vetra s rýchlosťou až 140 kilometrov za hodinu, uviedla v dnešnej správe Indická meteorologická služba (IMD). Cyklón by podľa nej mohol „úplne zničiť“ domy so slamenými strechami, spôsobiť lokálne záplavy, vyvrátiť stĺpy elektrického vedenia a značne poškodiť úrodu.

Nara Čandrabábu Naidu, hlavný minister Ándhrapradéša, nariadil prijať všetky „nevyhnutné preventívne opatrenia“ proti cyklónu, uviedla v pondelok jeho kancelária. Pozdĺž južného pobrežia bola do stredy podľa agentúry Reuters pozastavená železničná prevádzka. Viac ako 4 000 tehotných žien bolo z rizikových oblastí prevezených do nemocníc, všimol si denník The Indian Express.

Úrady podľa miestnych médií tiež nariadili do soboty uzavrieť školy v niektorých okresoch a evakuáciu obyvateľov z ohrozených nízko položených oblastí. Z nich sa do evakuačných centier do pondelkového večera presunulo takmer 50-tisíc ľudí z celkových 400-tisíc, pri ktorých sa predpokladá nevyhnutnosť evakuácie, povedal podľa Reuters predstaviteľ ándhrapradéšského úradu pre zvládanie katastrof.

Ostrovná Srí Lanka kvôli varovaniam pred prívalovými dažďami uzavrela školy, uviedla tamojšia meteorologická služba, ktorá varovala pred rizikom povodní a zosuvov pôdy. Úrad pre zvládanie katastrof v metropole Kolombu dodal, že armáda bola uvedená do pohotovosti.

Cyklóny sú pre Bengálsky záliv a severnú časť Indického oceánu opakujúcou sa hrozbou. Tohtoročná sezóna je obzvlášť intenzívna, k čomu prispieva mimoriadne silný meteorologický jav El Niňo. (ČTK, AFP, Reuters)

Izraelčania si v nich vyberajú medzi zotrvaním Benjamína Netanjahua pri moci a zmenou.

Viac povedal v Ranných správach spolupracovník STVR na Blízkom východe Matej Šulc:

Podľa agentúry Reuters to vyplýva z vládnych dát.

Od polovice tohto mesiaca tak v krajine pribudlo zhruba tisíc nových prípadov. Terajšia epidémia, ktorá bola vyhlásená v provincii Ituri v polovici mája, svojím rozsahom i počtom obetí presahuje epidémiu, ktorá krajinu zasiahla v rokoch 2018 až 2020. (ČTK, Reuters)

Doteraz zadržala tri osoby.

Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Akcia súvisí s objasňovaním drogovej trestnej činnosti, ktorej sa malo dopúšťať viacero osôb na území mesta Košice a v jeho okolí. V rámci akcie sme doposiaľ zadržali tri podozrivé osoby. V súčasnosti vykonávame neodkladné procesné úkony,“ uviedol Hájek s tým, že bližšie informácie polícia poskytne, keď to procesná situácia dovolí. (TASR)

Aktualizované 9.32 h.

Požiadala ju o to americká agentúra NASA.

Informoval o tom na svojom telegramovom kanáli analytik raketových štartov a priaznivec vesmírnej a raketovej vedy Georgij Triškin s odvolaním sa na vlastné zdroje, píše web The Insider.

„Houston potvrdil, že NASA tlačila na Roskosmos, aby urobil nepopulárne rozhodnutie vzhľadom na narastajúce netesnosti na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Prestupová komora v module Zvezda bude zakonzervovaná. Už sa nebude používať na vykladanie nákladných lodí Progress; budú sa k nej pripájať iba kvôli korekcii obežnej dráhy stanice (bez otvorenia vzduchovej komory),“ uviedol. Nákladná loď Progress MS-36 má plánovaný štart k ISS 26. novembra.

Problém s únikom vzduchu v ruskom segmente ISS bol prvýkrát identifikovaný v septembri 2019 a napriek početným kontrolám, opravám a meraniam tlaku zostal nevyriešený.

V októbri 2020 posádka objavila prvú trhlinu v medzikomore modulu Zvezda (známom ako PrK) a v marci 2021 ju utesnila. Neskôr posádka v marci utesnila druhú trhlinu, ale únik pretrvával, hoci bol menší. Do konca roka 2021 bolo objavených najmenej šesť trhlín, boli utesnené špeciálnym tmelom a pokryté výstužnou záplatou.

Aj v novembri 2024 bol na ISS po pripojení lode Progress hlásený toxický únik. Aktivovali sa preto systémy čistenia atmosféry na palube a poklop medzi modulom Poisk a nákladnou loďou zostal zatvorený.

V júni 2026 NASA nariadila štyrom astronautom misie Crew-12, aby sa uchýlili na palubu kozmickej lode SpaceX Dragon a obliekli si skafandre pre prípad núdzovej evakuácie z dôvodu zhoršujúceho sa úniku vzduchu v ruskom segmente. (TASR)

Akcia je zameraná na trestnú činnosť súvisiacu s prechovávaním a rozširovaním detskej pornografie.

Policajti v rámci akcie zadržali 38-ročného muža. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Lea Vilhanová.

„Akcia je zameraná na odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti súvisiacej s prechovávaním a rozširovaním detskej pornografie. V rámci prebiehajúcich úkonov policajti zadržali 38-ročného muža. Aktuálne vykonávajú domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov. Bližšie informácie o výsledkoch policajnej akcie poskytneme, hneď ako to procesná situácia umožní,“ uviedla Vilhanová.

Policajnú akciu realizujú policajti odboru kybernetickej kriminality Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia PZ v súčinnosti s policajtmi Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene a Pohotovostnej motorizovanej jednotky v Banskej Bystrici. (TASR)

Saudská Arábia je v poslednom čase terčom jemenských povstalcov opakovane.

Kvôli strelám vypáleným jemenskými Húsíami saudskoarabská civilná ochrana vyhlásila vo viacerých oblastiach krajiny poplach.

Krajina totiž vedie koalíciu, ktorá proti nim bojuje a podporuje medzinárodne uznávanú jemenskú vládu. Útok na medzinárodné letisko v Rijáde z 10. októbra si vyžiadal dvanásť mŕtvych a vyše 300 zranených.

Dnešný nočný útok sa koalícii podarilo zneškodniť, žiadne informácie o škodách Rijád neoznámil. Uviedol tiež, že boli zničené aj štyri drony mieriace na juh Saudskej Arábie.

Husíovci podporovaní Iránom vedú občiansku vojnu proti jemenskej vláde od roku 2014, počas ktorej obsadili severozápad krajiny vrátane metropoly Saná.

V septembri povstalci ovládli takmer celé jemenské pobrežie Červeného mora a dokázali sa zmocniť tiež oblastí pri prielive Báb al-Mandab po ofenzíve, ktorá podľa agentúr priniesla najrozsiahlejšie boje od vyhlásenia prímeria v roku 2022. Vládne sily na to reagovali protiofenzívou a postupom pri Báb al-Mandabe. (ČTK, Reuters)

V osemfinálovom stretnutí zdolali tretí nasadený pár Erin Routliffeová a Aldila Sutjiadiová v dvoch setoch 6:2, 6:3.

V boji o semifinále nastúpia proti estónsko-mexickej dvojici Ingrid Neelová, Giuliana Olmosová. (TASR)

Na zvýšenie pôrodnosti vyzýval ruský prezident Putin už v septembri 2024.

Používateľom sa majú pri vyhľadávaní informácií o potratoch zobrazovať odkazy na webové stránky, ktoré ženám ponúkajú „sociálnu podporu“ pre tehotenstvo, uvádza sa na webovej stránke Kremľa. Informoval o tom denník The Moscow Times.

Za implementáciu nariadenia je zodpovedný premiér Michail Mišustin s termínom do 15. decembra 2026. Túto iniciatívu predtým navrhla aj predsedníčka Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) Valentina Matvijenková.

Pôrodnosť v krajine neustále klesá a Putin už v septembri 2024 vyzýval na jej zvýšenie, aby sa riešil nedostatok pracovnej sily. „Musíme zvýšiť pôrodnosť a vytvoriť podmienky pre ľudí, aby mali veľké rodiny. Aby sa stalo módou mať veľa detí, ako to kedysi bolo v Rusku – sedem alebo desať ľudí v rodinách,“ povedal prezident na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Na prirodzenú obnovu populácie je potrebná celková miera plodnosti (TFR) 2,1 dieťaťa na ženu. Podľa údajov štátneho štatistického úradu (Rosstat) v roku 2025 TFR klesla na 1,361 a v mestách dokonca 1,327.

V rámci snahy o zvýšenie pôrodnosti prokuratúra podáva žaloby na zablokovanie materiálov o ukončení tehotenstva a súdy už niektorým vyhoveli. V roku 2025 sa tiež začalo utlmovať slovo „potrat“ v štátnej televízii a úrady ho v dokumentoch nahradili eufemizmom „negatívna voľba tehotenstva“.

Kampaň proti potratom zosilnela po vypuknutí vojny na Ukrajine. Odvtedy tridsať ruských regiónov prijalo miestne právne predpisy zakazujúce „vyvolávanie potratov“. Ruské ministerstvo zdravotníctva tiež sprísnilo podmienky pre vykonávanie zákroku v nemocniciach. Podľa jeho údajov vzrástol pozitívny vplyv tzv. predpotratového poradenstva a do konca roka 2025 sa počet potratov znížil o päť percent na 321-tisíc.

Sovietske Rusko ako prvý štát na svete dekrétom „O umelom prerušení tehotenstva“ v novembri 1920 legalizovalo potrat na požiadanie ženy. V roku 1936 Stalinov režim potraty takmer úplne zakázal, ich ilegálne počty však prudko stúpli. Opäť boli plne legalizované v novembri 1955 dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR.

V ZSSR sa stali hlavnou metódou plánovania rodičovstva, pretože antikoncepcia bola málo dostupná a nekvalitná. V niektorých obdobiach to bolo až niekoľko miliónov ročne. (TASR)

Česká vláda chce zakotviť korunu v ústave.

Na presadenie zámeru však bude potrebovať aj opozíciu. Vypočujte si celý prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál o 7:00

Vyplýva to z návrhu spoločného vyhlásenia, ktoré majú lídri prijať na samite EÚ a Kanady.

Uskutoční sa v Montreale 29. a 30. októbra. Informoval o tom portál Rapporteur.

„Kanada a EÚ sú strategickými partnermi pri preberaní väčšej zodpovednosti za našu spoločnú bezpečnosť a obranu,“ uvádza sa v návrhu vyhlásenia.

Obe strany chcú rozšíriť spoluprácu v oblastiach, ako sú krízový manažment, sankcie, obranný priemysel, námorná a vesmírna bezpečnosť, hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti.

Návrh vyhlásenia počíta aj s väčším zapojením Kanady do misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ. Ottawa zároveň potvrdzuje svoj záväzok podporovať európsku bezpečnosť, najmä na východnom krídle, od Arktídy po Čierne more.

V Arktíde chcú EÚ a Kanada posilniť spoluprácu v oblasti mieru, bezpečnosti a odolnosti. Na samite plánujú spustiť aj nový osobitný dialóg o Arktíde, zahraničnom informačnom ovplyvňovaní a zasahovaní, klimatickej bezpečnosti a doprave.

Návrh vyhlásenia zároveň potvrdzuje podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. EÚ a Kanada sa v ňom zaväzujú pokračovať vo vojenskej a ďalšej pomoci Kyjevu a zvyšovať tlak na Moskvu.

Partnerstvo sa má prehĺbiť aj v otázke Blízkeho východu. Obe strany chcú podporovať zmiernenie napätia, reagovať na humanitárne potreby a prispievať k vytvoreniu podmienok na trvalý mier založený na dvojštátnom riešení.

Ďalšou prioritou je spolupráca v obrannom priemysle. Návrh poukazuje na existujúcu spoluprácu prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO), účasť Kanady v koalíciách zameraných na rozvoj obranných spôsobilostí a jej zapojenie do nástroja SAFE.

Samit nadväzuje na snahy o posilnenie vzťahov medzi EÚ a Kanadou. Kanadský premiér Mark Carney sa 16. septembra zúčastnil na prejave predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v Štrasburgu. Von der Leyenová vtedy navrhla, aby sa Kanada stala prvým pridruženým členom Únie. (TASR)

K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, ani z neho nikto nebol obvinený.

Njala je však baštou polovojenských Jednotiek rýchlej podpory (RSF), ktoré vyše tri a pol roka bojujú so sudánskou armádou.

„Pri včerajšom (pondelkovom) nočnom bombardovaní zomrelo 21 ľudí a viac ako 40 ďalších bolo zranených,“ povedal člen zdravotníckeho personálu nemocnice v Njale. Nedokázal však určiť, koľko obetí bolo z radov bojovníkov RSF, ktorí podľa jedného svedka trh často navštevujú.

Njala je hlavným mestom sudánskeho štátu Južný Dárfúr. Minulý pondelok tam bezpilotné lietadlo zabilo 17 ľudí, vrátane siedmich dôstojníkov RSF, a 23 ďalších zranilo. Úder dronu si tam navyše predminulý týždeň vyžiadal 30 mŕtvych a 47 zranených.

V zhruba 50-miliónovom Sudáne vypukla v polovici apríla 2023 občianska vojna medzi armádou a RSF, ktorá podľa humanitárnych pracovníkov pripravila o život viac ako dvestotisíc ľudí a z domovov vyhnala vyše jedenásť miliónov Sudáncov.

Konflikt sa teraz vedie predovšetkým s pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré za prvé tri októbrové týždne podľa OSN zabili vyše 300 ľudí a zranili stovky ďalších. (ČTK, AFP)

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal v tejto súvislosti výstrahy prvého stupňa.

Informuje o tom na webe. Výstrahy platia v celom Žilinskom a Prešovskom kraji. Rovnako vo väčšine Košického a Trenčianskeho kraja, ako aj v okresoch Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Revúca, Rimavská Sobota, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Výstrahy sú vydané do 10.00 h.

„Znížená dohľadnosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravné aktivity,“ upozornil SHMÚ. (TASR)

V ňom zvíťazila súčasná hlava štátu Luiz Inácio Lula da Silva.

Predseda strany Valdemar Costa Neto na sociálnych sieťach uviedol, že PL „uznáva výsledok vyhlásený Najvyšším volebným súdom“. Súčasný prezident podľa neho získal v nedeľňajších voľbách 52 percent hlasov a Bolsonaro 48 percent, ale Lulu ako víťaza volieb priamo nespomenul.

Bolsonaro po oznámení výsledkov vyhlásil, že ich nemôže uznať a bude sa dožadovať anulovania volieb. Odôvodnil to predĺžením otvorenia volebných miestností o dve hodiny, hoci na to vyzvali obaja kandidáti. Bolsonarov tím o to žiadal len pre časti krajiny postihnuté silnými dažďami, hoci sudca rozhodnutie vydal pre celú Brazíliu.

Lula v nedeľu získal o vyše štyri milióny voličských hlasov viac ako jeho protikandidát. V prvom kole uspel Bolsonaro o približne dve percentá, hoci prieskumy naznačovali opak.

Liberálna strana vo svojom vyhlásení tiež uviedla, že zvýšenie verejných výdajov a sociálnych benefitov pred voľbami narušilo ich rovnosť a bude požadovať ich vysvetlenie. „Bolsonaro zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb“, no v nedeľu „bol výsledok odlišný, a to v situácii poznačenej opatreniami silne zameranými na získavanie voličov, ktoré mali hospodársky a sociálny dosah“, uvádza PL vo vyhlásení. (TASR, EFE)

Informoval o tom starosta mesta Vitalij Kličko.

Druhému útoku od pondelkového večera predchádzali správy o odpálení viacerých balistických rakiet smerom na ukrajinskú metropolu. Informovali o tom agentúra AFP a ukrajinské médiá.

„Zásah poškodil Južný most. Poškodená bola aj infraštruktúra metra na moste,“ napísal na platforme Telegram Kličko. Mestské úrady dodali, že premávku vlakov cez most pozastavili. Po tomto moste vedie zelená linka kyjevského metra. Počas jesene ruské jednotky opakovane útočia na mosty cez Dneper vrátane Južného mosta, čím paralyzujú dopravu v hlavnom meste.

V Kyjeve bola zasiahnutá aj administratívna budova, informoval Kličko. Na ďalších dvoch miestach boli zase zasiahnuté nebytové budovy.

Rusko už v pondelok večer zaútočilo na ukrajinskú metropolu balistickými strelami, pričom mestské úrady hlásili jednu obeť a desať zranených. Väčšina z nich sa nachádzala v internáte univerzity v Desnianskom obvode. Ďalšie údery zaznamenali pri stanici metra a na dve zdravotnícke zariadenia. Ruská strana sa k novým útokom na Kyjev nevyjadrila. (TASR, AFP)

Uviedli to dva americké a štyri kanadské nemenované zdroje pre agentúru Reuters.

Obe vlády sa snažia napraviť vzájomné vzťahy, ktoré sa zhoršili po neúspechu obchodných rokovaní v auguste. V rozhovoroch sa sústredia na clá zavedené podľa paragrafu 232 amerického obchodného zákona. Patria medzi ne clá na kanadskú oceľ vo výške až 50 percent a 25-percentné clá na automobily. Vyjednávači diskutujú o možnosti zmiernenia týchto poplatkov.

Prezidenta USA Donalda Trumpa podľa prieskumov vníma pozitívne len tretina Američanov a jeho Republikánska strana riskuje, že v budúcotýždňových voľbách stratí kontrolu nad Kongresom. Clá na dovoz z Kanady sa pre šéfa Bieleho domu stali politickou záťažou. Republikánski kandidáti preto v pohraničných štátoch vyzývajú na ukončenie obchodnej vojny s Kanadou, píše Reuters.

Jeden z kanadských zdrojov oboznámených s rokovaniami uviedol, že dohoda o clách na oceľ a automobily by mohla byť uzavretá ešte pred voľbami, ktoré budú 3. novembra. Americké zdroje však uviedli, že Trumpova administratíva chce, aby Ottawa urobila ďalšie ústupky.

Clá podľa paragrafu 232 spravuje ministerstvo obchodu USA, takže ústrednú úlohu v rokovaniach má minister obchodu Howard Lutnick, a nie Úrad obchodného splnomocnenca USA (USTR), uviedli zdroje z oboch krajín.

Lutnick a kanadský minister pre vnútorný obchod Dominic LeBlanc sú v poslednom období v pravidelnom kontakte, uviedol jeden zo zdrojov Reuters.

„Kanada naďalej vedie konštruktívny dialóg so svojimi americkými partnermi o viacerých prioritách,“ uviedol vo vyhlásení LeBlancov hovorca. „Sme pripravení konštruktívne a v dobrej viere pracovať na dosiahnutí vzájomne výhodnejších obchodných vzťahov, ktoré budú rešpektovať záujmy Kanady,“ dodal.

Úrad obchodného splnomocnenca USA a predstavitelia Kanady boli v posledných dňoch v kontakte aj v súvislosti s celkovou podobou prípadnej dohody a ďalšími obchodnými otázkami, uviedol zástupca USTR. Biely dom ani ministerstvo obchodu USA bezprostredne nereagovali na žiadosti agentúry o vyjadrenie.

Kanadský premiér Mark Carney uviedol, že rokovania so Spojenými štátmi sa „mierne zintenzívnili“, zároveň však dodal, že Ottawa svoj postoj nezmenila. „Ak sa dosiahol nejaký pokrok, je to preto, že USA sa približujú k nášmu stanovisku,“ povedal novinárom bez ďalších podrobností.

Zdroj z kanadského priemyslu uviedol, že dohoda by mohla vzniknúť rýchlo, nemusela by však byť rozsiahla. „Ak k nej dôjde, stane sa to rýchlo. Mám však pocit, že pôjde o úzko zameranú dohodu, ak k nej vôbec dôjde,“ povedal.

Ďalší kanadský zdroj informoval, že už určitý čas očakáva uzavretie dohody o clách podľa paragrafu 232 ešte pred voľbami. Podľa neho by prípadná dohoda závisela predovšetkým od Trumpa a Carneyho, pričom obaja lídri pripustili, že môže byť výhodná pre obe strany.

Obchodné rokovania medzi USA a Kanadou stroskotali v auguste. Spornou otázkou bolo napríklad možné zníženie ciel na stredne ťažké a ťažké úžitkové vozidlá, ktoré sú kľúčové pre kanadské továrne. Americké automobilky verili, že rokovania prinesú úľavu od pôvodných 25-percentných ciel Washingtonu, ktoré zvýšili náklady na prepravu vozidiel a súčiastok cez hranice.

Trump už dávnejšie oznámil, že od 1. januára 2027 zvýši clá na dovoz ocele a automobilov z Kanady z 25 na 50 percent. Na nedeľňajšom politickom zhromaždení uviedol, že obchodný spor sa vyrieši „čoskoro“, neposkytol však žiadne podrobnosti.

Prezident USA v piatok podpísal nariadenie, ktorým zrušil 50-percentné clá na niektoré kanadské poľnohospodárske a lesnícke produkty. Tento krok by mohol prospieť podnikom v štáte Maine. (TASR, Reuters)

Ide o najnovší z podobných incidentov v Európe.

Požiar vypukol 14. septembra neďaleko zbrojárskej továrne v meste Brašov v strednom Rumunsku. Podľa úradov sa na ňom podieľali dvaja Bielorusi a jeden Ukrajinec, ktorí žijú v členských krajinách Európskej únie.

Dvoch z nich „vypátrali a vzali do väzby v Nemecku, kde sa pripravovali na spáchanie podobných trestných činov“, uviedlo rumunské Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT). Tretí podozrivý je podľa neho na úteku v Poľsku.

Rumunská spravodajská služba informovala, že za požiarom v Brašove stála „sabotážna sieť riadená z Ruskej federácie“. Prípad je podľa nej „súčasťou série sabotážnych operácií, ktoré Ruská federácia koordinuje v Európe“ a ktoré sú zamerané na zbrojárske výrobné závody a „ďalšie objekty vojenského a priemyselného významu“. Tajná služba dodala, že cieľom týchto činov je zastrašovať či oslabovať obranné schopnosti krajín.

Zároveň informovala, že ľudí do takýchto sietí získavajú na sociálnych sieťach. Spočiatku im ponúkajú peniaze za „zdanlivo neškodné úlohy“, ako sú napríklad sledovanie alebo fotografovanie určitých objektov. „Následne sú úlohy čoraz závažnejšie a môžu zahŕňať vandalizmus, podpaľačstvo alebo dokonca vraždu,“ uviedla služba.

V uplynulých týždňoch došlo vo viacerých európskych štátoch podporujúcich Ukrajinu vo vojne s Ruskom k incidentom v zbrojárskych podnikoch. V septembri vybuchol a následne zachvátil požiar sklad munície v Bulharsku. Stalo sa to len niekoľko týždňov po požiari v inom muničnom závode v krajine. Oba incidenty sa odohrali v prevádzkach výrobcu zbraní EMCO, ktorého munícia sa používa na Ukrajine.

V septembri tiež niekto hádzal zápalné bomby v blízkosti kancelárií zbrojárskej spoločnosti v nemeckom Mníchove. Rumunské úrady zároveň oznámili zadržanie ruského občana podozrivého z nakrúcania a fotografovania vojenských objektov v rámci príprav na sabotáž. V auguste zase zasiahol výbuch muničnú továreň neďaleko Ríma, ktorú prevádzkuje zbrojárska spoločnosť KNDS. (TASR, AFP)

Ide o prvý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice.

Vplyvom oteplenia a slnečného žiarenia v najbližších dvoch dňoch bude na strmých, exponovaných svahoch zvýšený výskyt menších lavín a splazov z mokrého snehu. Informovalo o tom Stredisko lavínovej prevencie (SLP) Horskej záchrannej služby (HZS).

„Na svahoch s trávnatým podkladom, alebo hladkým skalným podkladom sa môžu vyskytnúť aj menšie kĺzavé lavíny. Pri dodatočnom zaťažení snehovej pokrývky v strmých svahoch a v žľaboch je taktiež možné uvoľnenie menších lavín,“ spresnilo stredisko.

V priebehu noci a pondelka (26. 10.) pribudlo nad hranicou 1 250 metrov nad morom (m n. m.) od poprašku do 20 centimetrov nového snehu, v polohách nad 2 000 m n. m. miestami až 30 centimetrov.

„Sneh padal pri ochladení, no v ďalších dňoch očakávame oteplenie, ktoré spôsobí, že sneh bude mokrý a snehová pokrývka nestabilná,“ upozornili zo SLP s tým, že v najvyšších polohách Tatier sa na severných svahoch a v žľaboch pod novým snehom vyskytuje aj starý zľadovatený sneh zo septembrového sneženia. (TASR)

Dvoma asistenciami sa na výhre podieľal aj jeho krajan Šimon Nemec.

Flames vyhrali štvrtý zápas za sebou. Tretí Slovák v organizácii Calgary Samuel Honzek pre zranenie nehral.

Dvadsaťšesťročný Pospíšil asistoval spolu s Nemcom pri otváracom zásahu Matveja Gridina v jedenástej minúte. Kapitán Mikael Backlund o necelé dve minúty zvýšil na 2:0 a Gridin svojím druhým zásahom už po 25 sekundách druhej tretiny upravil na 3:0.

Hostia znížili zásluhou Eastona Cowana a Williama Nylandera na rozdiel jediného gólu, no záver patril domácim. Joel Farabee a Pospíšil skórovali pri hre súpera bez brankára, slovenský útočník sa presadil v čase 59:21 po prihrávkach Gridina a Nemca. Gridin nazbieral tri body (2+1), Pospíšil dva (1+1) a Nemec rovnako dva (0+2). Obaja Slováci si pripísali aj po dva plusové body.

Pospíšil odohral 12:20 min s dvoma strelami, štyrmi hitmi a dvoma trestnými minútami. Nemec bol najvyťaženejší obranca tímu s minutážou 21:51, jednou strelou a jedným bodyčekom.

Domáci brankár Devin Cooley zastavil 26 striel a pripísal si aj asistenciu. Backlund pri návrate po dvojzápasovej absencii bodovo vyrovnal Johnnyho Gaudreaua na piatom mieste historickej tabuľky Calgary. Toronto prišlo v priebehu zápasu o zraneného Kirilla Marčenka. Pre Maple Leafs išlo o posledný zápas základnej časti v hale Scotiabank Saddledome pred plánovaným sťahovaním Calgary do novej arény.

Los Angeles Kings zvíťazili na ľade New Yorku Rangers 6:3 a ukončili šesťzápasovú domácu víťaznú sériu súpera. Obranca Drew Doughty zaznamenal gól a dve asistencie, pričom skóroval v základnej časti prvýkrát po 25 zápasoch.

Hostia premenili na góly prvé dve strely a už v piatej minúte viedli 2:0. Taylor Ward sa presadil pri svojom sezónnom debute, ďalšie góly pridali Brandt Clarke, Doughty, Artemij Panarin, Mikey Anderson a Joel Edmundson.

Panarin pri návrate do Madison Square Garden proti bývalému tímu dosiahol gól a asistenciu. Domáci James Reimer inkasoval tri góly z ôsmich striel a po prvej tretine ho vystriedal Dylan Garand. Reimer sa predstavil už v deviatom klube NHL a vyrovnal rekord medzi brankármi. Darcy Kuemper prispel k výhre 23 zákrokmi. Kings vyhrali tretí zo štyroch uplynulých duelov.

Detroit Red Wings uspel na ľade Edmontonu Oilers 4:3 po samostatných nájazdoch. Domáci trikrát viedli, no hostia zakaždým vyrovnali. Po zásahu Coltona Dacha v 57. minúte poslal zápas do predĺženia Dylan Larkin v čase 58:43.

V nájazdoch rozhodol Lucas Raymond. Za Detroit skórovali v riadnom hracom čase Viktor Arvidsson, Emmitt Finnie a Larkin, za domácich Vasilij Podkolzin, Isaac Howard a Dach. Raymond zaznamenal aj dve asistencie. V bránke Detroitu nastúpil Michal Postava s 25 úspešnými zákrokmi. (TASR)