Tento počet by sa mohol ešte zvýšiť.

V júni došlo k prekonaniu historických teplotných rekordov vo viacerých európskych krajinách a hoci sú štatistiky úmrtnosti zatiaľ predbežné, predstavujú aktuálne prvé náznaky strát na životoch v dôsledku horúčav.

Agentúra AFP analyzovala údaje o neočakávaných úmrtiach v období od 22. do 28. júna z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Luxemburska, Holandska, Španielska a Švajčiarska. Podľa predbežných výsledkov zahynulo približne o 10 000 ľudí viac ako je očakávaný priemer. Ďalších 2 200 úmrtí spájaných s vysokými teplotami zaznamenali podľa odhadov aj medzi 18. a 28. júnom v Anglicku a vo Walese, uviedla britská meteorologická služba Met Office.

Predbežné údaje z Európskeho monitorovacieho systému úmrtnosti EuroMOMO takisto ukazujú výrazný nárast počtu úmrtí v poslednom júnovom týždni, pričom odhadli, že išlo o 14 260 mŕtvych. Systém vychádzal z oficiálnych štatistík 24 krajín s približne 400 miliónmi obyvateľov. Údaje EuroMOMO nezahŕňajú viaceré krajiny na východe Európy vrátane Slovenska.

„Leto ešte neskončilo,“ upozorňoval vo svojom vyhlásení regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge. „Nejde o prírodnú katastrofu a opakuje sa to každý rok, pretože príliš veľa vlád stále považuje horúčavy za meteorologický jav a nie mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia,“ dodal.

„Existujú nástroje na prevenciu väčšiny týchto úmrtí. Usmernenia sú zverejnené. Dôkazy sú k dispozícii,“ skonštatoval Kluge. „To, čo vlády urobia ďalej, je ich voľba, a toto leto ukazuje, čo môžeme stratiť či získať,“ dodal. (TASR, AFP)

Vo štvrťfinálovom zápase zdolal druhého nasadeného Španiela Alejandra Davidovicha Fokinu v troch setoch 3:6, 6:1 a 6:2.

Molčan proti favoritovi otočil podobne ako vo štvrťfinále s Chorvátom Dinom Prižmičom, ktorý duel skrečoval za stavu 6:3, 6:7 (5) a 0:4 v treťom sete. Dvadsaťosemročný Slovák narazí v súboji o finále na Bosniaka Damira Džumhura, ktorý zvíťazil nad štvrtým nasadeným Talianom Matteom Arnaldim 7:6 (5), 6:7 (4) a 7:6 (4).

Druhú semifinálovú dvojicu tvoria Daniel Merida Aguilar a Roman Andres Burruchaga. Španielsky hráč si poradil s Francúzom Titouanom Droguetom hladko 6:1, 6:3, Argentínčan vyradil siedmeho nasadeného krajana Camila Uga Carabelliho po trojsetovom boji 6:2, 2:6 a 6:3. (TASR)

Uviedol, že ešte v ten istý deň zverejní spravodajské informácie o „šokujúcich slabých miestach“ vo volebnom systéme USA.

Pri útokoch údajne zahynuli tri osoby a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.

Pri americkom útoku na dva mosty v provincii Hormozgán zahynuli traja ľudia a deväť osôb sa zranilo, oznámila štátna televízia na platforme Telegram.

„V okolí letiska bolo počuť tri výbuchy a aspoň jeden nepriateľský projektil americkej strany zasiahol letisko Íránšahr“ na juhovýchode krajiny, napísala štátna televízia IRIB na platforme Telegram.

„Pred niekoľkými minútami sa železničná stanica Bandar Abbás stala terčom útoku amerického nepriateľa. Podľa tejto správy pri útoku utrpeli zranenia dvaja Iránci,“ uviedla spravodajská agentúra Mehr.

Ďalší útok USA zranil jednu osobu v západnom prístavnom meste Búšehr. (TASR, AFP, al-Džazíra)

Bude rokovať o možnostiach oživenia mierového procesu medzi gréckymi a tureckými Cyperčanmi. Oznámil to jeho hovorca Stéphane Dujarric.

Počas návštevy sa Guterres stretne s lídrami oboch komunít aj s ďalšími zainteresovanými stranami. Rokovania sa zamerajú na podporu mierového procesu a stability na ostrove vrátane činnosti Mierovej misie OSN na Cypre (UNFICYP). „Generálny tajomník tým opätovne potvrdzuje svoj silný záväzok riešiť cyperskú otázku,“ zdôraznil Dujarric.

Cyprus je rozdelený od roku 1974. Na vojenský prevrat podporovaný gréckou juntou vtedy Ankara reagovala inváziou na sever ostrova. Južnú, grécky hovoriacu časť odvtedy spravuje medzinárodne uznaná vláda, zatiaľ čo samozvanú Severocyperskú tureckú republiku uznáva iba Turecko. Obe časti oddeľuje nárazníková zóna pod dohľadom OSN.

Posledné významné mierové rokovania sa podľa Reuters skončili bez dohody v roku 2017. Sporným bodom zostala najmä budúca podoba ostrova a úloha Turecka v prípadnej federácii zloženej z dvoch samosprávnych regiónov so silnou centrálnou vládou. (TASR, Reuters)

Informoval v piatok Oleksandr Filatov, zástupca primátora tohto mesta.

Ďalší ukrajinskí predstavitelia uviedli, že pri útoku utrpelo zranenia osem ľudí vrátane dvoch detí. Podľa ich slov najnovšie údery poškodili obytné budovy, kostol, predškolské zariadenie, niekoľko vozidiel a ďalšiu civilnú infraštruktúru.

Rusko v posledných dňoch zintenzívnilo útoky na ukrajinské čiernomorské prístavy. V utorok večer pri dronovom útoku na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a bola poškodená civilná loď plaviaca sa pod vlajkou Marshallových ostrovov.

Vedúci vojenskej mestskej správy Serhij Lysak následne oznámil, že pri stredajšom ruskom útoku na Odesu prišli o život najmenej traja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia.

Podľa OSN bol jún pre civilistov na Ukrajine najsmrteľnejším mesiacom od apríla 2022. (TASR, AFP)

Oficiálna tlačová agentúra IRNA uviedla, že došlo k „útokom amerického nepriateľa na oblasti v okolí (mesta) Ahváz“.

Štátna televízia hlásila dva výbuchy v meste Búšehr – neďaleko ktorého sa nachádza jediná jadrová elektráreň – v rámci „pokračovania agresie amerického nepriateľa“, ako aj sériu výbuchov v pobrežnom meste Bandar Abbás.

Tlačova agentúra Tasním medzičasom tiež informovala o raketových útokoch amerických stíhačiek zameraných na letisko v meste Íránšahr.

Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) predtým na platforme X oznámilo, že Spojené štáty začali „už šiestu noc po sebe novú vlnu útokov proti Iránu s cieľom ďalej oslabiť iránske vojenské kapacity“. (TASR, AFP, al-Džazíra)

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová s tým, že Washington naďalej vedie s Teheránom rokovania.

Krátko po jej vyhlásení americká armáda oznámila novú vlnu útokov proti Iránu. „(Iránci) dali prezidentovi najavo, že stále chcú uzavrieť dohodu. Rokujeme s nimi, ale opakujem, prezident im nedovolí strieľať na lode v (Hormuzskom) prielive bez toho, aby za to niesli následky,“ vyhlásila Leavittová na tlačovej konferencii.

Jej vyjadrenie prišlo necelý deň po tom, ako Trump ocenil Irán za prepustenie americkej občianky zadržiavanej od decembra 2024. Tento krok viacerí označili za možný signál ochoty obnoviť diplomatický dialóg. (TASR, AFP)

Zákaz sa bude vzťahovať na všetkých predajcov vrátane internetových obchodov, reštaurácií a kaviarní.

Zakázaný bude predaj nápojov s obsahom viac ako 150 miligramov kofeínu na liter. Energetické nápoje budú zároveň úplne vyradené z predajných automatov, aby sa k nim deti nemohli dostať bez kontroly.

Jeden energetický nápoj môže obsahovať približne rovnaké množstvo kofeínu ako dve kávy alebo štyri plechovky kolového nápoja. Podľa odhadov si v Spojenom kráľovstve dáva energetický nápoj aspoň raz týždenne až tretina detí, najmä chlapci.

Opatrenie sa nebude týkať čaju, kávy ani nealkoholických nápojov s nižším obsahom kofeínu, ako sú Coca-Cola či Pepsi. Medzi nápoje, ktorých sa zákaz dotkne, patria napríklad značky Red Bull, Monster, Relentless či Prime. Tie už v súčasnosti obsahujú upozornenia, že nie sú odporúčané pre deti.

Viaceré veľké obchodné reťazce už dobrovoľne prestali predávať tieto nápoje mladším zákazníkom. Ministerstvo zdravotníctva však upozornilo, že podľa prieskumov ich niektoré menšie obchody stále predávajú deťom. Dodržiavanie zákazu budú kontrolovať obchodné inšpekčné orgány.

Vláda svoj zámer zaviesť zákaz oznámila už minulú jeseň a následne spustila 12-týždňovú verejnú konzultáciu. Opatrenie bolo súčasťou predvolebného programu Labouristickej strany z roku 2024. Podľa nej môže vysoký príjem kofeínu u mladých ľudí negatívne ovplyvniť ich spánok, sústredenie aj správanie. (TASR, Sky News)

Vďaka víťazstvu 2:0 v prvom dueli postúpil ďalej chorvátsky zástupca, „šošoni“ budú ďalej bojovať v 2. predkole Konferenčnej ligy, kde ich čaká GKS Katovice. (TASR)

Oznámil to poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

„Rusi znovu testujú možnosti našich systémov protivzdušnej obrany,“ napísal na sociálnej sieti X. Dnes dve poľské stíhačky zo základne v Malborku nad Baltským morom zachytili dve ruské bojové lietadlá Su-30.

Neskôr zachytili ešte ruské prieskumné lietadlo Il-20 vo vzdialenosti asi 30 kilometrov na sever od mestečka Jastrzębia Góra. Ďalej iljušin eskortovali švédske stíhačky. „V ani jednom z prípadov nebol porušený poľský vzdušný priestor,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Rovnaké lietadlá ako dnes poľské letectvo nad Baltským morom zachytilo v utorok a v stredu. Pri týchto operáciách piloti nadviažu očný kontakt s posádkou nepriateľského lietadla a dajú jej najavo, aby odletela preč, opisuje DPA. Tieto incidenty sa tento týždeň objavili po určitej prestávke.

Poľsko a pobaltské štáty majú obavy, že Rusko by mohlo podniknúť provokáciu voči niektorej z krajín Severoatlantickej aliancie. Moskva ubezpečuje, že žiadneho člena aliancie nenapadne. (ČTK)

Vyhlásenie prišlo len niekoľko dní po tom, čo došlo k zásahu letiska v metropole Saná, ktorú spravujú povstalci.

„Všetky saudskoarabské ropné zariadenia a kľúčové objekty sa stanú cieľmi našich rakiet a dronov, ak sa Saudská Arábia stane súčasťou rozsiahlej agresie proti našej krajine a bude smerovať k eskalácii,“ uviedol vodca skupiny Abdul Malik al-Húsí.

Húsíovia odporovaní Iránom v pondelok obvinili Saudskú Arábiu z útoku na letisko v Saná a v rámci odvetných opatrení následne zaútočili na letisko v Abhe. Al-Husí však pohrozil, že povstalci môžu podniknúť aj útok na letisko v Rijáde, pokiaľ dôjde k ďalším úderom na jemenskú metropolu. „Rovnica je: letiská za letiská, prístavy za prístavy a blokáda za blokádu,“ dodal al-Húsí.

Jemenská vláda so sídlom v Adene, ktorú podporuje Saudská Arábia, uviedla, že k pondelkovému útoku na letisko došlo v snahe zabrániť iránskemu lietadlu pristáť v Saná.

Lietadlá vstupujúce do jemenského vzdušného priestoru potrebujú už vyše desať rokov povolenie od koalície vedenej Saudskou Arábiou, ktorá obmedzenie presadzuje údajne na žiadosť vlády. Húsíovia aj iránski predstavitelia napriek tomu podnikli priame lety z Iránu. (TASR, AFP)

Stalo sa tak deň pred koncom zasadnutia parlamentu pred voľbami, píšu izraelské médiá.

Podľa kritikov zákon posilní vládny vplyv na médiá, zatiaľ čo vláda tvrdí, že otvorí mediálny trh ďalším subjektom a zvýši konkurenciu. Opozícia sľubuje zákon zrušiť po svojom prípadnom volebnom víťazstve.

Jedným z hlavných bodov návrhu je vytvorenie novej mediálnej regulačnej rady. Väčšinu členov dozorného orgánu nad fungovaním médií by malo vymenovať ministerstvo komunikácií. Podľa kritikov práve tento orgán bude mať veľkú moc zasahovať do práce novinárov.

Za zákon dnes hlasoval na pléne Knessetu aj samotný premiér Benjamin Netanjahu. Presadeniu návrhu predchádzali intenzívne rokovania medzi koaličnými stranami.

Strany ortodoxných židov si nakoniec vymohli zrušenie zavedenia vládnej aplikácie, ktorá mala preberať vysielanie športových a spravodajských staníc. Náboženským stranám sa nepáčilo, že aplikácia by fungovala aj vo sviatočné dni, píšu izraelské médiá.

Koalícii sa podarilo návrh zákona presadiť až skoro na poslednú chvíľu. V piatok totiž bude posledný deň, keď môže parlament zasadať v riadnom termíne pred parlamentnými voľbami na konci októbra. Opozícia už uviedla, že sa obráti kvôli zákonu na najvyšší súd. Jeden z opozičných lídrov Jair Lapid sľúbil zákon zrušiť, ak sa po voľbách dostane k moci opozícia. (ČTK)

O údajnom incidente informoval predtým šéf ruskej štátnej jadrovej spoločnosti Rosatom Alexej Lichačov.

Lichačov uviedol, že ukrajinský dron v stredu zasiahol služobné vozidlo na hranici priemyselného areálu elektrárne a mesta Enerhodar a pri útoku zahynul aj vodič.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí Lichačovove tvrdenie poprelo. „Nebolo predložené žiadne nezávislé potvrdenie ruskej verzie ani dôkazy o zapojení Ukrajiny a informácie od ruských okupačných štruktúr nemožno považovať za spoľahlivé,“ uviedlo.

Šéf Rosatomu označil tento útok za „teroristický“ a vyzval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), aby naň reagovala. „Očakávame, že MAAE rýchlo, konkrétne a jasne zareaguje na túto tragédiu,“ napísal na platforme Telegram.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi odsúdil tento „neprijateľný útok“ na elektráreň a jej vedenie, ktorý vážne ohrozil jadrovú bezpečnosť. Agentúra zároveň vyzvala na „okamžité ukončenie všetkých útokov v blízkosti jadrových zariadení a ich zamestnancov“. (TASR, AFP)

Tvrdí, že s celou záležitosťou nemá nič spoločné.

Šimkovičová považuje za neprijateľné, aby boli ešte pred akýmkoľvek riadnym objasnením okolností prípadu vytvárané nepodložené osobné prepojenia. Uviedla to na sociálnej sieti.

„Situáciu v FPU pozorne sledujem a v momente, keď bude jasné, čo sa vlastne stalo a kto je za to zodpovedný, budem situáciu bezodkladne riešiť,“ uviedla šéfka rezortu kultúry. Spôsob a načasovanie, akým sa téma dostáva do verejného priestoru, však nevníma ako náhodné. Poukázala na to, že predmetné zariadenia mali byť nájdené v máji a medializovalo sa to až teraz.

„Bezprostredne po tom, ako Rada FPU opätovne poverila funkciou riaditeľa fondu Františka Kornaja,“ poznamenala Šimkovičová.

Ministerka upozornila všetkých, „ktorí už presne vedia, kto je za odpočúvanie zodpovedný, že ak budú pokračovať v osočovaní, budú nasledovať právne kroky“.

V priestoroch FPU mali zamestnanci nájsť odpočúvacie zariadenia. Pre TASR to potvrdila manažérka oddelenia kancelárie riaditeľa fondu Daniela Jahnová s tým, že sa tým zaoberajú orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Na prípad upozornila televízia Joj. Zamestnanci mali nájsť odpočúvacie zariadenia v kanceláriách pod stolmi.

FPU deklaruje, že ako zamestnávateľ neodpočúva a ani neodpočúval svojich zamestnancov. Inštitúcia o tom informovala TASR vo svojom stanovisku, pod ktorým je podpísaný riaditeľ FPU František Kornaj. Spôsob a načasovanie, akým sa téma dostala na verejnosť, vníma FPU ako snahu poškodiť fond a jeho vedenie.

Ministerstvo kultúry SR v tejto súvislosti pre TASR uviedlo, že riešenie týchto podozrení je plne v kompetencii príslušných OČTK, prípadne vnútorných procesov samotného fondu.

Z Krajskej prokuratúry v Bratislave uviedli, že vec je v štádiu pred začatím trestného stíhania a zaoberať sa tým má policajný vyšetrovateľ. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave spresnilo, že bratislavskí policajti riešia oznámenie vo veci podozrenia z prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. (TASR)

Maďarský premiér zatiaľ odmietol uviesť podrobnosti o prípade.

Povedal iba, že ku kauze je k dispozícii mnoho tajných dokumentov a aj spisov rezortu diplomacie a že nechce ovplyvňovať priebeh vyšetrovania. „Hneď ako budeme mať čo poskytnúť, urobíme to,“ dodal Magyar.

Server szeretlekmagyaroszag.hu mesiac pred parlamentnými voľbami napísal, že „na základe anonymných informácií predseda Tiszy Magyar podozrieva vtedajšieho ministra zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Szijjártóa z vlastizrady“. Magyar vtedy napísal, že v prípade, že vyhrá voľby a prevezme moc, bude vec okamžite vyšetrená.

Vo svojom príspevku predseda Tiszy na Facebooku napísal: „Podľa aktuálnych informácií minister zahraničných vecí Péter Szijjártó spolupracuje s Rusmi a zrádza maďarské a európske záujmy.“ Magyar dodal, že je to zrada, ktorá sa trestá doživotným väzením.

Nemenovaný diplomat Európskej únie v marci pre denník Washington Post uviedol, že Szijjártó pravidelne informoval o diskusiách s EÚ svojho moskovského kolegu Sergeja Lavrova.

Investigatívny novinár Szabolcs Panyi po tom, čo médiá blízke vláde premiéra Viktora Orbána zverejnili o ňom tajne nahranú diskreditačnú zvukovú nahrávku, zverejnil zvukovú nahrávku údajného rozhovoru medzi Lavrovom a Szijjártóom. (TASR)

Riaditelia v relácii diskutovali o budúcnosti poistencov po zlúčení poisťovní.

Cestovné kancelárie s nimi nepočítajú ani počas zimnej sezónu. Prísť museli aj s inými alternatívami.

Zmenám dostupných destinácií sa v Správach venovala redaktorka Izabela Kajzerová:

Reaguje aj na tragický prípad z Gelnice, kde ženu napriek predchádzajúcim varovaniam zavraždil jej partner.

Ochrane obetí domáceho násilia sme sa venovali v Správach:

Nové pravidlá ešte podliehajú prerokovaniu Kongresom, v ktorom majú väčšinu republikáni.

Ide o ďalší krok v rámci snahy vlády sprísniť pravidlá legálnej migrácie. Podľa nových pravidiel, ktoré môžu začať platiť už v septembri, budú zahraniční študenti s vízami prijímaní na územie USA najviac na obdobie trvania ich študijného programu, maximálne však na štyri roky. Podobné obmedzenie sa má vzťahovať aj na účastníkov kultúrnych výmenných programov.

Zahraniční novinári budú môcť v Spojených štátoch zostať najviac 240 dní, teda približne osem mesiacov. Následne budú môcť požiadať o predĺženie pobytu o ďalších 240 dní. Výnimkou budú čínski novinári, ktorým pravidlá umožnia pobyt iba na 90 dní.

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť (DHS) uviedlo, že doterajší systém umožňoval zahraničným študentom zostať v USA počas celého štúdia bez pevne stanoveného termínu odchodu, čo podľa rezortu komplikovalo kontrolu držiteľov víz. Ministerstvo zároveň tvrdí, že niektorí cudzinci tento systém zneužívali a stávali sa takzvanými „večnými študentmi“. (TASR, AFP, Reuters)