Na sieti X to oznámilo oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe (CENTCOM).

Útok sa začal v stredu o 17.30 h východoamerického času (23.30 h SELČ) a trval päť hodín. Výbuchy boli doteraz hlásené z oblastí juhoiránskych miest Búšehr, Ahváz a Sírík, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske médiá.

Pri americkom vzdušnom údere na hraničný priechod Šalamún medzi Iránom a Irakom zahynuli dvaja ľudia. S odvolaním sa na bezpečnostný zdroj to oznámila iránska agentúra SNN. Kuvajt medzitým oznámil, že čelí iránskemu dronovému útoku.

Cieľom amerických úderov je podľa CENTCOMu ďalej znížiť schopnosť Iránu ohrozovať obchodné lode a námorníkov plávajúcich v „regionálnych vodách“. Iránske ozbrojené sily už v odvete zaútočili na Kuvajt, ktorý hostí niekoľko amerických vojenských základní.

Spojené štáty a Irán útočia už dvanástu noc v rade. Americký prezident Donald Trump v stredu Teheránu opäť pohrozil ničením mostov a elektrární. Iránske revolučné gardy v reakcii uviedli, že v takom prípade by vojenskými údermi odrezali amerických spojencov v oblasti od elektriny.

Gardy dnes oznámili, že na jednom z troch ropných tankerov, ktoré sa snažili preplávať Hormuzským prielivom, vypukol v dôsledku výbuchu požiar.

Vo vyhlásení uviedli, že tankery chceli využiť takzvanú južnú trasu, ktorú Irán považuje za nezákonnú. Gardy dnes podľa Reuters túto trasu označili za zaminovanú. Zvyšné dva tankery po incidente zmenili kurz. Gardy nespomenuli mená plavidiel ani čas a presné miesto udalosti.

Americké ozbrojené sily tento mesiac pri obnovenej námornej blokáde Iránu prinútili zmeniť kurz deväť obchodných lodí a jednu „vyradili z prevádzky“. Dnes to uviedlo CENTCOM s tým, že v súčasnosti je v regióne Blízkeho východu nasadených 50-tisíc amerických vojakov.

Konflikt medzi Washingtonom a Teheránom, ktorý sa začal americko-izraelskými údermi na Irán koncom februára, v minulých mesiacoch utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení.

Sporným bodom však zostávala otázka správy Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a plynu. Tento mesiac sa občasné vojenské strety opäť premenili na každodenné útoky, keď USA vykonávajú údery predovšetkým na juhu Iránu a Teherán v odvete útočí na arabských spojencov Spojených štátov v regióne. (ČTK, Reuters)

Celkový počet evakuovaných osôb tak stúpol na približne 12-tisíc.

Informovali o tom miestne úrady, ktoré vo štvrtok (23. 7.) skoro ráno preventívne evakuovali sedemtisíc ľudí zo šiestich kempingov a obytnej zóny severne od vyhľadávaného luxusného letoviska Cap Ferret.

Miestne úrady v stredu neskoro večer uviedli, že plamene už zničili približne dvetisíc hektárov územia, spresňuje francúzska agentúra.

Tisíce turistov preventívne evakuovali už v stredu vo večerných hodinách v blízkosti mesta Bordeaux na francúzskom atlantickom pobreží. Požiar tu vypukol ešte v stredu ráno v obci Saumos a rozšíril sa na plochu 800 hektárov, uviedla prefektúra v Bordeaux.

Do zásahu v extrémne nepriaznivých poveternostných podmienkach nasadili približne 500 hasičov, štyri hasiace lietadlá a 150 záchranných vozidiel.

V departemente Gironde naďalej platí najvyšší, červený stupeň varovania pred lesnými požiarmi. Úrady vyzývajú obyvateľov, aby dodržiavali oficiálne pokyny a postupovali s maximálnou opatrnosťou.

Pri inom požiari na letisku v Bordeaux zahynuli v utorok dvaja hasiči, ktorých vozidlo uviazlo v plameňoch, pripomína agentúra DPA. (TASR, AFP, DPA)

Informovala o tom britská organizácia pre bezpečnosť námornej plavby (UKMTO).

Oznámila to po tom, čo Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia vyhlásili námornú blokádu.

„Kapitán tankera nahlásil zásah neznámym projektilom, ktorý na palube spôsobil požiar. Posádka v súčasnosti s plameňmi bojuje,“ uviedla UKMTO vo vyhlásení k incidentu, ku ktorému došlo 70 námorných míľ juhozápadne od saudskoarabského prístavu aš-Šukajk.

Húsíovia sa v stredu (22. 7.) medzitým podľa AFP prihlásili k zodpovednosti za útoky na dva saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori. Vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram uviedli, že „uskutočnili cielenú vojenskú operáciu zameranú na dva saudskoarabské ropné tankery, ktoré porušili blokádu“. Zároveň identifikovali dotknuté plavidlá ako Encelia a Layla.

Jemenskí povstalci podporovaní Iránom tento týždeň v pondelok 20. júla vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie. Pohrozili útokmi na všetky tankery a plavidlá, ktoré využívajú saudskoarabské prístavy. Ich cieľom je úplné uzavretie strategickej úžiny Báb al-Mandab pre tieto lode.

Podľa vyhlásenia vojenského hovorcu húsíov ide o odvetu za saudský útok na medzinárodné letisko v Saná a dlhoročnú blokádu Jemenu.

Medzinárodná komora pre lodnú dopravu (ICS) v stredu oznámila, že húsíovia posielajú rádiové varovania lodiam nachádzajúcim sa v Červenom mori. (TASR, AFP)

Ide o iniciatívu s neistým výsledkom, ktorej cieľom je financovať vojnu v Iráne a ďalšie priority Bieleho domu.

Píše agentúra AP. Návrh prešiel aj napriek námietkam zo strany demokratov a niekoľkých republikánov v rámci záverečného presadzovania agendy pred blížiacimi sa kongresovými voľbami.

Republikáni v Snemovni boli v pohľade na tento plán rozdelení, pripomína AP. Konzervatívne krídlo vyjadrovalo obavy, keďže rozpočet nepočíta s kompenzačnými škrtmi v iných oblastiach. Predseda snemovne Mike Johnson však napriek tomu pokračoval v presadzovaní návrhu. Samostatný postup strany vnímal ako najlepšiu šancu na to, ako presadiť priority prezidenta Donalda Trumpa cez rozdelený Kongres, a to aj napriek skepticizmu v Senáte.

Výsledok hlasovania bol tesný – 216 ku 214 hlasom, pričom všetci demokrati hlasovali proti. „Len náboje a bomby na dokončenie práce,“ vyhlásil predseda rozpočtového výboru, republikánsky kongresman Jodey Arrington z Texasu.

Demokrati naopak namietali, že tieto finančné prostriedky by sa mali použiť na domácej pôde, najmä na opatrenia zamerané na zníženie životných nákladov pre Američanov.

„Republikáni plánujú minúť desiatky miliárd dolárov na Trumpovu neúspešnú vojnu v Iráne,“ uviedol tento týždeň kalifornský kongresman Pete Aguilar, predseda demokratického klubu v Snemovni reprezentantov. „Predstavte si, na čo všetko by sme tieto zdroje mohli miesto toho využiť,“ dodal. (TASR, AP)
      

Pakt podpísali americký minister energetiky Chris Wright a jeho saudskoarabský náprotivok, princ Abdalazíz bin Salmán vo Washingtone.

„Tieto dve dohody spoločne vytvárajú právny základ pre viacročnú partnerstvo v hodnote miliárd dolárov, ktoré posilňuje niekoľko prioritných hospodárskych a strategických cieľov vrátane nešírenia jadrových zbraní,“ uviedlo vo vyhlásení americké ministerstvo pre energetiku.

Z paktu podľa agentúry DPA vyplýva, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôže Saudskej Arábii pri vybudovaní civilného jadrového programu.

Spojené štáty očakávajú od exportu jadrových technológií ekonomický prínos a vytvorenie nových pracovných miest. Pre Saudskú Arábiu má dohoda predstavovať riešenie jej energetických potrieb, uviedlo ministerstvo.

Presný obsah dohody nebol bezprostredne zverejnený. Dokument teraz poputuje na posúdenie do Kongresu USA, kde môže naraziť na odpor, pripomína DPA.

Mnohí zákonodarcovia odmietajú šírenie jadrových technológií na politicky nestabilnom Blízkom východe, obzvlášť v kontexte prebiehajúceho konfliktu medzi USA a dlhoročným regionálnym rivalom Saudskej Arábie – Iránom. Spočiatku nebolo jasné ani to, do akej miery získajú medzinárodní inšpektori prístup k saudskoarabským jadrovým zariadeniam, aby sa zabránilo ich prípadnému vojenskému využitiu.

Denník The Wall Street Journal už predtým s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval, že prezident Donald Trump schválil 30-ročnú jadrovú dohodu so Saudskou Arábiou v hodnote miliárd dolárov. Podľa tejto správy by dohoda poskytla americkým spoločnostiam vedúcu úlohu pri budovaní saudskoarabskej jadrovej infraštruktúry a zároveň by vylúčila zahraničnú konkurenciu.

Denník tiež uviedol, že americké firmy by v Saudskej Arábii mohli vybudovať zariadenie na obohacovanie uránu, ak by spoločná americko-saudská štúdia dospela k záveru, že je takýto krok opodstatnený. Bezprostredne nebolo zrejmé, či dohoda oznámená ministerstvom energetiky takéto ustanovenie obsahuje.

Saudská Arábia patrí spolu s Iránom k najväčším spotrebiteľom energie na Blízkom východe. Nemá žiadny známy program jadrových zbraní, no pod vedením korunného princa Muhammada bin Salmána sa už roky usiluje o rozvoj civilnej jadrovej energetiky.

Kráľovstvo viedlo rozhovory aj s Čínou a Ruskom, pripomína DPA. Trumpova administratíva sa preto podľa nemeckej agentúry pravdepodobne snaží obmedziť ich vplyv práve užšou jadrovou spoluprácou s Rijádom.

Saudská Arábia je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) má uzavretú dohodu o zárukách. Nepodpísala však dodatkový protokol, ktorý by tomuto dozornému orgánu OSN pre jadrovú bezpečnosť poskytol širšie právomoci na odhaľovanie nepriznaných jadrových aktivít.

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán v roku 2018 vyhlásil, že sa krajina neusiluje o získanie jadrových zbraní, no ak ich získa Irán, bude ho „čo najskôr“ nasledovať. Tento postoj následne zopakoval aj v roku 2023.

Rijád a Teherán sú dlhoročnými regionálnymi súpermi a ich vzťahy sa od roku 2023 zlepšujú len veľmi nepatrne, píše DPA. Experti sa obávajú, že užšia jadrová spolupráca so Saudskou Arábiou by mohla podnietiť ďalšie krajiny v regióne – vrátane Spojených arabských emirátov, Turecka a Egypta – k budovaniu vlastných jadrových kapacít.

Saudská Arábia navyše posilnila svoje bezpečnostné väzby aj s jadrovo vyzbrojeným Pakistanom. Obe krajiny podpísali dohodu po minuloročnom izraelskom útoku na predstaviteľov Hamasu v Katare. Pakistan vtedy uviedol, že Rijád získa na základe tohto paktu prístup aj k jeho jadrovému programu. (TASR, AFP, DPA, Reuters)

Aktualizované: 23.7. 2026 o 6.28 h.

Trojica Zuzana Paňková, Emanuela Luknárová a Soňa Stanovská predviedla najrýchlejšiu jazdu zo všetkých desiatich hliadok.

Triumfovala s náskokom 23 stotín pred striebornými Češkami a 65 stotín pred bronzovými Francúzkami. Stanovská s Paňkovou tak majú už dva cenné kovy, v utorok spoločne s Eliškou Mintálovou vybojovali bronz v súťaži hliadok kajakárok.

Slovenky štartovali s číslom štyri ako siedme v poradí. Od úvodu išli vynikajúco, mali istotu v bránkach a výborne striedali. Na prvom medzičase mali tesnú stratu, ale na ďalších už boli v zelených číslach a v cieli sa dostali do vedenia s náskokom 0,65 s na Francúzky.

Ich čas dokázali ohroziť už len Češky, ktoré sa v závere silno doťahovali, no napokon tesne zaostali za slovenskými reprezentantkami. (TASR)

Futbalisti Spartaka Trnava remizovali na svojom štadióne s bulharským klubom CSKA 1948 Sofia 0:0. (TASR)

Reagovala tak na dnešnú výzvu Záhrebu, aby prijala rozhodné kroky pri riešení otvorených bilaterálnych otázok.

Tie podľa Chorvátska môžu ovplyvniť vstup Čiernej Hory do EÚ. Čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na výzvu uviedlo, že otvorené otázky treba riešiť nepretržitým dialógom, vzájomným rešpektom a v duchu partnerstva medzi susednými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Zároveň vyjadrilo presvedčenie, že Čierna Hora sa čoskoro pripojí k Chorvátsku v EÚ.

Záhreb v stredu vyzval Podgoricu, aby urýchlila riešenie otázok týkajúcich sa najmä odškodnenia bývalých väzňov tábora Morinj, pátrania po 14 nezvestných z obdobia vojny v Chorvátsku, stíhania vojnových zločinov a majetkových nárokov chorvátskych rodín.

Okrem toho požaduje aj zachovanie pamätnej tabule v bývalom tábore Morinj, zmenu názvu plavárne v Kotore pomenovanej po vodnom pólistovi a údajnom dozorcovi v tábore Zoranovi Džimimu Gopčevičovi, pokračovanie rokovaní o námornej hranici a vrátenie výcvikovej lode Jadran.

Táto výzva adresovaná Podgorici bola zverejnená deň po návšteve európskej komisárky pre rozširovanie Marty Kosovej v Záhrebe.

Čierna Hora tvrdí, že viaceré sporné otázky už vyriešila a v ďalších dosiahla pokrok. Pri spore o hranicu upozornila, že trvá už viac ako tri desaťročia a vyžaduje si dôkladnú prípravu a zodpovedný dialóg.

Podgorica zároveň navrhla, aby sa do konca augusta uskutočnilo tretie kolo bilaterálnych politických konzultácií.

Čierna Hora chce do konca tohto roka uzavrieť všetky kapitoly prístupových rokovaní s EÚ a členom Únie sa plánuje stať v roku 2028. Prístupová zmluva však bude následne potrebovať ratifikáciu všetkých členských štátov vrátane Chorvátska. (TASR, HINA)

Z dnešnej kvalifikácie postúpili všetky tri slovenské kanoistky Zuzana Paňková, Soňa Stanovská a Emanuela Luknárová i dvaja kanoisti Marko Mirgorodský a Matej Beňuš.

Do semifinále sa nedostal len najmladší z mužského tria Dominik Egyházy. Všetky tri slovenské reprezentantky predviedli v kvalifikácii čisté jazdy. Paňková postúpila z ôsmej priečky, za najrýchlejšou Francúzkou Marjorie Delassusovou zaostala o 2,92 sekundy.

Stanovská obsadila 18. miesto (+5,58). Luknárovú pribrzdila 14. bránka, ale napokon sa mohla tiež tešiť, keďže do semifinále sa kvalifikovala z poslednej 30. postupovej pozície (+9,30).

Účasť v najlepšej 30-ke si suverénne zaistil Mirgorodský, ktorý išiel v kvalifikácii čisto a rýchlo a postúpil tretím najlepším časom. Prekonali ho len Čech Lukáš Kratochvíl a najrýchlejší Nicolas Gestin z Francúzska, na ktorého mal Mirgorodský manko 91 stotín.

Bezchybne zajazdil aj skúsený Beňuš, ktorý pri svojej jubilejnej pätnástej účasti na MS sa prebojoval ďalej zo šiestej priečky (+1,70). Z trojice slovenských kanoistov sa nekvalifikoval len Egyházy, ktorý za chybný prejazd 11. bránky inkasoval 50-sekundovú penalizáciu a v konkurencii 70 pretekárov skončil na 67. priečke (+59,19).

Semifinále a finále C1 mužov a žien je na programe v piatok 24. júla. Slovenských kanoistov i kanoistky čakala v stredu večer ešte tímová súťaž hliadok (21.35 muži, 22.10 ženy).

Potvrdil to diplomatický zdroj.

Veľvyslanci sa o „záchranu“ balíka pokúsia vo štvrtok (23.7.) ráno na mimoriadnom kole rokovaní, napísal magazín Politico.

Európska komisia nový súbor sankcií predstavila ešte v júni. Rokovania o jeho podrobnostiach sa ale podľa Politica naťahujú, aj keď viaceré navrhované opatrenia boli už zmiernené alebo úplne vypustené. Ide napríklad o zákaz dovozu ruských rýb či vízové obmedzenia pre ruských vojakov.

Najväčšou prekážkou sú námietky Grécka. To žiada zmierniť návrh, ktorý zakazuje spoločnostiam z EÚ prepravu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do tretích krajín. Atény argumentujú tým, že zákaz by poškodil európske firmy zapojené do prepravy ruského LNG, zatiaľ čo zákazky by prevzali konkurenti z krajín mimo Únie.

Írsko ako krajina predsedajúca Rade EÚ v stredu navrhlo, aby európske tankery mohli vyvážať ruské LNG do tretích krajín až do januára 2029. Návrh obmedzoval aj ruský vývoz a zároveň zakazoval uzatváranie nových zmlúv. Grécko ale tento kompromis zatiaľ odmieta a namiesto toho požaduje výnimku na dobu neurčitú, uviedli diplomati EÚ citovaní bruselským magazínom.

Spornou zostáva aj otázka predĺženia platnosti cenového stropu na ruskú ropu vo výške 44,10 dolára za barel, voči ktorému mali výhrady aj Malta a Cyprus. Ak by sa členské štáty nedohodli do 23. júla, tento strop by sa vzhľadom na rast cien ropy po eskalácii útokov medzi USA a Iránom zvýšil. Z toho by profitovala Moskva ako významný vývozca plynu. (TASR)

Rozhodnutie prišlo po tom, ako Washington tento týždeň oznámil nové clá na viaceré kanadské produkty.

„Vzhľadom na obchodné opatrenia, ktorými Spojené štáty začiatkom tohto týždňa pohrozili, by nebolo vhodné usporiadať toto slávnostné podujatie,“ uviedol v utorok večer vo vyhlásení kanadský minister pre bytovú politiku a infraštruktúru Gregor Robertson.

Namiesto pôvodne plánovaného spoločného podujatia koncom júla usporiada Kanada vlastnú slávnosť 24. júla. Most by mali pre dopravu otvoriť 27. júla.

Stavba je pomenovaná po kanadskej hokejovej legende Gordiem Howeovi a spája kanadskú provinciu Ontário s americkým štátom Michigan. Už niekoľko mesiacov je predmetom napätia medzi Kanadou a Spojenými štátmi, ktoré súvisí s ich obchodnou vojnou.

Americký prezident Donald Trump začiatkom tohto roka pohrozil, že zablokuje otvorenie mosta. Kanadský premiér Mark Carney v júni oznámil, že bude sprístupnený. Termín však neskôr odložili na neurčito pre „určité technické problémy“ na americkej strane. Otvorenie mosta napokon potvrdili 11. júla.

Na základe návrhu dohody zverejneného v utorok večer bude Kanada počas 15 rokov odvádzať polovicu čistých príjmov z mosta do fondu hospodárskeho rozvoja, ktorý bude zriadený a kontrolovaný vládou Spojených štátov.

Spôsob jeho financovania a správy boli predmetom sporov medzi Kanadou a USA už aj predtým. Trump vo februári vyhlásil, že Spojené štáty by mali vlastniť „aspoň polovicu“ mosta. Jeho výstavbu pritom v plnej miere financovala Kanada.

Most je dlhý približne 2,5 kilometra. Stavali ho od roku 2018 a celkové náklady na výstavbu dosiahli 6,4 miliardy kanadských dolárov (3,98 miliardy eur). (TASR, AFP)

So Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom hovoril o možnom obnovení mierových rokovaní s Ruskom.

Rozhovory sprostredkované USA sú pozastavené, keďže Washington sa teraz sústredí najmä na vojnu v Iráne.

„Bol to dobrý a dôležitý rozhovor o tom, ako oživiť diplomatické úsilie a priblížiť sa mieru. Mier je potrebný – dôstojný mier, a Ukrajina je naň už dávno pripravená,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. Witkoffovi a Kushernovi sa poďakoval za ich úsilie o dosiahnutie mieru a Trumpovi a Američanom za „neochvejnú podporu“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno povedal, že Rusko zostáva otvorené možnosti viesť mierové rokovania s Ukrajinou, neočakáva však, že sa v blízkej budúcnosti obnovia. Tri kolá rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnili vlani v Istanbule. Na tie začiatkom tohto roka nadviazali dve kolá v Abú Zabí a jedno v Ženeve.

Zelenskyj informoval, že sa dnes v Kyjeve stretol s americkým veľvyslancom pri Severoatlantickej aliancii (NATO) Matthewom Whitakerom. Rokovali podľa neho predovšetkým o dodávkach striel pre systémy protivzdušnej obrany Patriot prostredníctvom programu PURL, o rozhodnutí Trumpa poskytnúť Ukrajine licenciu na výrobu týchto rakiet, ako aj o dohode týkajúcej sa dronov.

„Toto má skutočný potenciál a dúfame, že to čoskoro dotiahneme do konca,“ uviedol ukrajinský prezident. (TASR)

Komisia o tom dnes informovala v tlačovej správe.

Súhlas európskej exekutívy je podmienený splnením viacerých podmienok, ktoré majú zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže, najmä na trhu distribúcie filmov v Európskom hospodárskom priestore (EHP), uviedol Brusel. (ČTK)

Išlo o osobné auto a nákladné vozidlo na prepravu dreva.

Zranenia utrpel 57-ročný vodič osobného auta. Na mieste zasahoval vrtuľník. Informovala o tom banskobystrická krajská polícia.

„Podľa doterajších informácií malo dôjsť na nákladnom aute k zlyhaniu bŕzd, pričom sa mal jeho náves skrížiť do protismeru, kde došlo k zrážke s osobným autom. Pri nehode došlo k zraneniu 57-ročného vodiča osobného auta, ktorého z miesta nehody so zraneniami odviezol vrtuľník leteckej záchrannej služby,“ priblížila.

Policajti zároveň uviedli, že všetky bližšie okolnosti, ako aj presná príčina nehody sú predmetom ďalšieho objasňovania. (TASR)

Ide o legislatívu, ktorá počíta so zmiernením pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.

Pavel vo videu na sociálnych sieťach argumentoval tým, že zákon by podľa neho ohrozoval dlhodobú udržateľnosť verejných financií a oslabil kontrolu Poslaneckej snemovne v prospech vlády. Babiš označil jeho veto za nezodpovedné.

Zákon, ktorý už poslanci opätovne schválili po vrátení Senátom, uvoľňuje pravidlá pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Ráta s tým, že do maximálnych výdavkových limitov by sa už nezapočítavali strategické infraštruktúrne stavby či výdavky na obranu vyššie ako dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Pri zhoršení bezpečnostnej situácie by tiež bolo možné celkové výdavky zvýšiť až o desať percent.

Pavel tieto zmeny kritizuje. „Tento zákon umožňuje vláde požičiavať si výrazne viac než dnes. V praxi to znamená, že vláda získa väčší priestor pre financovanie výdavkov prostredníctvom dlhu. Štát by si tak na niektoré výdavky mohol požičiavať bez akéhokoľvek finančného limitu v priebehu desiatich rokov (2026 až 2036), pritom už teraz náš dlh rastie tempom, ktoré dlhodobo neufinancujeme,“ podotkol prezident.

Babiš na brífingu pred odletom do Srbska reagoval, že Pavlovo veto je nezodpovedné voči občanom ČR. „Ohrozuje tým české zdravotníctvo, obranyschopnosť našej krajiny, výstavbu škôl, bezpečnosť našich spoluobčanov aj výstavbu energetických zdrojov… My urobíme všetko pre to, aby sme toto nezodpovedné nepremyslené aktivistické veto prehlasovali,“ vyhlásil predseda českej vlády.

Ministerka financií ČR Alena Schillerová uviedla, že dôvody prezidentovho rozhodnutia korešpondujú s „pokryteckou opozičnou rétorikou“.

„Sľúbili sme, že ukončíme prax rozpočtových trikov a nejasností, ktorými minulá vláda umelo vylepšovala svoje deficity. Preto sme pripravili novelu, ktorá rozpočtu vracia transparentnosť a zároveň nepoškodí hospodársky rast a obranyschopnosť krajiny,“ napísala na sociálnej sieti X.

Dodala, že bez tohto zákona by deficit nemohol byť budúci rok vyšší ako 150 miliárd korún (6,2 miliardy eur), pričom tohtoročný by mal dosiahnuť 310 miliárd korún (12,8 miliardy eur).

Zákon sa tak opäť vráti do Poslaneckej snemovne. Na to, aby ho tretíkrát schválili, bude treba minimálne 101 z 200 hlasov zákonodarcov. Opozícia už skôr avizovala, že ak nová legislatíva prejde bez zmeny, obráti sa na ústavný súd. Jedným z dôvodov je nová možnosť upravovať v niektorých prípadoch rozpočet bez súhlasu parlamentu. (TASR)

Na rokovaní predseda Matúš Oľha zároveň zopakoval svoje presvedčenie, že medializácia prípadu bola účelová.

Rokovaniu FPU sa v Správach venovala redaktorka STVR Marianna Kovácsová:

Na Slovensku prvýkrát potvrdili výskyt krasoňa jaseňového, jedného z najnebezpečnejších inváznych škodcov stromov na svete.

Našli ho už v 22 katastrálnych územiach na juhu východného Slovenska. V Severnej Amerike spôsobil škody za miliardy dolárov a odborníci varujú, že rozhodujúce budú najbližšie mesiace.

Téme sa v Správach venovala redaktorka STVR Monika Hajko:

Mesto v posledných mesiacoch bombardovala izraelská armáda. O zaradenie na zoznam požiadala libanonská vláda.

Rozhodnutie padlo na 48. zasadnutí Výboru svetového dedičstva prebiehajúceho v juhokórejskom meste Pusan.

Organizácia OSN na sieti X uviedla, že lokalita dostala priame zásahy a utrpela škody. Možnosť jej ochrany sa zhoršuje aj pre riziko ďalších útokov. „Podmienky na zabezpečenie ochrany a zachovanie mimoriadnej univerzálnej hodnoty tejto lokality už nie sú dostatočné,“ konštatovalo UNESCO.

Starobylé mesto Súr založené približne pred 4700 rokmi sa nachádza 83 kilometrov južne od libanonskej metropoly Bejrút a len 20 kilometrov od hraníc s Izraelom. Na zozname svetového dedičstva je od roku 1984. Mesto je známe najmä archeologickými nálezmi z obdobia Rímskej ríše vrátane víťazného oblúka a hipodrómu z 2. storočia.

V dôsledku prebiehajúceho konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hizballáh sa mesto Súr stalo cieľom opakovaných útokov. Väčšina obyvateľov ho opustila po výzvach izraelských síl na evakuáciu, ktoré sa týkali aj niektorých archeologických zón. Jeden z chránených objektov dostal v júni priamy zásah.

Hizballáh vtiahol Libanon do širšieho konfliktu po tom, ako vypálil rakety na Izrael v odvete za americko-izraelské útoky na Irán spustené 28. februára. Tel Aviv na to reagoval ostreľovaním a pozemnou operáciou na území Libanonu, pri ktorých zahynulo viac než 3600 ľudí.

Libanon obvinil Izrael z porušovania Haagskeho dohovoru z roku 1954, ktorý zaväzuje bojujúce strany k ochrane kultúrnych pamiatok počas ozbrojených konfliktov. Kritizoval tiež ignorovanie symbolu Modrého štítu, používaného na označenie chránených kultúrnych lokalít. (TASR, AFP)

Lídrom priebežného poradia zostal naďalej Slovinec Tadej Pogačar.

Člen tímu Alpecin – Premier Tech uspel v šprintérskej koncovke 174,7 km dlhej etapy zo Chambéry do Voironu pred Švajčiarom Maurom Schmidom (Team Jayco AlUla) a Holanďanom Olavom Kooijom (Decathlon CMA CGM Team).

Pogačar si na čele udržal takmer päťminútový náskok pred Belgičanom Remcom Evenepoelom.

Pre 28-ročného Philipsena to bolo celkovo 11. etapové víťazstvo na Tour de France, piaty rok po sebe pridal etapový úspech na týchto pretekoch. V tohtoročnej edícii podujatia mal na svojom konte zatiaľ šesť umiestnení v najlepšej desiatke.

„Doteraz to bola ako jazda na húsenkovej dráhe na tohtoročnej Tour de France. Musel som čakať na úspech až do 17. etapy. Bol som na tieto preteky dobre pripravený, mal som životnú formu, ale prvých 12 dní bolo proste hrozných. Hľadal som sa. Vyhrať v 17. etape, na tom má zásluhu môj tím, pretože mi naďalej verili. Chcel by som sa každému poďakovať, pretože som bol ako ‚Angry Bird‘ pri stole. Bol som zo seba sklamaný, že som nedokázal získať etapu a kolegovia to museli znášať. Tento úspech patrí im,“ uviedol Philipsen v televíznom rozhovore po triumfe.

Belgičan si na svoje konto pripísal 64. kariérny úspech, spomedzi aktívnych jazdcov je na druhom mieste na Tour de France v počte etapových víťazstiev.

Vďaka časovej bonifikácii v cieli navyše zostal v hre o zelený dres: „Toto víťazstvo ma stálo niekoľko rokov môjho života. Bojoval som v strede poľa, medzi skupinkami a už som si myslel, že etapa je stratená. Tím mi však naďalej veril, snažil sme sa vytvoriť nejaký plán. Na konci ma kolegovia doviedli do cieľa.“

Stredajšia etapa mala zvlnený charakter, nahrávala tak potenciálnemu úspechu niektorého zo šprintérov, respektíve úspešnému úniku. Už od úvodu nebola núdza o aktivitu na čele, priebežne sa menil počet jazdcov aj zloženie vedúcich skupín. Približne 150 kilometrov pred cieľom prišlo v pelotóne k pádu viacerých cyklistov, medzi ktorými bol aj Tom Pidcock, no Brit napokon dokázal pokračovať.

Pelotón si situáciu dlhšiu dobu kontroloval, no napokon prišlo k ďalšiemu oddeleniu. Postupne sa začal formovať potenciálny okruh favoritov na etapový triumf, tradične dobrú robotu odvádzal napríklad Simmons a Bernal.

Na popredných priečkach nechýbal Mads Pedersen, ktorý si chcel poistiť zelený dres pre najlepšieho šprintéra. Situácia sa ustálila necelých 60 kilometrov pred koncom stredajšej etapy. Vo vedúcej skupine nechýbali Pedersen, Simon Yates, Michal Kwiatkowski, Jasper Stuyven, Edward Planckaert a Felix Engelhardt.

Yates medzitým začal pre zdravotné problémy výraznejšie zaostávať za pelotónom. Pedersen s prehľadom vyhral šprintérsku prémiu a získal 25 bodov, zatiaľ čo Philipsen si pripísal deväť. Po nej sa od súperov odpútal Stuyven, ktorý si rýchlo vypracoval náskok.

Jeho bývalí spolujazdci nespolupracovali, čím skúsenému Belgičanovi umožnili pomýšľať na etapové víťazstvo. Päticu napokon dostihla približne 40-členná skupina, ktorá mala jasný cieľ – dobehnúť Stuyvena ešte pred cieľom.

Ich snaha priniesla želaný efekt necelé štyri kilometre pred cieľom, všetko tak smerovalo k šprintérskej koncovke.

Jednotlivé tímy si pripravovali pôdu pre svojich lídrov, na poslednej rovinke preukázal najlepšiu taktiku a rýchlosť Philipsen, ktorý piaty rok po sebe získal etapové víťazstvo na Tour de France. Zároveň sa výrazne priblížil k Pedersenovi v bodovacej súťaži. Dán zostal na čele so 452 bodmi, Philipsen ich má iba o sedem menej – 445. (TASR)

Nový zákon, ktorý schválil parlament, zavádza vekové obmedzenie, povinné poistenie a vysoké pokuty.

Cieľom opatrení je zvýšiť bezpečnosť na cestách a chodníkoch. Najvýraznejšou zmenou je zákaz používania elektrických kolobežiek na verejných komunikáciách osobami mladšími ako 17 rokov. Tým, ktorých pri porušení zákazu pristihnú, hrozí pokuta 150 eur.

Spoločnosti, ktoré kolobežky prenajmú osobám mladším ako 17 rokov, môžu dostať pokutu až 1000 eur. Prevádzkovatelia budú mať povinnosť overovať vek používateľov.

Sprísnia sa aj pravidlá používania e-kolobežiek pre dospelých. Jazda na nich bude zakázaná na cestách s povolenou rýchlosťou nad 50 kilometrov za hodinu. Jazdcom, ktorí to porušia, hrozí pokuta 350 eur.

Nový zákon zavádza aj povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám. Za jazdu bez poistenia bude hroziť pokuta 250 eur. Jazdci na kolobežkách budú musieť mať pri sebe potvrdenie o poistení a doklad totožnosti.

Prísnejšie pravidlá sa budú vzťahovať aj na nesprávne zaparkované kolobežky. Tie, ktoré budú blokovať chodníky alebo priechody pre chodcov, bude možné odstrániť. Za takéto porušenie budú hroziť pokuty od 40 do 80 eur.

Pokuty od 40 do 150 eur hrozia aj kolobežkárom jazdiacim bez prilby, ako aj tým, ktorí počas jazdy používajú mobilný telefón, alebo majú nasadené slúchadlá.

Grécka vláda tieto pravidlá sprísňuje v reakcii na prudký nárast počtu nehôd s účasťou elektrických kolobežiek. Lekári v nemocniciach hlásia čoraz viac vážne zranených kolobežkárov, najmä mladých ľudí, ale aj turistov. Podľa zväzu gréckych nemocničných pracovníkov pri nehodách na elektrických kolobežkách utrpelo vlani zranenia približne 400 detí a tínedžerov, pričom mnohé z úrazov boli smrteľné.

Grécka vláda tvrdí, že mladí ľudia nie sú dostatočne pripravení na pohyb v cestnej premávke a jazdci vo všeobecnosti podceňujú riziká spojené s elektrickými kolobežkami. Jazdia podľa nej príliš rýchlo a bezohľadne, akoby boli vo videohre. (TASR, AFP)