Clá vo výške desať a 12,5 percenta zavedie v piatok.

Urobí tak z dôvodu údajného nedostatočného presadzovania zákazov nútenej práce. Tieto nové opatrenia zavedú v čase, keď vyprší platnosť dočasného desaťpercentného globálneho cla, uviedli to dnes vysokopostavení predstavitelia administratívy USA. (TASR, AFP, Reuters)

Dlhodobo bagatelizovala ruskú inváziu.

Tento týždeň však uviedla, že sa mýlila a zmenila názor na Ukrajinu a Rusko. „Žila som v mediálnej bubline a ruské médiá ma prostredníctvom sociálnych sietí ovplyvňovali tak, aby som tým veciam (o Ukrajine a Zelenskom) uverila,“ napísala v pondelok na sieti X, kde ju sledujú takmer dva milióny ľudí.

Loomerová podľa svojich slov na Ukrajinu pricestovala s cieľom pokúsiť sa nájsť dôkazy na podporu tvrdení, ktoré jej „vtĺkali do hlavy“. „Ak ich nenájdem, dám o tom vedieť všetkým, aby aj oni mohli spoznať pravdu,“ uviedla. Už v prvý deň návštevy vraj videla „fotografie mŕtvych kňazov v Buči, ktorých zavraždilo Rusko“.

Influencerka sa označuje za investigatívnu novinárku. Okrem toho, že podľa AP celé roky zľahčovala vpád ruských síl na Ukrajinu, medzi svojimi podporovateľmi šírila ruskú propagandu a kritizovala podporu USA pre obranu Ukrajiny, ktorú označovala napríklad za „krajinu plnú obhajcov nacistov“.

Ide pritom o argument, ktorý používalo Rusko na ospravedlnenie svojej invázie, pripomenula agentúra. Obrat v názore Američanky preto označila za ohromujúci.

Poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn stretnutie Zelenského a Loomerovou potvrdil a uviedol, že jej návštevu nezorganizoval žiadny ukrajinský vládny úrad. Prezidentova kancelária sa podľa Lytvyna prvýkrát dozvedela o Loomerovej návšteve Ukrajiny až zo sociálnych médií.

„Práve som zažila svoj prvý letecký útok na Ukrajine. Húkajú sirény. Pre každého Ukrajinca je to každodenná realita. Cítim sa ako totálna hlupaňa, že som posledných päť rokov bagatelizovala utrpenie Ukrajincov. Často som hovorila, že ma to nezaujíma. Keď sa na to spätne pozerám, nebolo to odo mňa veľmi pekné,“ pripustila v utorkovom (21. 7.) príspevku.

Zelenského kancelária v ten istý deň na sieti X napísala, že je dôležité, že Loomerová počas svojej cesty „vidí situáciu na vlastné oči takú, aká skutočne je“.

Influencerka navštívila aj kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. V júni stavbu vážne poškodil ruský útok, ktorý v Kyjeve pripravil o život piatich ľudí. Moskva zodpovednosť za úder poprela a bez predloženia dôkazov tvrdila, že komplex zasiahla jedna z ukrajinských protivzdušných rakiet Patriot americkej výroby.

Loomerová vo videu nakrútenom vnútri lavry obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z pokrytectva, keď svoju vlasť vykresľoval ako prokresťanskú. „Prosto si nemyslím, že by ste mali mať právo tvrdiť, že bránite kresťanstvo, ak sa snažíte zasiahnuť Ježiša Krista úderom z dronu,“ uviedla. (TASR, AP)

Triumf „šošonov“ zariadil v 47. minúte pravý obranca Timotej Hranica. (TASR)

V silnej konkurencii predviedla čistú jazdu a časom 96,30 sekundy dokonca zlepšila ten najlepší zo semifinále.

Na zlatú Jessicu Foxovú z Austrálie však napokon stratila 4,24 s. Paňková neriskovala na problémovej 4. bránke a zvládla aj protiprúdnu 11-ku. Sekundy stratila najmä v treťom sektore, kde sa lepšie darilo jej súperkám a aj napriek čistej jazde jej to v kvalitne obsadenom finále nestačilo na ďalší zlatý kov.

Predtým bola súčasťou úspešných hliadok 3xC1 (zlato) a K1 (bronz). Paňková nechala za sebou napríklad aj majsterku sveta z minulého roka Poľku Klaudiu Zwoliňsku.

Foxová triumfovala časom 92,06, čím zlepšila najrýchlejší semifinálový výkon o viac ako štyri sekundy. Úradujúca olympijská šampiónka z K1 a aj C1 tak opäť vylepšila svoju bohatú medailovú zbierku. Austrálčanka musela minulý rok absolvovať operáciu po náleze v ľavej obličke a vynechala preto domáci svetový šampionát.

„Určite je na mne vidieť, ako veľa pre mňa toto víťazstvo znamená. Ďakujem každému, kto mi pomáhal počas mojej rehabilitácie. Chcela som sa čo najskôr vrátiť. Táto sezóna je možno aj preto o niečom inom, no o to viac si vážim každý triumf,“ povedala Foxová v prvom televíznom rozhovore po úspešnom finále.

Striebro si vybojovala domáca Evy Leibfarthová (+1,31), ktorá po pretekoch označila víťazku a aj bronzovú Britku Kimberley Woodsovú (+2,85) za svoje veľké vzory. (TASR)

Informujú o tom poľské médiá.

Stalo sa tak po tom, ako šéf PiS Jaroslaw Kaczyński dal svojmu doterajšiemu zástupcovi v strane, bývalému premiérovi Mateuszovi Morawieckému a jeho spojencom čas do dnešnej polnoci, aby si vybrali medzi stranou a vlastným združením Rozvoj Plus tým, že podpíšu vyhlásenie o vernosti PiS.

V pozadí sporu je podľa niektorých komentátorov skutočnosť, že Kaczyński za budúceho premiéra PiS vybral Přemyslawa Czarnka, a nie Morawieckého.

„Vedenie PiS prijalo rozhodnutie. Každý poslanec a člen Európskeho parlamentu, ktorý chce zostať v strane, musí do konca dňa podať príslušné vyhlásenie. Ak bude dokument chýbať, bude to znamenať, že sa zriekol členstva v strane a poslaneckom klube,“ vyhlásil hovorca PiS Rafal Bochenek.

Pôsobenie Rozvoj Plus označil za napĺňanie scenára nepriateľov strany, túžiacich po rozpade tábora poľských vlastencov.

Za Morawieckým podľa denníka Gazeta Wyborcza stojí 44 politikov, ktorí odmietajú podpísať sľub vernosti. Tvrdí, že to je zbytočné, pretože vernosť sľúbili už prihláškou do strany.

Krízu nezažehnalo ani dnešné trojhodinové stretnutie Morawieckého s Kaczyńským. Po stretnutí sa nestretli s novinármi. (ČTK)

Urobili tak pre nekontrolovateľný požiaru v madridskom regióne

Požiar zúri aj v provincii Guadalajara severne od metropoly, ktorý je podľa úradov druhým najväčším v histórii krajiny.

Záchranári na sieti X vyzvali obyvateľov obce Aldea del Fresno, aby sa evakuovali do susednej obce Villamanta. Pre požiar bolo podľa AFP do akcie nasadených 18 hasičských jednotiek a povolané boli aj španielske pohotovostné jednotky (UME).

Aldea del Fresno sa nachádza v tesnej blízkosti ďalších obcí, ktoré boli v noci na dnes evakuované a ktorých obyvatelia sa dnes po zlepšení situácie už mohli z veľkej časti vrátiť do svojich domovov.

Španielsko v posledných rokoch zažíva čoraz dlhšie a častejšie vlny horúčav s teplotami výrazne presahujúcimi 40 stupňov Celzia, čo vytvára podmienky pre ničivé požiare. Tento rok túto juhoeurópsku krajinu postihlo už 22 veľkých lesných požiarov. (ČTK, AFP, AP)

Mala obmedziť právomoci prezidenta USA Donalda Trumpa vo vojne proti Iránu.

Toto hlasovanie sa konalo len niekoľko hodín po tom, ako Snemovňa reprezentantov podobné uznesenie schválila aj vďaka podpore štyroch republikánskych kongresmanov.

Senát o obmedzení Trumpových právomocí v čase vojny hlasoval tento rok už niekoľkokrát. Republikánov, ktorí v minulosti podporili podobné návrhy, prezident ostro kritizoval.

Dnes sa k podporovateľom návrhu rezolúcie v Senáte pridala republikánska senátorka Susan Collinsová zo štátu Maine. S republikánmi však proti tomuto opatreniu hlasoval demokrat John Fetterman zo štátu Pennsylvánia.

Hlasovania o právomociach prezidenta v otázkach vojny bývajú v Kongrese tesné a často závisia aj od účasti zákonodarcov. Kongres v júni jednu takúto nezáväznú rezolúciu schválil, Trump ju však označil za „zle načasovanú a bezvýznamnú“.

Biely dom tvrdí, že snahy obmedziť prezidentove právomoci by oslabili pozíciu Spojených štátov pri vyvíjaní tlaku na Teherán. Demokrati a menšia skupina republikánov naopak argumentujú, že Kongres musí opätovne prevziať svoju ústavnú úlohu pri rozhodovaní o otázkach vojny a mieru.

Ako informovali tlačové agentúry, Snemovňa reprezentantov USA vo štvrtok opäť schválila rezolúciu požadujúcu ukončenie vojny s Iránom. Nezáväzné uznesenie o vojnových právomociach prezidenta Trumpa prešlo dolnou komorou Kongresu už druhýkrát, a to pomerom hlasov 214 ku 208. Návrh podporili aj štyria republikáni.

Snemovňa takto prezidenta – do veľkej miery iba symbolicky – vyzvala, aby požiadal Kongres o súhlas s pokračovaním vedenia vojny s Iránom. (TASR, AFP)

Úradujúci vicemajster tak dosiahol prvú európsku výhru od júla 2023. (TASR)

Lodné spoločnosti Maersk a Hapag-Lloyd oznámili, že pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu dočasne prerušia plavby do ukrajinského prístavu Čornomorsk.

Reagujú tak na zintenzívnenie ruských útokov v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Spoločnosť Hapag-Lloyd vysvetlila, že nedávne raketové a dronové útoky v Odeskej oblasti výrazne zvýšili prevádzkové a bezpečnostné riziká.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v stredu uviedol, že 22. júla neprešla cez ukrajinský námorný koridor v Čiernom mori ani jedna loď, a to v čase vrcholiacej žatvy. Podľa neho táto situácia ohrozuje globálnu potravinovú bezpečnosť.

Spoločnosť Lloyd’s List Intelligence uviedla, že eskalácia útokov v oblasti kľúčovej pre vývoz obilia prispieva k rastu cien pšenice, pretože lodné spoločnosti odrádzajú od prepravy po tejto trase čoraz väčšie bezpečnostné riziká.

Ukrajina patrí medzi významných svetových vývozcov obilia a rastlinného oleja. Približne 90 percent jej vývozu prechádza cez čiernomorské prístavy v Odeskej oblasti a jej okolí.

Rusko v poslednom období zintenzívnilo útoky na ukrajinské prístavy, terminály na prekládku obilia a slnečnicového oleja, ako aj na obchodné lode v ukrajinských prístavoch. Minulú nedeľu pri ruskom útoku na nákladnú loď pri pobreží Odesy zahynulo desať ľudí vrátane štyroch občanov Indie.

Ruské ministerstvo obrany medzičasom potvrdilo, že armáda vo štvrtok zasiahla prístavnú infraštruktúru v ukrajinskom prístave Pivdennyj, kde došlo k poškodeniu objektov prístavnej infraštruktúry využívaných na vykládku a nakládku palív a mazív. Tieto zariadenia boli podľa Moskvy určené na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl.

Ukrajina v tejto situácii zintenzívnila útoky na ruské lode v Azovskom mori a na tankery ruskej tzv. tieňovej flotily, ktorá je využívaná na obchádzanie sankcií uvalených na Rusko v dôsledku rozpútania vojny proti Ukrajine. (AFP)

Okolo 14.50 h vstúpil do pobočky muž ozbrojený nožom, ktorý vážne zranil jednu osobu.

Tú sa následne podarilo dostať z banky a previezť do nemocnice, kde však svojmu zraneniu podľahla. Ďalšie dve osoby, ktoré sa v čase incidentu nachádzali vo filiálke, z budovy neskôr bezpečne vyviedol zásahový tím.

Pri zásahu príslušníkov špeciálnej jednotky SEK bol bez zranení zadržaný 20-ročný muž, občan Nemecka, ozbrojený nožom.

Polícia uviedla, že na mieste pokračuje zaisťovanie stôp. Predpokladá tiež, že muž konal sám. Pôvodne nevylúčila, že môže ísť o rukojemnícku drámu.

Po zadržaní páchateľa sa začalo vyšetrovanie vo veci podozrenia z trestného činu zabitia a lúpežného prepadnutia. Filiálka banky sa nachádza na prízemí rozsiahleho komplexu budov na západe Regensburgu; nad ňou sú byty. (TASR, DPA)

Medzi zranenými je aj dvojročné dievčatko. Informovali o tom ukrajinské úrady a prezident Volodymyr Zelenskyj.

Šéf regionálnej vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža uviedol, že všetci zranení boli hospitalizovaní. Pri útoku vypukol požiar v areáli potravinárskej spoločnosti. Zranených hlásili vo štvrtok aj po ruských útokoch na juhoukrajinské mesto Cherson.

Najmenej desať ľudí utrpelo zranenia tiež pri bombardovaní mesta Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, informoval šéf tamojšej vojenskej správy Vadym Filaškin. Podľa jeho slov ruská armáda vo štvrtok popoludní zhodila na Sloviansk dve letecké bomby. Zranené osoby sú vo veku od 36 do 82 rokov a poškodených bolo sedem domov.

Vo svojom vyhlásení Filaškin obvinil Rusko z „ďalšieho úmyselného útoku na obývané oblasti“. Uviedol tiež, že Moskva vedie hon na civilistov a „snaží sa premeniť bežný život na stav neustáleho strachu“. „Za každý vojnový zločin spáchaný na našej pôde sa bude musieť agresorský štát zodpovedať,“ varoval.

Zelenskyj v súvislosti s týmito útokmi opätovne vyzval západných partnerov, aby Ukrajine dodali ďalšie rakety do systémov protivzdušnej obrany Patriot. Tie majú podľa neho pomôcť krajine brániť sa proti ruskej invázii, ktorá trvá od februára 2022. (TASR, DPA, Le Monde, píše TASR.

Týka sa rokov 2012 až 2018. Obžalovaní podľa prokurátora založili v najvyšších zložkách polície zločineckú skupinu.

Spolupracujúci obžalovaný Bernard Slobodník ukončil výpoveď ku všetkým 20 bodom obžaloby.

Prípadu sa v Správach venovala redaktorka STVR Melánia Ďuríková:

Prezident USA to povedal v rozhovore pre portál Axios. Rozhodnutie vraj zatiaľ neurobil, uznal však, že by malo dôsledky.

Izrael by sa podľa Trumpa k prípadným americkým úderom pridal „do dvoch minút“, keby ho o to požiadal.

„Zvažujem rozsiahly útok. Väčší než kedykoľvek predtým. Som blízko k tomu, aby som sa rozhodol. Sme na to všetci pripravení,“ povedal šéf Bieleho domu v krátkom rozhovore. Tvrdil, že Iránci si toho „ešte dosť nevytrpeli“.

Teherán chce podľa Trumpa rokovať, ale zatiaľ nie je pripravený uzavrieť dohodu s Washingtonom. Obe strany 17. júna podpísali memorandum o porozumení, ktoré zahŕňalo dočasné prímerie a stanovilo 60-dňovú lehotu na rokovania o konečnej mierovej dohode.

Trump však 9. júla vyhlásil prímerie za skončené po iránskych útokoch na plavidlá v Hormuzskom prielive. USA a Irán odvtedy pokračujú vo vzájomných útokoch. Ústredné velenie armády USA (CENTCOM) oznámilo v noci na štvrtok najnovšiu vlnu úderov na Irán, ktoré americké sily podnikli už 12. noc po sebe.

Denník Wall Street Journal (WSJ) v stredu informoval, že USA sa zrejme pripravujú na ďalšiu eskaláciu konfliktu s Iránom. V uplynulých týždňoch boli do regiónu vyslané jednotky špeciálnych operácií zo svojich amerických základní, ako aj ďalšie lietadlá a zdravotnícky personál. (TASR)

Naďalej však zostáva členom rady a bude sa podieľať na jej práci.

Hovorí o dlhodobom mediálnom tlaku, ktorý nie je ochotný znášať. Rada čelila kritike za svoje fungovanie a sporné rozdeľovanie dotácií. Naposledy fond poznačil aj prípad odpočúvacích zariadení. Hoci opozícia aj iniciatíva Otvorená kultúra tento krok privítali, podľa nich to nestačí.

Matúšovi Oľhovi sa v Správach venovala redaktorka STVR Marianna Kovácsová:

Návrh Karola Nawrockého, ktorý má blízko k národnokonzervatívnej opozícii, by musel podporiť Senát.

V ňom však majú väčšinu strany proeurópskej vládnej koalície. Prezidentovi odporcovia obvinili hlavu štátu, že chystá pôdu pre vystúpenie Poľska z EÚ.

Predchádzajúci prezidentov návrh senátori v máji zamietli kvôli formulácii otázky, či voliči sú „pre realizáciu únijnej klimatickej politiky vedúcej k rastu životných nákladov, cien energií aj vyšším nákladom na podnikanie a poľnohospodársku činnosť“.

„Pri prvom pokuse nevyhovovala otázka, a tak sme pripravili v prezidentskej kancelárii úplne inú, novú a jednoduchú otázku, či ‚ste za to, aby Poľsko realizovalo klimatickú politiku Európskej únie?‘,“ povedal Nawrocki podľa tlačovej agentúry PAP.

Prezidentov návrh už v sobotu avizoval šéf prezidentskej kancelárie. Nasledujúci deň podpredsedníčka Senátu Magdaléna Biejatová z koaličnej Ľavice vyhlásila, že prezidentove zámery nemajú nič spoločné s bojom proti klimatickým zmenám.

„Nerobme si žiadne ilúzie. Prezident Nawrocki nedbá o zastavenie zmeny klímy, aby sme sa neuvarili, netrpeli výpadkami v dodávkach vody a elektriny. Namiesto toho sa prezident Nawrocki opätovne pokúša vyhlásiť referendum, ktorého jediným cieľom je vytvoriť ovzdušie pre odchod z Európskej únie. Nerobme si ilúzie: vystúpenie z únijnej klimatickej politiky znamená vystúpenie z EÚ, a na to tlačí prezident Nawrocki,“ vyhlásila podľa serveru Wirtualna Polska Biejatová. (ČTK, PAP)

Svoju kandidatúru oznámil v Komárne.

Kandidatúru na post predsedu NSK okrem Csengera zatiaľ potvrdil Henrich Varga z regionálnej strany Tím Kraj Nitra. Kandidovať bude s podporou strán PS, SaS, KDH, Hnutie Slovensko, Demokrati, Občianska konzervatívna strana a Maďarské fórum.

Súčasný predseda NSK Branislav Becík (Hlas-SD) zatiaľ oficiálne neoznámil, či sa bude o svoj post opätovne uchádzať. Napriek tomu ho podporuje tím zložený zo starostov, primátorov a komunálnych politikov z okresu Komárno.

Svoju kandidatúru na predsedu NSK pripustil aj Tibor Gašpar, podpredseda Národnej rady SR za Smer-SD. Skonštatoval, že reálna bude v prípade, ak nedôjde k dohode na spoločnom koaličnom kandidátovi.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra 2026. (TASR)

Pri pristávaní nastala mimoriadna udalosť, následne sa stroj zrútil z asi 50-metrovej výšky.

Na brífingu s ministrom obrany Jaromírom Zůnom to vo štvrtok povedal veliteľ Vzdušných síl Armády ČR Petr Tománek.

„Predbežne vieme, že vrtuľník sa vracal z výcvikového letu a pri pristávaní (vo výške) okolo 50 metrov nad terénom došlo k mimoriadnej udalosti a pádu vrtuľníka,“ priblížil okolnosti veliteľ. K možným príčinám nehody sa však vyjadriť nechcel.

Minister obrany Zůna uviedol, že na mieste nehody v súčasnosti pôsobí inšpekčný orgán ministerstva obrany, ktorý vyšetruje letecké nehody.

„V tejto chvíli sa nikto nevyjadrí jasne, kým nebudú zvážené všetky okolnosti. Nehoda sa stala v záverečnej fáze výcvikového letu tu na základni. Kým nebudeme mať výsledky, tak nepovolíme lety týchto vrtuľníkov, kým si nebudeme istí a kým nám odborníci nedajú jasný záver. Bol to nový vrtuľník… Technická strata to je, ale pre nás je najzávažnejšia strata človeka,“ zdôraznil.

Armáda popoludní oznámila, že až do vyšetrenia nehody pozastavuje prevádzku všetkých vrtuľníkov systému H-1, teda nielen viacúčelového typu Venom, ktorý sa zrútil, ale aj bojového typu Viper.

„Je to štandardný operačný postup, keď počas vyšetrovania, keď nepoznáme príčinu, uzemňujeme tento daný typ,“ vysvetlil na brífingu Tománek s tým, že sa to bude týkať aj vrtuľníkov v Poľsku, ktoré tam ČR nasadila v rámci protivzdušnej obrany na východnej hranici krajiny. Išlo o reakciu na incident, pri ktorom do vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie (NATO) prenikli desiatky ruských dronov.

K nehode viacúčelového vrtuľníka Venom došlo vo štvrtok okolo poludnia v areáli 22. základne vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou. Nehodu neprežil jeden vojak, štyria sú so zraneniami hospitalizovaní v nemocnici. Okrem nich záchranári ošetrili ďalších troch, ktorí sa nadýchali dymu. Príčina nehody nie je známa.

Sústrasť rodine a blízkym zomrelého vojaka vyjadril okrem premiéra Andreja Babiša aj prezident Petr Pavel, z ktorého príspevku na sociálnej sieti X vyplýva, že zomrela vojačka.

„Chcem vyjadriť hlbokú sústrasť rodine, blízkym a kolegom príslušníčky Armády ČR, ktorá prišla o život pri plnení služobných povinností. Táto tragická udalosť ma silno zasiahla. Armáda ČR má moju plnú dôveru, že príčiny nehody dôkladne vyšetrí a urobí všetky kroky, aby sa podobná tragédia už neopakovala,“ napísal Pavel.

Česku v súvislosti s udalosťou ponúkol pomoc slovenský minister obrany Robert Kaliňák. Na udalosť zareagovala aj slovenská armáda. „Ozbrojené sily Slovenskej republiky vyjadrujú úprimnú sústrasť rodine, blízkym a spolubojovníkom zosnulého vojaka. Zraneným želáme veľa síl, skoré a úplné uzdravenie. V týchto bolestných chvíľach myslíme na našich českých kolegov a stojíme pri nich,“ uviedla armáda. (TASR)

Nezáväzné uznesenie prešlo dolnou komorou Kongresu už druhýkrát, naposledy začiatkom júna.

Snemovňa v pomere hlasov 214 ku 208 do veľkej miery symbolicky vyzvala Trumpa, aby požiadal Kongres o súhlas s pokračovaním vedenia vojny s Iránom. Rezolúcia demokratov bola schválená tesnou väčšinou vďaka štyrom republikánom. Prevažná časť Republikánskej strany ale podporila vojnu a hlasovala za odovzdanie vojnových právomocí Kongresu do rúk Trumpa.

USA koncom februára zaútočili na Irán „bez objasnenia misie, stratégie a konečného cieľa“, vyhlásila demokratická kongresmanka za štát Washington Pramila Jayapalová, ktorá predložila uznesenie v snemovni.
Senát USA bude o vlastnom návrhu rezolúcie obmedzujúcej Trumpove právomoci v Iráne hlasovať neskôr vo štvrtok.

Republikánsky prezident 10. júla oznámil Kongresu, že USA obnovili vojenský zásah proti Iránu po tom, ako vyhlásil, že sa mesiac trvajúce prímerie skončilo. Prezident musí na základe zákona z roku 1973 upovedomiť Kongres do 48 hodín od začiatku bojových operácií.

Oznámením sa zároveň spúšťa 60-dňová lehota, počas ktorej má požiadať Kongres o schválenie použitia ozbrojenej sily alebo vyhlásenie vojny. Zákon umožňuje jednorazové predĺženie lehoty o 30 dní.

Rezolúciu vyzývajúcu na ukončenie vojny s Iránom prijala Snemovňa reprezentantov USA prvýkrát začiatkom júna. Neskôr ju podporil aj senát.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vo štvrtok na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN varoval, že súčasná situácia na Blízkom východe sa vymyká spod kontroly a dostala sa na pokraj niečoho nepredstaviteľného.

„Región sa čoraz viac dostáva do špirály konfrontácie. Jedna kríza živí ďalšiu. Jedna eskalácia spúšťa ďalšiu,“ vyhlásil Guterres. Politické ciele vojny sú podľa neho čoraz viac zatienené samotným konfliktom. (TASR, AP)

V cieli 185,2 km dlhej etapy z Voironu do strediska Orcières-Merlette mal náskok 45 sekúnd.

Druhý bol Švajčiar Mauro Schmid (Jayco AlUla) a tretí Američan Matteo Jorgenson (Visma Lease a Bike). V boji o celkové prvenstvo zmeny nenastali, žltý dres si udržal Slovinec Tadej Pogačar (SAE Team Emirates).

Olympijský šampión z Tokia a víťaz Gira d’Italia z roku 2019 si celkovo zapísal druhý triumf na Tour, prvý prišiel v roku 2024. Pogačar prišiel do cieľa na 13. priečke s mankom 4:35 min v skupine hlavných favoritov.

Naďalej tak má na čele náskok 4:32 min pred druhým Remcom Evenepoelom (Red Bull Bora-hansgrohe) a 6:51 min pred tretím Isaacom Del Torom (SAE).

Štvrtá etapa od konca trojtýždňového podujatia mala kopcovitý profil. Finiš bol na najvyššom bode trate a nasledoval po 7,1 km dlhom stúpaní s priemerným sklonom 6,7 percent. Cieľ bol zároveň horskou prémiou prvej kategórie, na trati bola ešte jedna jednotka hneď v úvode, taktiež jedna dvojka a dve trojky.

Množstvo vrchárskych bodov na trati spôsobilo, že od úvodu vyvíjal výraznú aktivitu na čele Valentin Paret-Peintre. Francúz z tímu Soudal Quick Step mal na sebe bodkovaný dres, ale v skutočnosti mu v súťaži o najlepšieho vrchára pred etapou patrila 2. priečka o 24 bodov za Pogačarom a chcel sa dostať do čela.

Tretí v „bodkovanej“ súťaži bol Carapaz, Ekvádorčanovi patrilo aj 12. miesto v celkovom hodnotení, no stratu na čelo mal viac ako 25 minút. Kandidátov na celkový triumf tak nevyrušoval a nechali ho vzdialiť sa pelotónu.

Do úniku sa dostal aj muž v zelenom drese Dán Mads Pedersen (Lidl – Trek), ktorého cieľom bolo „prežiť“ prvé tri vrchárske prémie a prejsť ako prvý kótou 130 km v Corpse. Svoju úlohu zvládol, na šprintérskej prémii mu nikto z pretekárov v úniku nerobil problémy a vyťažil z etapy maximálny počet 25 bodov.

Prvou horskou prémiou Côte d’Engins prešiel ako prvý Paret-Peintre pred Carapazom a rovnaká situácia bola aj na ďalších dvoch, ktorými boli dvojka na Côte de Monteynard a trojka na Côte des Terrasses. Pri prejazde šprintérskej prémie bola na čele štrnástka jazdcov, pelotón mal stratu na úrovni až osem minút a začalo byť jasné, že triumf v etape získa pretekár v úniku.

Na predposlednej horskej prémii tretej kategórie Côte de St. Léger les Mélèzes zostala na čele šestica, prvý ňou prešiel opäť Paret-Peintre pred Carapazom.

Ekvádorčan však potvrdil, že od začiatku mal v hlave v prvom rade triumf v etape a do úplného záveru si ponechal dosť síl. Prvý výrazný útok si pripravil 4 km pred cieľom, Paret-Peintre ho ešte zachytil, no druhý o kilometer neskôr bol už rozhodujúci. Francúz následne klesol až na 4. priečku a o jediný bod tak neprekonal Pogačara v súťaži o bodkovaný dres.

V piatok čaká cyklistov náročná vysokohorská 19. etapa s dĺžkou 127,9 km. Štart je na programe v Gape, cieľ na ikonickom vrchu Alpe d’Huez.

Reaguje tak na rozbor vody, ktorý preukázal prekročenie povoleného množstva cyanobaktérií – siníc.

Informovala o tom MČ na sociálnej sieti. Kontakt s kontaminovanou vodou môže najmä u detí a citlivých osôb vyvolať podráždenie pokožky a očí, tráviace ťažkosti či ďalšie zdravotné komplikácie.

„Prosíme vás, aby ste tento zákaz v záujme vlastného zdravia plne rešpektovali a nevstupovali do vody,“ uviedla MČ s tým, že situáciu monitoruje a o výsledkoch nasledujúcich kontrolných rozborov bude obyvateľov informovať. (TASR)