Ide o reakciu na útok neďaleko mesta Hebron.

Izrael podľa Netanjahua zabránil „veľkému útoku“ na tomto okupovanom území. Izraelskí vojaci zastrelili neďaleko Hebronu dvoch palestínskych útočníkov, ktorí pri streľbe trvajúcej údajne viac ako 20 minút zranili najmenej päť ľudí. Dve osoby sú v kritickom stave a zvyšné tri utrpeli ľahké až stredne ťažké zranenia.

„Išlo o veľmi vážny útok. Rýchla reakcia vojakov zabránila ešte vážnejšej situácii a ďalšiemu ohrozeniu civilistov a bezpečnostných síl,“ uviedol náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir.

Armáda postavila v palestínskych mestách v oblasti okolo Hebronu zátarasy a uzavrela cesty.
K streľbe došlo niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Izraeli, kde sa proti Netanjahuovi ako jeho hlavný súper postaví bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot. (TASR, AFP)

Aktualizované o 10.03 h.

Ich činnosť bola podľa rezortu nezlučiteľná s ich diplomatickým postavením.

Vyhlásilo ich za nežiaduce osoby (persona non grata) a nariadilo im opustiť krajinu. (TASR, AFP)

Ľutuje, že pomer neoznámil, keď mal na to príležitosť.

Davies, ktorý bol vo funkcii od roku 2024, nevysvetlil bližšie podrobnosti o vzťahu ani o tom, kedy k nemu došlo. O svojom odstúpení informoval ministra obrany Paula Goldsmitha.

„Moja rezignácia je z osobných dôvodov a vyplýva z chýb v úsudku, ktorých som sa dopustil v minulosti a za ktoré preberám zodpovednosť. Tieto chyby boli v rozpore s hodnotami ozbrojených síl,“ uviedol Davies.

Goldsmith súhlasil s tým, že Daviesova pozícia už ďalej nie je obhájiteľná a že dôvody jeho rozhodnutia vychádzajú z otázok integrity, ktoré predtým nezverejnil.

„Vážiac si jeho 42 rokov služby a prínos pre novozélandské ozbrojené sily, zároveň konštatujem, že okolnosti jeho odstúpenia budú pre mužov a ženy v ozbrojených silách veľkým sklamaním,“ uviedol minister.

Davies vstúpil v roku 1984 do novozélandských vzdušných síl. O 15 rokov neskôr ho vymenovali za člena novozélandského Rádu za zásluhy. Bol tak ocenený za jeho úlohu pri evakuácii kriticky chorého Američana z Antarktídy uprostred zimy.

Vo funkcii veliteľa ozbrojených síl ho dočasne nahradí jeho zástupca Mat Williams. (TASR, AFP, AP)

Stalo sa to dnes ráno, potvrdila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.

Informáciu priniesol portál noviny.sk. Kliská informovala, že na mieste aktuálne zasahuje polícia. (TASR)

AFC pritom v auguste kritizovala kroky Infantina.

A v spoločnom vyhlásení s Európskou futbalovou úniou (UEFA) a Konfederáciou severoamerického, stredoamerického a karibského futbalu (CONCACAF) sa podpísala pod vyhlásenie, že „futbal nepatrí žiadnemu jednotlivcovi“.

Riadiaci orgán ázijského futbalu svoj postoj zmenil, o čom informoval jeho prezident Salman bin Ibrahim Al Khalifa. „Potvrdzujeme náš plný záväzok podporovať vás a vaše vedenie, keď sa uchádzate o nové funkčné obdobie ako prezident FIFA,“ adresoval Al Khalifa slová Infantinovi na mimoriadnom kongrese konfederácie v Tokiu a pred členmi objal 56-ročného švajčiarskeho funkcionára.

AFC má 47 členských konfederácií a aj keby sa všetci členovia neriadili pokynmi šejka a prezidenta AFC, hlasy by mohli byť kľúčové na zabezpečenie štvrtého mandátu za sebou pre Infantina. Šéf FIFA minulý týždeň v Zürichu pred 37-člennou riadiacou radou FIFA ako jej predseda priznal „chyby“, ktorých sa dopustil v predošlých mesiacoch.

Šejk Al Khalifa vo svojom prejave spomenul nezhody s Infantinom, podrobnosti však obišiel. „Gianni, chcem to ujasniť. Áno, v minulosti sme mali niektoré problémy, o ktorých sme hovorili. Tieto dve veci však nespájame dokopy. Myslím si, že počas našich stretnutí v Zürichu v uplynulých dňoch si dal jasne najavo, že medzi nami panuje skutočné porozumenie,“ doplnil šéf AFC.

Infantino bol pod paľbou kritika od svetového šampionátu v USA, Kanade a Mexiku. Šéf FIFA mal v úmysle vytvoriť novú dcérsku spoločnosť FFE (FIFA Forward Enterprise) pre riadenie vrcholných podujatí ako MS a MS klubov a predať časť marketingových práv súkromným investorom.

Podiel ponúkala aj všetkým členom FIFA. Okrem toho rozmýšľala o rozšírení počtu účastníkov MS na 64 tímov. Tieto kroky kritizovali viaceré organizácie, funkcionári a súťaže. UEFA dokonca pohrozila bojkotom MS a ďalších súťaží v prípade zrealizovania plánov FIFA. Medzi kritikmi bola aj AFC, ktorá teraz svoj postoj zmenila a poskytla Infantinovi podporu vo voľbách v marci budúceho roka. (TASR)

Dôvodom je obava, že by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Akciu Finisher 2 policajti vykonali v Martine a obci Bystrička. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

Vyšetrovateľ Národnej protidrogovej jednotky po akcii vzniesol obvinenie dvom mužom vo veku 34 a 25 rokov pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou.

„Na základe výsledkov znaleckého skúmania a zabezpečených dôkazov vyšetrovateľ vzniesol obvinenie aj voči tretiemu, 24-ročnému mužovi, a to za neoprávnené prechovávanie omamnej a psychotropnej látky,“ uviedol Hájek.

Doplnil, že voči všetkým trom obvineným vyšetrovateľ spracoval podnet na ich vzatie do väzby. „Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin sa s podnetom stotožnil a podal návrh na vzatie obvinených do väzby, ktorému súd vyhovel. V prípade preukázania viny hrozí tretiemu obvinenému trest odňatia slobody na jeden až šesť rokov,“ dodal Hájek s tým, že vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje a polícia vykonáva potrebné procesné úkony s cieľom objasniť všetky jeho okolnosti.(TASR)

Aktualizované: 9.17 h

Vyplýva to zo správy Inštitútu pre migračnú politiku.

Len 20 percent zo všetkých deportácií počas uvedeného obdobia sa týkalo osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin, tvrdí americký think-tank. Spomedzi deportovaných prisťahovalcov, ktorí žili v USA najmenej dva roky, nemalo 71 percent záznam o odsúdení za trestný čin.

Na základe správy je celkový počet deportácií v porovnaní s administratívou exprezidenta Joea Bidena a prvým funkčným obdobím Trumpa medziročne vyšší, no stále je tento počet výrazne pod úrovňou, ktorá bola bežná začiatkom tohto storočia.

Približne 59 percent (580-tisíc prípadov) z celkového počtu deportácií počas Trumpovho druhého obdobia v úrade tvorili nútené vyhostenia. Ďalších 30 percent (300-tisíc) boli návraty v rámci presadzovania imigračných predpisov a 11 percent (110-tisíc) predstavovalo administratívne návraty.

Prezident tvrdí, že cieľom sprísnenia imigračnej politiky a deportácií je zvýšiť bezpečnosť v USA.

Tieto represívne opatrenia podľa obhajcov ľudských práv porušujú právo na riadny súdny proces a slobodu prejavu. Zároveň vytvorili nebezpečné prostredie, najmä pre etnické menšiny, ktoré majú obavy z rasového profilovania.

Ministerstvo vnútra v utorok uviedlo, že Trumpova administratíva zrušila viac než 300.000 víz počas druhého funkčného obdobia prezidenta. Týkalo sa to najmä propalestínskych demonštrantov protestujúcich proti útokom Izraela na Pásmo Gazy, ako aj cudzincov pre komentáre na sociálnych sieťach týkajúce sa vraždy amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Snahy Trumpovej vlády o deportácie viedli k viacerým právnym sporom, ktoré sa skončili s rôznymi výsledkami, pripomína Reuters. (TASR, Reuters)

Cieľom je zabrániť „náhodným stretom“ v pohraničí.

Ministerstvo obrany uviedlo, že medzi oboma štátmi pretrvávajú rozdielne názory na vojenskú demarkačnú líniu, ktorá ich oddeľuje a tvorí faktickú pozemnú hranicu medzi nimi v demilitarizovanom pásme pozdĺž 38. rovnobežky.

Rozhovory by sa preto mali zamerať na „spoločné overenie“ polohy línie, obnovenie vojenského komunikačného spojenia a na opatrenia, ktoré by zabránili náhodným stretom pozdĺž hranice.

V prípade potreby by boli možné aj trojstranné rokovania za účasti Veliteľstva síl OSN (UNC), ktoré presadzuje dohodu o prímerí upravujúcu pohraničnú oblasť. Konkrétne dátumy a miesto by podľa rezortu mali byť predmetom diskusie. Južná Kórea verí, že KĽDR na návrh zareaguje pozitívne.

Medzi Soulom a Pchjongjang prudko vzrástlo napätie, keď Južná Kórea po spoločnom vyšetrovaní s UNC obvinila svojho severného suseda, že umiestil míny v demilitarizovanej zóne, ktoré v septembri vybuchli a zranili troch jej vojakov.

KĽDR tieto tvrdenia odmieta a rovnako tak aj požiadavku na oficiálne ospravedlnenie sa. Sestra severokórejského vodcu Kim Jo-čong vyhlásila, že Pchjongjang presunul nové vojenské jednotky do „palebných pozícií“ pozdĺž spoločnej hranice a do konca októbra plánuje obnoviť vysielanie prostredníctvom reproduktorov určených na psychologickú vojnu proti Soulu. (TASR, AFP)

Terčom úderov sa stala aj tepelná elektráreň, čo si vyžiadalo prerušenie výroby energie, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť DTEK.

Rusko oznámilo útoky na ukrajinský prístav Vylkove, loď v Čiernom mori a železničné depo v Poltavskej oblasti.

Náčelník správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža na Telegrame napísal, že Rusko podniklo najmenej 20 dronových útokov na mesto Dnipro a okolie. V Dnipre bola poškodená civilná infraštruktúra, v meste Pavlohrad utrpeli zásahy súkromný dom a administratívna budova. Zranení boli najmenej dvaja ľudia.

Náčelník správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov uviedol, že masívny ruský dronový útok zasiahol ciele civilnej infraštruktúry v troch rôznych častiach mesta Sumy. Zásahy utrpeli aj obývané zóny mesta, zranení boli najmenej dvaja ľudia.

Ruské ministerstvo obrany na Telegrame napísalo, že ruské sily zasiahli nákladnú loď v Čiernom mori a niekoľko cieľov v prístave Vylkove, ako aj železničné depo, ktoré Ukrajina podľa Moskvy využívala na skladovanie vojenskej techniky.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, ktorej súčasťou sú prakticky každodenné útoky dronmi, strelami a raketami po celej krajine. Rusko v posledných týždňoch zosilnilo útoky na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru. (ČTK)

Opatrenie by mohlo začať platiť od januára budúceho roka. Grécko by sa tak mohlo stať prvou krajinou v Európskej únii, kde by takýto zákaz začal platiť.

Podobný zákaz schválil na konci júla francúzsky parlament. V polovici augusta však zákaz zamietla Ústavná rada, ktorá tvrdila, že išlo o neprimeraný zásah do slobody prejavu.

Podľa gréckych médií zákaz podporili poslanci vládnej strany Nová demokracia. Opozícia návrhu zákona vyčítala problematické aspekty ohľadom súkromia užívateľov.

Vek užívateľa sa podľa schváleného návrhu bude určovať podľa roku narodenia, a nie podľa dňa. Ak zákon začne platiť od prvého januára 2027, zákaz bude platiť pre ľudí narodených v roku 2013 a neskôr.

Grécka vláda bude chcieť od prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby zaviedli dôveryhodné systémy overovania veku užívateľov. Ponúkne im aj štátnu platformu. Kontroly sa spočiatku zamerajú na najväčšie siete, a síce Instagram, Facebook a TikTok. V prípade neplnenia zákona budú prevádzkovateľom hroziť vysoké pokuty. Rodinám, ktoré nedohliadnu na digitálne správanie svojich detí, postih hroziť nebude.

Vláda zákaz odôvodňuje tým, že chce deti ochrániť pred škodlivými vplyvmi sociálnych sietí. Podobne argumentujú aj ďalšie európske vlády, ktoré zákaz zvažujú. (ČTK, Reuters)

Urobili tak po streľbe, pri ktorej utrpelo zranenia najmenej päť ľudí, uviedla armáda.

Ozbrojené sily židovského štátu uviedli, že ich vojaci opätovali paľbu neďaleko mesta Hebron a zabili dvoch palestínskych ozbrojencov. Armáda následne prehľadávala okolie.

Vo videu nakrútenom na mieste incidentu, o ktorom informoval denník The Jerusalem Post, vojak hovorí, že útočníci strieľali viac ako 20 minút.

Záchranári informovali, že dve osoby sú v kritickom stave a traja ľudia utrpeli ľahké až stredne ťažké zranenia.

K incidentu došlo v čase zintenzívňujúceho sa napätia na Západnom brehu Jordánu, kde počas sezóny zberu olív izraelskí osadníci takmer denne útočia na Palestínčanov. V utorok sa v Izraeli uskutočnia parlamentné voľby. (TASR, Reuters, The Times of Israel)

Ďalších desať utrpelo zranenia.

Vo väzenskom zariadení Cotopaxi, južne od metropoly Quito, orgány oznámili úmrtie štyroch väzňov. Ďalšie štyri osoby zahynuli vo väzení Pichincha, ktoré sa nachádza priamo v hlavnom meste.

Úrady uviedli, že sa podarilo identifikovať ľudí, ktorí boli zodpovední za nepokoje. Budú prevezení do väznice s najvyšším stupňom stráženia El Encuentro. V tomto zariadení sú najnebezpečnejší zločinci krajiny.

Od roku 2021 zomrelo v ekvádorských väzniciach viac ako 500 trestancov. Niektoré zariadenia sú pod vojenskou kontrolou, no trpia obrovskou preplnenosťou a nedostatkom personálu. Navyše dlhodobo slúžia ako centrá pre drogové gangy, ktoré odtiaľ nariaďujú vraždy a vydieranie ľudí na slobode. (TASR, AFP)

Boli zamerané na prechod od socialistickej vlády zosadeného prezidenta Nicolása Madura k demokracii.

V poradí tretie kolo rokovaní „prinieslo konkrétne výsledky vrátane dohody o preskúmaní a úprave viacerých represívnych zákonov s cieľom rozšíriť politické a sociálne slobody a zaručiť účasť všetkých politických aktérov“, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí USA. Ocenilo aj pokrok v úsilí o „obnovu nezávislosti Najvyššieho súdu“.

Od začiatku rokovaní sa podľa ministerstva podarilo posilniť slobodu tlače, obnoviť prístup k viac ako 70 predtým zablokovaným webovým stránkam, „dosiahnuť dohodu o uvoľnení zlatých rezerv uložených v Bank of England (centrálna banka Británie, pozn. TASR) na pomoc pri odstraňovaní následkov zemetrasenia“ a pokročiť v úsilí o reformu represívneho zákona proti nenávisti.

Rozhovory s podporou USA sa začali v auguste. Washington je pod tlakom, aby zabezpečil demokratické voľby v tejto krajine po tom, ako americké sily 3. januára zadržali Madura a jeho manželku počas razie v metropole Caracas a následne ich odviezli do Spojených štátov. Tie vyzvali dočasnú prezidentku Delcy Rodriguezovú, aby rokovala s opozičnou delegáciou na čele s Dinorah Figuerovou.

Figuerová viedla politický blok, ktorý získal väčšinu v Národnom zhromaždení vo voľbách v roku 2015. Išlo o posledné parlamentné voľby, ktorých výsledky všeobecne uznalo aj medzinárodné spoločenstvo.

Opozičná líderka a laureátka Nobelovej ceny za mier žijúca v exile Maria Corina Machadová bola z rokovaní vylúčená. Vo štvrtok preto protestovali v Caracase a ďalších mestách tisíce ľudí a požadovali jej návrat do krajiny. (TASR, AFP)

Maďarsko si pripomína 70 rokov od protikomunistickej revolúcie. Vypočujte si prehľad správ v Rádiožurnále.

Riadiaci orgán ázijského futbalu svoj postoj zmenil.

AFC pritom v auguste kritizovala kroky Infantina a v spoločnom vyhlásení s UEFA a Konfederáciou severoamerického, stredoamerického a karibského futbalu (CONCACAF) sa podpísala pod vyhlásenie, že „futbal nepatrí žiadnemu jednotlivcovi“.

Riadiaci orgán ázijského futbalu svoj postoj zmenil, o čom informoval jeho prezident Salman bin Ibrahim Al Khalifa. „Potvrdzujeme náš plný záväzok podporovať vás a vaše vedenie, keď sa uchádzate o nové funkčné obdobie ako prezident FIFA,“ adresoval Al Khalifa slová Infantinovi na mimoriadnom kongrese konfederácie v Tokiu a pred členmi objal 56-ročného švajčiarskeho funkcionára.

AFC má 47 členských konfederácií a aj keby sa všetci členovia neriadili pokynmi šejka a prezidenta AFC, hlasy by mohli byť kľúčové na zabezpečenie štvrtého mandátu za sebou pre Infantina. Šéf FIFA minulý týždeň v Zürichu pred 37-člennou riadiacou radou FIFA ako jej predseda priznal „chyby“, ktorých sa dopustil v predošlých mesiacoch.

Šejk Al Khalifa vo svojom prejave spomenul nezhody s Infantinom, podrobnosti však obišiel. „Gianni, chcem to ujasniť. Áno, v minulosti sme mali niektoré problémy, o ktorých sme hovorili. Tieto dve veci však nespájame dokopy. Myslím si, že počas našich stretnutí v Zürichu v uplynulých dňoch si dal jasne najavo, že medzi nami panuje skutočné porozumenie,“ doplnil šéf AFC.

Infantino bol pod paľbou kritika od svetového šampionátu v USA, Kanade a Mexiku. Šéf FIFA mal v úmysle vytvoriť novú dcérsku spoločnosť FFE (FIFA Forward Enterprise) pre riadenie vrcholných podujatí ako MS a MS klubov a predať časť marketingových práv súkromným investorom. Podiel ponúkala aj všetkým členom FIFA. Okrem toho rozmýšľala o rozšírení počtu účastníkov MS na 64 tímov. Tieto kroky kritizovali viaceré organizácie, funkcionári a súťaže. UEFA dokonca pohrozila bojkotom MS a ďalších súťaží v prípade zrealizovania plánov FIFA. Medzi kritikmi bola aj AFC, ktorá teraz svoj postoj zmenila a poskytla Infantinovi podporu vo voľbách v marci budúceho roka. (TASR)

Voliči sa na ňu môžu obrátiť so všetkými podnetmi alebo otázkami.

V relácii TASR TV Štúdio TASR o tom informoval riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Martin Gajdoš. V relácii hovoril aj o prípadoch, v ktorých by bolo treba hlasovanie v spojených voľbách prerušiť, či o priestupkoch a trestných činoch súvisiacich s voľbami.

O prerušení hlasovania v konkrétnej volebnej miestnosti rozhoduje predseda volebnej komisie. Gajdoš priblížil, že dôvod na to býva často zdravotný. „Mali sme pár rokov dozadu aj úmrtie priamo vo volebnej miestnosti. Tak to, samozrejme, je dôvod na prerušenie hlasovania vždy na nevyhnutný čas, dokým sa vec nevyrieši,“ dodal. Hlasovanie v danej miestnosti sa tak musí predĺžiť o čas, ktorý bola zatvorená. V takom prípade sa predlžuje aj celoslovenské moratórium, ktoré platí vždy do zatvorenia poslednej volebnej miestnosti.

Prerušenie môže spôsobiť aj narušenie volieb. Gajdoš poukázal, že slovenská legislatíva pozná v súvislosti s marením volieb trestný čin aj priestupok. „Čo sa týka vynášania volebných materiálov, teda primárne hlasovacích lístkov, tak to je priestupok. Keď by ich volič chcel vyniesť a prichytí ho komisia, tak sa spisuje o tom záznam. Je to priestupok, za ktorý môže byť uložená pokuta 33 eur, ak sa nemýlim,“ vysvetlil.

Pripomenul aj prípad, pri ktorom muž odniesol volebnú urnu z volebnej miestnosti. Gajdoš varoval, že takéto správanie môže byť trestným činom. „V tom prípade bol aj odsúdený za tento trestný čin,“ doplnil. (TASR)

o ukončení vojny na Ukrajine. Napísal to britský spravodajský web The Telegraph s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Podľa nich už boli niektorí z možných kandidátov oslovení.

Európa chce vo vyjednávaní s Ruskom zaujať výraznejšiu úlohu, keďže sprostredkovateľské úsilie Spojených štátov za posledný viac ako rok a pol neprinieslo hmatateľný prielom. V poslednom čase navyše silnejú obavy, že americký prezident Donald Trump už nezastupuje záujmy starého kontinentu a pri vyjednávaní o ukončení konfliktu, ktorý rozpútal Putin vo februári 2022 rozkazom na vpád ruských vojsk do susednej krajiny, straní Moskve.

Medzi ďalšími zvažovanými kandidátmi sú podľa The Telegraph talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová a nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Podľa jedného zo zdrojov je pravdepodobnejšie, že bude na vyjednávanie za Európu vybraná skupina niektorých lídrov, aby sa predišlo prípadnému súpereniu medzi štátmi a vetovaniu jednotlivých kandidátov.

Podľa zdrojov britského webu, ktorého článku si v noci na dnes všímali najmä ruské médiá vrátane štátnej agentúry TASS, má český prezident pre úlohu hlavného európskeho vyjednávača priaznivý profil, keďže ako bývalý predseda vojenského výboru Severoatlantickej aliancie má bohaté skúsenosti z rokovaní s Rusmi na vojenskej úrovni.

V rozhovore pre sieť Axel Springer Global Reporters Network, ktorej súčasťou je aj The Telegraph, Pavel povedal, že Európa musí určiť „človeka alebo skupinu ľudí, ktorí budú hovoriť za Európu“. Nemusí ísť podľa neho nevyhnutne o predstaviteľov EÚ či NATO, ale jednoducho o lídrov, ktorí od ostatných dostanú mandát na rokovanie. Európsku úniu ako autoritu podľa neho Putin ignoruje: „Nechce hovoriť s Ursulou von der Leyenovou, nehovorí s Kajou Kallasovou. Prestal komunikovať aj s ostatnými európskymi lídrami, vrátane Emmanuela Macrona,“ uviedol Pavel s odvolaním sa na predsedníčku Európskej komisie, šéfku únijnej diplomacie a na francúzskeho prezidenta.

Pavel sa domnieva, že je načase začať s Putinom seriózne rokovania o znížení napätia v čase, keď silnie obavy z vypuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Český prezident navrhuje ponúknuť Putinovi „nejakú sladkosť“, napríklad obnovenie obchodu a spolupráce, čo je podľa neho pre Rusko lákavé. Protiruské sankcie by sa podľa neho potom dali uvoľniť len s podmienkou, že Rusko bude opäť rešpektovaným partnerom, teda že sa dohodne na prímerí a mierových rokovaniach.

Zvláštny americký vyslanec Steve Witkoff v stredu oznámil, že budúci mesiac budú pokračovať trojstranné rokovania USA, Ukrajiny a Ruska. Stane sa tak po tom, ako Trump preminul Moskve nové sankcie a dohodol sa s Putinom na nákupoch ruskej nafty. Kritici namietajú, že Moskva takto nadobudnuté peniaze použije na ďalšie financovanie vojny; americký prezident trvá na tom, že to je jediný spôsob, ako ruského vládcu presvedčiť, aby zasadol k rokovaciemu stolu. (ČTK)

Slovenskí reprezentanti Šimon Nemec ani Martin Pospíšil v drese „plameňov“ nebodovali.

Dalibor Dvorský si pripísal jeden mínusový bod, avšak jeho St. Louis Blues vyhralo nad Vegas Golden Knights 6:2. Zhodnú bilanciu dva góly a tri asistencie si pripísali Connor McDavid a Leon Draisaitl. Najproduktívnejšia dvojica tohto ročníka prispela k triumfu Edmontonu nad Carolinou 6:5 pp a sn. (TASR)

Uviedla to Trumpova administratíva v oznámení zaslanom súdu.

Ten vláde nariadil, aby oznámila aspoň 48 hodín vopred akúkoľvek akciu vedúcu k príprave či výstavbe objektu, ktorý by mal byť podľa plánov vysoký 76 metrov.

V dokumente zaslanom v stredu súdu administratíva informovala, že by sa výstavba mohla začať už 5. novembra. Toho dňa by sa mala zísť komisia pre plánovanie rozvoja hlavného mesta, aby prerokovala a schválila konečné plány výstavby. Po obmene jej zloženia v nej podľa denníka The Washington Post zasadajú prevažne priaznivci súčasného prezidenta, a očakáva sa preto hladké schválenie plánu.

Na súd sa obrátila skupina vyslúžilých vojakov, podľa ktorých by o výstavbe mal rozhodnúť Kongres. Sudkyňa Tanya Chutkanová na základe tohto podania nariadila administratíve informovať súd najmenej 48 hodín pred akoukoľvek aktivitou v areáli prípadnej stavby a najmenej potom 14 dní pred začatím samotnej výstavby, píšu americké médiá.

Podoba oblúka je viditeľne inšpirovaná Víťazným oblúkom v Paríži z 19. storočia. Rozmery washingtonskej stavby by však mali byť väčšie ako v prípade parížskej pamiatky. Miestom plánovanej stavby je kruhový objazd Memorial Circle neďaleko Arlingtonského národného cintorína, priamo oproti Lincolnovmu pamätníku cez rieku Potomac. Podľa AFP oblúk patrí medzi stavebné projekty, prostredníctvom ktorých chce Trump zanechať svoju nezmazateľnú stopu v hlavnom meste Spojených štátov. (ČTK, AFP)

Môže tak urobiť aj viackrát v prípade, že sa pomýli znovu.

V relácii TASR TV Štúdio TASR o tom informoval riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Martin Gajdoš.

„Na lístku nefungujú žiadne opravy, žiadne preškrtnutie či dopísanie. Musíte to všetko dať preč, oznámiť to komisii, ktorá vám dá nové lístky, a nanovo to opraviť,“ priblížil Gajdoš. Dodal, že volič musí odovzdať celú zostavu lístkov a voliť nanovo. Jeho úprava volebného lístka sa dá upraviť až do momentu odovzdania hlasu. Ak je obálka vhodená do urny, hlas sa zmeniť už nedá.

Gajdoš tiež poukázal na to, že komisie sa počas volieb stretávajú aj s protestnými hlasmi. V prípade, že je na volebnom lístku zakrúžkovaný potrebný počet kandidátov a lístok je poškodený, no čitateľný, je stále platný. Hlasovací lístok bez zakrúžkovaných kandidátov alebo so zakrúžkovaným väčším počtom kandidátov, ako je prípustné, nie je platný.

Pri voľbe primátorov, starostov a predsedov samosprávnych krajov môže volič zakrúžkovať jedného kandidáta. „Len čo volíme poslancov, na každom lístku je uvedený počet, ktorý sa môže krúžkovať. Treba si vždy presne pozrieť každý lístok a tam je napísané napríklad, že sa volí päť poslancov,“ doplnil.

Riaditeľ odboru volieb tiež vysvetlil farebné odlíšenie hlasovacích lístkov. Na celom Slovensku dostanú voliči dva hlasovacie lístky s modrým pásikom spolu s modrou obálkou. Modrá farba označuje krajské voľby. Lístky po príslušnej úprave vložia do obálky a tú vhodia do rovnakou farbou označenej hlasovacej schránky.

Okrem nich dostanú voliči aj biele lístky, tie slúžia na voľbu obecných alebo mestských poslancov a primátora či starostu. V Bratislave a v Košiciach čisto biele lístky slúžia na voľby v mestskej časti, teda starostu a miestnych poslancov. Čisto biele lístky patria do bielej obálky, ktorú má volič vhodiť do bielej urny.

V Bratislave a v Košiciach si voliči zvolia aj primátora a mestských poslancov. Dostanú na to biely hlasovací lístok so sivým pásikom. Gajdoš vysvetlil, že tieto lístky nemajú vlastnú obálku, patria do bielej obálky. (TASR)