Od vojenskej operácie Washingtonu, počas ktorej bol zvrhnutý prezident Nicolás Maduro, pritom prešlo viac ako sedem mesiacov.

„Čo sa týka volieb vo Venezuele, zatiaľ na ne nie sú skutočne pripravení, no boli dosiahnuté veľké pokroky,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová, ktorej USA umožnili zostať pri moci, podľa neho „odvádza fantastickú prácu“.

V odpovedi na otázku o tejto latinskoamerickej krajine sa Trump vyjadril aj k dôležitosti venezuelského ropného priemyslu a pochválil podľa vlastných slov veľké množstvo ropy, ktorá sa z krajiny vyváža.

„Vo Venezuele som veľmi populárny, pretože do krajiny prinášame späť obrovskú ekonomiku, a oni boli na absolútnom pokraji zániku,“ dodal.

Posledné prezidentské voľby sa vo Venezuele konali v roku 2024. Podľa AFP boli považované za kontroverzné, keďže vrátili k moci autoritárskeho vodcu Madura a Spojené štáty, Európska únia ani latinskoamerické krajiny ich neuznali.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ešte v júni uviedol, že pred usporiadaním nových volieb potrebuje Venezuela najprv slobodnú tlač a novú volebnú komisiu.

USA vykonali spomínanú vojenskú operáciu vo Venezuele 3. januára. Americké špeciálne jednotky počas nej zadržali Madura a jeho manželku Ciliou Floresovú a letecky ich previezli do New Yorku. Pred súdom sa zodpovedajú z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu.

Venezuelský exprezident údajne využíval svoju funkciu na zjednodušenie pašovania veľkého množstva kokaínu do USA. Maduro obvinenia odmieta. Pred súd v USA by sa mali postaviť budúci rok. (TASR, AFP)

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) musel evakuovať zariadenie určené na komunikáciu s vesmírnymi družicami v medziplanetárnom priestore.

„Lesný požiar prešiel cez Madridský komplex pre hlbokovesmírnu komunikáciu. Prípadné škody budú posúdené, akonáhle to bude bezpečné,“ uviedla americká vesmírna agentúra, podľa ktorej bol všetok personál „bezpečne evakuovaný“.

Komplex sa nachádza asi 65 kilometrov západne od centra Madridu a je súčasťou tzv. „Deep Space Network“, ktorá je medzinárodnou sieťou antén využívaných NASA na komunikáciu s vesmírnymi družicami v medziplanetárnom priestore. Ďalšie dve zariadenia sa nachádzajú v austrálskej Canberre a v Goldstone v Kalifornii.

Carlos Novillo, šéf riadenia záchranných zložiek madridského regionálneho kabinetu, v piatok vyhlásil, že požiar pri Madride aktuálne „vrcholí“ a nie je možné dostať ho po kontrolu. Regionálne úrady krátko predtým uviedli, že evakuáciu alebo nevychádzanie z domovov nariadili v dôsledku lesných požiarov v okolí metropoly už približne 40-tisíc ľuďom. (TASR, AFP)

Vyplýva to z návrhu novely nariadenia o vízovom režime, podľa ktorého sa bezvízový styk pre občanov oboch krajín skončí 31. októbra 2026.

Od 1. novembra tak budú ruskí občania na vstup do krajiny potrebovať víza, informuje TASR na základe piatkovej správy stanice RTV Nikšič.

Hoci miestne médiá pôvodne informovali o zavedení víz už od 1. októbra, najnovší návrh vlády predĺžil prechodné obdobie o jeden mesiac. Do konca októbra tak budú môcť občania Ruska cestovať do Čiernej Hory za rovnakých podmienok a zostať v krajine až 30 dní.

Čierna Hora zostáva jednou z mála európskych krajín, ktoré môžu občania Ruska navštíviť bez víz. Keďže je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, hlavným dôvodom ukončenia tohto režimu po takmer 18 rokoch je splnenie záväzku plne zosúladiť svoju národnú vízovú politiku s pravidlami EÚ.

Vláda zavedenie víz dlho odkladala, keďže cestovný ruch tvorí viac ako štvrtinu HDP krajiny a ruskí turisti a investori dlhodobo patria k najpočetnejším návštevníkom v čiernohorských prímorských letoviskách.

Zmena sa bude týkať aj občanov Bieloruska a Peru, pričom v ďalších etapách harmonizácie plánuje Čierna Hora zaviesť víza aj pre Turecko, Čínu či krajiny Blízkeho východu. (TASR)

Ľudí vyzval, aby venovali pozornosť varovaniam pred leteckými útokmi.

„Z našich spravodajských zdrojov a od našich partnerov vieme, že Rusi pripravili rakety na nový masívny útok na Ukrajinu. Máme predbežné informácie, že by k nemu mohlo dôjsť v priebehu najbližších 48 hodín,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

Pri najnovšom ruskom dronovom útoku zároveň v piatok zahynuli dvaja ľudia v severoukrajinskom meste Sumy. „V dôsledku útoku bezpilotného lietadla s prúdovým pohonom na pobočku pošty zahynuli dvaja ľudia, jedným z nich bol 49-ročný muž; totožnosť druhého muža sa ešte zisťuje,“ informoval veliteľ sumskej vojenskej správy Serhij Kryvošenko.

Ukrajinské médiá predtým informovali, že piatkový útok ruských síl balistickými raketami zasiahol súkromný výcvikový priestor v okrese Buča, kde prebiehala verejne oznámená výstava zbraní a vyžiadal si najmenej desať mŕtvych a približne 100 zranených. (TASR, DPA)

Stalo sa to napriek napriek nesúhlasu USA, Ruska a Izraela.

Šéf Úradu OSN pre ľudské práva (OHCHR) Türk bude vo funkcii ďalšie štyri roky. Türk otvorene kritizuje Ruskom vyvolanú vojnu na Ukrajine, konanie Izraela v Pásme Gazy a vyzval na vyšetrenie úmrtí v amerických imigračných zariadeniach.

Za predĺženie mandátu šéfa OHCHR hlasovalo 144 členských štátov vrátane Slovenska, zvyšku EÚ alebo Číny. Proti bolo 10 štátov a 13 sa zdržalo. Predĺženie o štyri roky navrhol generálny tajomník OSN António Guterres. Alternatívny návrh Ruska predĺžiť Türkovi mandát iba do konca tohto roka bol zamietnutý, ako aj návrh Spojených štátov hlasovanie odložiť.

Rakúskemu právnikovi Türkovi mal pôvodný mandát uplynúť v októbri. Stane sa prvým šéfom OHCHR, ktorý bude vo funkcii dve štvorročné funkčné obdobia.

Jeff Bartos, zástupca USA pre manažment a reformu OSN, kritizoval predĺženie Türkovho mandátu z procesných aj vecných dôvodov a obvinil Guterresa, že proces urýchlil.

„Ak toto zhromaždenie bude tolerovať prekračovanie procesných mantinelov, dohody za zatvorenými dverami a zneužitie funkcií v OSN, bude to mať dôsledky. Spojené štáty okamžite prehodnotia svoje angažovanie, účasť a financovanie,“ varoval tesne pred hlasovaním.

Hlasovanie podľa Reuters poukázalo na pokračujúce spory medzi administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a OSN. Trump po návrate do Bieleho domu obmedzil financovanie agentúr OSN a vystúpil z desiatok jej organizácií. (TASR, AFP, Reuters)

Túto inštitúciu považuje za zaujatú. Oznámil to venezuelský minister zahraničných vecí Félix Plasencia González.

„Venezuela sa domnieva, že konanie súdu je výsledkom preukázanej geografickej zaujatosti, ktorá neprimerane sústreďuje jeho činnosť na africké a latinskoamerické krajiny. Tento vzorec odhaľuje, že medzinárodná spravodlivosť ani zďaleka nie je uplatňovaná rovnomerne, ale bola zneužitá na prehlbovanie nerovností medzi štátmi a na popieranie ich práva na sebaurčenie a suverenitu,“ uviedol González na sieti X.

AFP pripomína, že Medzinárodný trestný súd (ICC) voči Venezuele vedie niekoľko vyšetrovaní týkajúcich sa podozrení zo zločinov proti ľudskosti spáchaných za vlády prezidenta Nicolása Madura.

V decembri 2025 venezuelský parlament podnikol kroky na odstúpenie od Rímskeho štatútu, zakladajúceho dokumentu ICC. V marci tohto roku ICC zamietol sťažnosti podané Venezuelou, podľa ktorých sankcie USA voči tejto krajine predstavovali zločiny proti ľudskosti.

Venezuela sa zároveň z ICC rozhodla vystúpiť v deň, keď z funkcie odvolali hlavného žalobcu Karima Khana, ktorého vyšetrujú pre nevhodné správanie voči podriadenej. (TASR, AFP)

Píšu o tom jemenské médiá napojené na húsíov.

Agentúre AFP to potvrdil zdroj z bezpečnostného prostredia. Napätie v regióne eskaluje po tom, čo húsíovia tento týždeň ohlásil námorné embargo na Saudskú Arábiu.

„Saudskoarabskí agresori zaútočili v provincii Hudajdá,“ informovala televízia al-Masírah. Obyvatelia mesta zároveň hlásili výbuchy. Podľa jemenských médií sa pri útokoch zranila jedna žena na ostrove Kamarán severne od Hudajdá.

Bezpečnostný zdroj AFP aj jemenské médiá tvrdia, že v Hudajdá aj na Kamaráne boli terčom saudskoarabských náletov telekomunikačné zariadenia. Rijád cielil aj na námornú základňu v tomto významnom jemenskom prístave.

Saudskoarabská agentúra SPA zároveň uviedla, že húsíovia zaútočili na ďalšiu loď saudskej spoločnosti, pričom sa im podarilo mierne poškodiť jej trup.

Jemenskí povstalci podporovaní Iránom v pondelok vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie. Pohrozili útokmi na všetky tankery a plavidlá, ktoré využívajú saudskoarabské prístavy. Podľa vyhlásenia vojenského hovorcu húsíov ide o odvetu za saudskoarabský útok na medzinárodné letisko v Saná a dlhoročnú blokádu Jemenu.

Hovorca však v piatok uviedol, že neblokujú plavbu cez strategický prieliv Báb al-Mandab. Blokáda sa podľa neho týka iba Saudskej Arábie. (TASR, AFP)

O medailu ju pripravila chyba na poslednej bránke, na ktorej si pripísala dve trestné sekundy.

Mala tak napokon odstup 4,11 s od víťaznej Češky Terezy Kneblovej. O dve sekundy menšia strata by jej garantovala striebro.

Prekvapujúca šampiónka Kneblová mala v cieli náskok 2,52 pred druhou víťazkou semifinále Monicou Doriovou z Andorry a 2,69 pred treťou Poľkou Klaudiou Zwoliňskou. Všetky tri medailistky zvládli trať bez „ťuku“.

Paňková nastúpila na finále ako predposledná jedenásta, keďže v semifinále obsadila 2. priečku. Jej medzičasy nestačili na Kneblovú, no pohybovali sa na úrovni druhého miesta, osudnou sa jej však stala bránka číslo 22. Dvadsaťjedenročná Slovenka tak nepridala do zbierky tretiu medailu zo šampionátu, keď bola členkou zlatej hliadky v C1 i bronzovej v K1. (TASR)

Od medaily ho delilo 53 stotín sekundy.

Majstrom sveta sa stal Španiel Miquel Trave. V cieli mal náskok 1,49 s pred druhým Britom Adamom Burgessom a 1,61 pred tretím Čechom Lukášom Katochvílom. Mirgorodský na 4. priečke zaostal za víťazom 2,14 s. Všetci štyria najlepší jazdci predviedli čistú jazdu.

Mirgorodský nastúpil na finále ako predposledný, keďže v semifinále predviedol druhý najlepší výkon. V boji o medaily svoj čas na trati ešte zlepšil z 91,03 na 90,42, no na troch medailistov to nestačilo. Dvadsaťsedemročný rodák z Liptovského Mikuláša však zaznamenal najvýraznejší výsledok v individuálnych súťažiach v kariére, v zbierke má už dve medaily z hliadok.

Traore sa v 26 rokoch dočkal prvého cenného kovu z individuálnej súťaže z globálneho podujatia. Majster Európy z minulého roka z Vaires sur Marne doteraz získal iba jedno striebro v hliadkach na MS 2019.

Šampionát v Oklahome City je prvý z deviatich pretekov, ktoré sa počítajú do kvalifikácie pre OH 2028 v Los Angeles. Pretekárom sa bude počítať najlepších päť výsledkov. (TASR)

Plamene ohrozujú tamojšie dediny a približujú sa k mestu Bordeaux, uviedli jeho spolupracovníci.

Premiér Sébastien Lecornu v súvislosti s ničivými požiarmi na juhozápade krajiny zvolal mimoriadne zasadnutie vládneho krízového štábu, ktoré sa bude zaoberať touto katastrofou.

Lecornu na schôdzku prizval ministrov vnútra, obrany, zdravotníctva, dopravy a životného prostredia. K tomuto kroku pristúpil po tom, čo vláda oznámila, že v dôsledku lesných požiarov bolo evakuovaných približne 110-tisíc ľudí.

Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že plamene v tejto oblasti doteraz spustošili 14-tisíc hektárov územia. Nuñez zároveň prisľúbil, že francúzske úrady „urobia všetko pre ochranu“ mesta Bordeaux, v blízkosti ktorého požiare zúria. (TASR, AFP)

Vyplýva to z rozhodnutia v oficiálnom vestníku.

Americkí predstavitelia požiadali o odklad šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú koncom júna. Žiadosť sa vzťahovala na údaje z dvoch satelitov európskeho monitorovacieho programu Copernicus – Sentinel-1 a Sentinel-2 – nad Perzským zálivom. Ide o oblasť, kde prebiehajú iránske a americké útoky a kde USA uvalili námornú blokádu na iránske prístavy.

Rada Európskej únie podľa rozhodnutia z 13. júla uviedla, že odklad zverejňovania satelitných snímok je nevyhnutný, aby sa zabezpečilo, že „nebudú použité žiadnym tretím štátom ani neštátnym subjektom spôsobom, ktorý by predstavoval hrozbu pre záujmy Únie a jej členských štátov v regióne alebo pre záujmy ich spojencov“. (TAS, AFP)

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu v súvislosti so situáciou zvolal krízové zasadnutie vlády v Paríži.

V dôsledku lesných požiarov na juhozápade Francúzska museli evakuovať už približne 110-tisíc ľudí a plamene tam doteraz spustošili 14-tisíc hektárov územia, uviedol v piatok večer minister vnútra Laurent Nuñez.

Nuñez zároveň prisľúbil, že francúzske úrady „urobia všetko pre ochranu“ mesta Bordeaux, v blízkosti ktorého požiare zúria.

Premiér Lecornu medzitým zvolal mimoriadne krízové zasadanie francúzskej vlády, ktoré sa uskutoční v piatok o 22.00 h SELČ, píše AFP.

Lecornu na zasadanie prizval ministrov vnútra, obrany, zdravotníctva, dopravy a životného prostredia. K tomuto kroku pristúpil po tom, čo vláda oznámila, že v dôsledku lesných požiarov bolo evakuovaných približne 110-tisíc ľudí.

Francúzsko požiadalo o aktiváciu mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom získať pomoc pri zvládaní lesných požiarov, uviedol v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Hlava štátu zároveň varovala, že kríza je naďalej „veľmi intenzívna“.

Celková rozloha územia zasiahnutého požiarmi v krajinách EÚ je v tomto roku doposiaľ druhá najväčšia od začiatku vedenia záznamov, ako vyplýva zo satelitných údajov Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS). (TASR, AFP)

Demonštranti v metropole, v Charkove, Odese, Poltave, Kryvom Rige či vo Chmelnyckom požadovali, aby sa Mychajlo Fedorov vrátil do funkcie.

Jeden z organizátorov protestov, vojnový veterán Dmytro Kozjatynskyj vyhlásil, že protesty budú pokračovať, kým nebudú splnené požiadavky demonštrantov, uviedla ukrajinská televízia Kanal 24.

Sám exminister vo štvrtok vyhlásil, že neprijme žiadnu inú funkciu v novej vláde, iba rezort obrany. Prezident Volodymyr Zelenskyj mu pritom ponúkol viacero funkcií, vrátane kresla vicepremiéra pre vojenské inovácie.

„Žiadna z iných funkcií (okrem ministra obrany) nedisponuje skutočnými právomocami na boj proti korupcii pri verejnom obstarávaní, dokončenie začatej transformácie armády, plánovanie a uskutočňovanie asymetrických akcií a operácií proti nepriateľovi, vykorenenie kultúry lži a nezodpovednosti v rámci systému a dotiahnutie do konca ďalšej záležitosti, ktorú náš tím na ministerstve obrany sa začal,“ vyhlásil Fedorov.

Dodal, že ho nezaujímajú funkcie či postavenie, ale dôležitá je pre neho možnosť reálne ovplyvniť výsledky a priblížiť víťazstvo Ukrajiny vo vojne proti Rusku.

Fedorov, ktorý sa ministrom obrany stal tento rok v januári, skončil vo funkcii po tom, čo odstúpila premiérka Julija Svyrydenková a s ňou celý kabinet. Do novej vlády premiéra Serhija Koreckého nebol nominovaný. Jeho pád vyvolal pouličné protesty v Kyjeve i ďalších mestách. Demonštranti požadovali návrat Fedorova do čela obrany a tiež odvolanie hlavného veliteľa Oleksandra Sýrskeho. (ČTK)

Uviedol to Carlos Novillo, šéf riadenia záchranných zložiek madridského regionálneho kabinetu.

„Požiar je na svojom vrchole a momentálne presahuje kapacity hasičov na jeho skrotenie,“ uviedol Novillo pred novinármi.

Regionálne úrady krátko predtým uviedli, že evakuáciu alebo nevychádzanie z domovov nariadili v dôsledku lesných požiarov v okolí metropoly Madrid už približne 40.000 ľuďom.

Požiare sa v okolí španielskeho hlavného mesta šíria rýchlejšie aj v dôsledku aktuálne pretrvávajúceho silného nárazového vetra. Delegát ústrednej vlády v Madride Francisco Martín Aguirre situáciu opísal ako „veľmi komplikovanú“.

„Predpovede naznačujú, že vietor bude pretrvávať, a preto by sa oheň mohol počas dnešného večera ďalej šíriť,“ uviedol na tlačovej konferencii s varovaním, že úrady nemôžu vylúčiť ďalšie evakuácie a nariadenia nevychádzať z domovov.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vycestuje v sobotu skoro ráno do oblasti neďaleko Madridu, kde zúri rozsiahly lesný požiar, aby osobne navštívil tamojšie koordinačné centrum pre núdzové situácie. Oznámila to podľa AFP v piatok španielska vláda.

V obci Cenicientos ho bude sprevádzať minister vnútra Fernando Grande-Marlaska, pričom premiér sa tam zúčastní aj na mimoriadnom zasadnutí krízového štábu, uviedla vláda vo svojom vyhlásení

Pre rozsiahle lesné požiare vyhlásilo Španielsko v okolí hlavného mesta Madrid a v ďalšom regióne núdzový stav.

Ministerstvo vnútra v Madride ešte predtým v priebehu dňa varovalo, že v piatok budú panovať „mimoriadne nepriaznivé“ poveternostné podmienky, pričom silné nárazy vetra by mohli plamene ešte viac rozšíriť. (TASR, AFP)

Dôvodom sú podľa neho pokuty, ktoré Brusel uvalil na amerických technologických gigantov.

Je to nezákonné a neetické a EÚ za to zaplatí veľmi vysokú cenu, vyhlásil Trump a pohrozil Únii vysokými clami.

Európska komisia (EK) vo štvrtok (23. 7.) oznámila, že uložila dve pokuty vo výške 460 a 430 miliónov eur americkej spoločnosti Google za to, že podľa nej porušila pravidlá nariadenia EÚ o digitálnych trhoch (DMA).

EK firme vyčíta zvýhodňovanie vlastných služieb vo výsledkoch vyhľadávania Google Search a obmedzenia, ktoré bránia vývojárom aplikácií voľne smerovať spotrebiteľov k alternatívnym nákupným kanálom mimo obchodu Google Play.

„Európska únia to robí už zase a ako zvyčajne sa zameriava priamo na SKVELÉ americké spoločnosti!“ napísal Trump v príspevku a uviedol, že Európsku úniu pred takýmto konaním neustále varuje. Spojené štáty podľa neho nie sú pre Európu žiadnou „pokladničkou“ a bezodkladne spustia vyšetrovanie „praktík ‚OKRÁDANIA‘ amerických spoločností a v konečnom dôsledku aj amerických daňových poplatníkov“.

Šéf Bieleho domu v príspevku tvrdil, že pokuty, ktoré uložila EÚ, budú zrušené a že na Úniu bude čo najskôr uvalené „značné clo“.

Americký obchodný splnomocnenec Jamieson Greer už vo štvrtok varoval, že uloženie pokuty spoločnosti Google by mohlo skomplikovať snahy o zlepšenie obchodných vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi.

Washington už v minulosti kritizoval reguláciu digitálnych platforiem zo strany EÚ. Trumpova administratíva dlhodobo tvrdí, že pravidlá, ako je DMA či nariadenie o digitálnych službách (DSA), môžu nepriaznivo zasahovať do podnikania amerických technologických spoločností. (TASR)

Aktualizované: 21.08 h

Bude patriť rytierom, hudbe a najmä Márii Terézii, jednej z najvýznamnejších panovníčok európskej histórie.

Začali sa Bratislavské korunovačné dni. Viac o nich povedala v Správach redaktorka Dominika Welterová:

Ten aktuálne čelí obvineniu zo sexuálneho obťažovania.

Za Khanovo odvolanie hlasovalo 82 zo 125 členských štátov. Khan obvinenia odmieta. Francúzsko, Holandsko a Nórsko už pred tajným hlasovaním v New Yorku oznámili, že budú hlasovať za Khanovo odvolanie.

„Sme presvedčení, že bolo dokázané, že jeho správanie predstavovalo sexuálne obťažovanie a zneužitie moci,“ uviedol námestník nórskeho ministra zahraničných vecí Andreas Motzfeldt Kravik vo vyhlásení pre agentúru AP.

Dnešný krok podľa agentúry Reuters okamžite spúšťa voľbu nového hlavného prokurátora, ale samotné hlasovanie o nástupcovi sa zrejme uskutoční až na budúci rok.

ICC je prvý stály súd na svete zaoberajúci sa vojnovými zločinmi. Akékoľvek platné zatykače vydané ICC zároveň zostávajú v platnosti, pretože odvolať ich môžu len sudcovia ICC.

Päťdesiatšesťročný britský advokát Khan čelí obvineniu zo sexuálneho obťažovania svojej mladej asistentky, ako opísala agentúra AP v sérii článkov. Na začiatku júna ho dočasne postavil mimo služby riadiaci orgán ICC po tom, ako dospel k záveru, že prokurátor sa dopustil vážneho pochybenia.

Rozhodnutie vychádzalo z vyšetrovania vykonaného úradom OSN, ktoré odhalilo dôkazy, že Khan mal mať „sexuálny styk bez súhlasu (s asistentkou) vo svojej kancelárii, vo svojom súkromnom bydlisku a počas služobnej cesty“.

Podľa trojčlenného senátu zloženého zo sudcov, ktorí boli poverení právnym posúdením zistení, však vyšetrovanie nebolo dostatočne preukazné. Podľa dokumentov, do ktorých nahliadla agentúra AP, mal Khan so spomínanou ženou sexuálny vzťah a snažil sa jej zabrániť v tom, aby proti nemu vzniesla obvinenie. (ČTK, Reuters)

Aktualizované: 20.49 h

Viac informácií v Správach priniesla redaktorka STVR Marianna Kovácsová.

Požiare sa v okolí španielskeho hlavného mesta šíria rýchlejšie aj v dôsledku aktuálne pretrvávajúceho silného nárazového vetra.

V madridskom regióne museli v dôsledku pokračujúceho šírenia lesných požiarov evakuovať alebo nariadiť zotrvanie vo vnútri domovov už približne štyrom tisíckam miestnych obyvateľov, potvrdil v piatok (24. 7.) delegát ústrednej vlády v Madride Francisco Martín Aguirre, ktorý situáciu opísal ako „veľmi komplikovanú“.

„Predpovede naznačujú, že vietor bude pretrvávať, a preto by sa oheň mohol počas dnešného večera ďalej šíriť,“ uviedol na tlačovej konferencii s varovaním, že úrady nemôžu vylúčiť ďalšie evakuácie a nariadenia nevychádzať z domovov.

Pre rozsiahle lesné požiare vyhlásilo Španielsko v okolí hlavného mesta Madrid a v ďalšom regióne núdzový stav.

Ministerstvo vnútra v Madride ešte predtým v priebehu dňa varovalo, že v piatok budú panovať „mimoriadne nepriaznivé“ poveternostné podmienky, pričom silné nárazy vetra by mohli plamene ešte viac rozšíriť.

V Španielsku zhorelo tento rok už viac ako 125-tisíc hektárov pôdy. Rozsiahle požiare sužujú aj Francúzsko a Taliansko. (TASR, AFP)

Prebiehala tam výstava dronov ukrajinskej a zahraničnej výroby vrátane pokročilých modelov používaných pri útokoch na civilné objekty v Rusku.

Podľa ministerstva sa v čase útoku na mieste nachádzali poprední ukrajinskí vývojári a výrobcovia dronov, predstavitelia veliteľstva bezpilotných systémov ukrajinských ozbrojených síl a príslušníci špeciálnych služieb, ktorí sa priamo podieľajú na plánovaní a vykonávaní útokov na ruské územie.

O civilných obetiach či zranených sa vyhlásenie nezmieňuje. Ukrajinské médiá predtým informovali, že piatkový útok ruských síl balistickými raketami zasiahol súkromný výcvikový priestor v okrese Buča, kde prebiehala verejne oznámená výstava zbraní a vyžiadal si najmenej desať mŕtvych a približne 100 zranených.

Ruské sily uskutočnili tento útok počas dňa – okolo 11.30 h miestneho času (10.30 h SELČ), čo je pri úderoch balistickými raketami na Kyjevskú oblasť nezvyčajné. Podľa ukrajinských vzdušných síl boli vypálené tri strely, z ktorých protivzdušná obrana jednu zneškodnila a dve zasiahli cieľ.

Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko oznámil, že sa začalo vyšetrovanie pre porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny a pre možné zanedbanie povinností zo strany organizátorov podujatia. Neuviedol, či sa všetky obete zúčastnili na výstave.

Rusko v piatok zaútočilo aj na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti, ktoré sa nachádza sa len niekoľko kilometrov od frontovej línie. Podľa šéfa tamojšej vojenskej správy Vadyma Filaškina zahynulo päť ľudí a deväť utrpelo zranenia. Poškodené bolo aj sídlo honorárneho konzulátu Lotyšskej republiky, proti čomu protestovalo lotyšské ministerstvo zahraničných vecí. (TASR, AFP, TASS)