Prípadom sa zaoberá polícia, začaté bolo trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia.

Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Petra Kováčiková.

K tragickej dopravnej nehode došlo v sobotu v dopoludňajších hodinách. „Z doposiaľ zisteného preverovania okolností vzniku dopravnej nehody nie je možné určiť, čo bolo jej presnou príčinou. Na miesto nehody bol prizvaný znalec z odboru cestnej dopravy a do vyšetrovania bude pribratý tiež znalec z odboru súdneho lekárstva,“ uviedla Kováčiková.

Polícia podrobila 78-ročného vodiča osobného auta dychovej skúške s negatívnym výsledkom, prípadná prítomnosť alkoholu u nebohého cyklistu bude zisťovaná pri súdnej pitve. Prípad je naďalej v štádiu vyšetrovania, začaté bolo trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia.

Polícia v súvislosti s nehodou apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby boli maximálne sústredení, dodržiavali pravidlá cestnej premávky a správali sa k sebe navzájom s rešpektom a ohľaduplnosťou. Pripomína, že aj jediná chvíľa nepozornosti môže mať tragické následky.

Len pred niekoľkými dňami pri bratislavskom Čunove neplnoletý vodič zrazil cyklistu a ušiel. Dopravnú nehodu 51-ročný cyklista neprežil. (TASR)

Beh mestom nemusí byť len o športovom výkone.

Incident na košickom letisku spôsobil niekoľkohodinové meškanie letu do Viedne.

Do vyhradeného bezpečnostného priestoru totiž vošla neoprávnená osoba. Bezpečnostné zložky ju zadržali a odovzdali polícii.

V noci na štvrtok (23. 7.) sa na košickom medzinárodnom letisku niekoľko desiatok minút pohyboval po letiskovej ploche muž so zvláštnym správaním, informoval Denník N. Mužovi sa podarilo vniknúť do pristaveného lietadla rakúskej spoločnosti Austrian Airlines, v ktorom zaspal.

Lietadlo malo skoro ráno štartovať z Košíc do Viedne. „Ľudia, ktorí na monitoroch kontrolujú, čo snímajú kamery, museli zaspať, keď si toho muža niekoľko hodín nikto nevšimol,” povedal Denníku N zdroj, ktorý pracuje na košickom letisku.

Z preventívnych dôvodov nasledovala pyrotechnická prehliadka lietadla. „Cieľom prehliadky bolo vylúčiť prítomnosť akýchkoľvek predmetov alebo látok, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť civilnej leteckej prevádzky. Vykonaná kontrola bola s negatívnym výsledkom,“ informoval hovorca prezídia policajného zboru Roman Hájek.

„Osoba počas zákroku javila známky psychického rozrušenia. Okamžite po incidente boli vykonané všetky potrebné bezpečnostné opatrenia. Zároveň boli do odvolania prijaté zvýšené bezpečnostné opatrenia,“ uviedol hovorca košického letiska Juraj Toth.

Podľa Orbána je demokracia v Maďarsku ohrozená.

Expremiér to povedal v sobotu na 35. letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tušnade bývalý predseda maďarskej vlády Orbán. S odvolaním sa na server hvg.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa slov Orbána Fidesz musí proti autoritárskemu režimu budovanému vládnou stranou Tisza a jej svojvôli viesť „politiku odporu“ namiesto opozičnej politiky.

Orbán pri ostrej kritike súčasnej vlády situáciu v Maďarsku prirovnal k autoritárskym režimom a „Venezuele bez ropy“. Vyhlásil, že nová moc uplatňuje politiku pomsty, robí čistky v štátnej správe a prenasleduje opozíciu.

Expremiér varoval pred nadchádzajúcimi jesennými úspornými opatreniami, ktoré bude Tisza realizovať s odvolávaním sa na kroky k zavedeniu eura.

Orbán obhajoval 16-ročné pôsobenie pravice ako najúspešnejšie obdobie, pričom vyzval k politike odporu voči klamstvám Tiszy a sľúbil odškodnenie obetiam súčasného režimu. (TASR)

Obchádzka vedie po ceste I/20 cez obce Lemešany, Janovík a Budimír.

Informovala o tom prešovská krajská polícia na sociálnej sieti. Ako uviedla, úsek je riadne označený dopravnými značkami. „Žiadame vodičov o obozretnosť a rešpektovanie dopravného značenia,“ dodala polícia. (TASR)

Potvrdil to komunikačný odbor českého ministerstva zahraničných vecí.

„Podľa najnovších správ indonézskych úradov bolo všetkých 11 nezvestných cudzincov, vrátane jedného českého občana, nájdených a zachránených. Cestujúci sú v starostlivosti lekárov,“ uviedlo MZV ČR.

„Veľvyslanectvo Českej republiky v Jakarte sa snaží skontaktovať s dotknutým Čechom a je pripravené poskytnúť štandardnú konzulárnu pomoc,“ dodalo ministerstvo.

Agentúra AP v sobotu informovala, že indonézske úrady pátrajú po motorovom člne, na ktorom sa nachádzalo 11 európskych turistov a dvaja miestni obyvatelia. Loď sa stratila v piatok, keď nedoplávala do svojho cieľa – prístavu Marisa v provincii Gorontalo na ostrove Sulawesi. Na pátracej a záchrannej operácii sa podieľali desiatky tímov.

Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline.

Požiar bol ohlásený v sobotu o 2.35 h. Pri požiari zasahovali príslušníci HaZZ z Hasičskej stanice v Martine jedným vysokotlakovým prúdom a jedným C prúdom.

„Pri zásahu boli použité autonómne dýchacie prístroje. Následkom požiaru vznikla majiteľom vozidiel priama materiálna škoda predbežne vyčíslená v sume 14.300 eur,“ spresnili hasiči s tým, že príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania. (TASR)

Výstavba cesty sa pre viaceré problémy predĺžila.

Vyššia bude i konečná cena, a to o viac ako milión eur. Približne 1,5 kilometra dlhá komunikácia by mohla byť otvorená koncom leta. Uviedla to odborná referentka pre komunikáciu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Vanesa Čierna.

Obyvatelia Pršianskej terasy a Horných Pršian čakali na novú cestu tri desaťročia. S rekonštrukciou a dostavbou nedokončenej komunikácie začal BBSK spolu s mestom vlani v apríli. Projekt zahŕňal obnovu približne 500-metrového existujúceho úseku cesty a výstavbu novej v dĺžke viac ako kilometer.

„Stavba sa v súčasnosti nachádza vo finálnej fáze, ostáva už len zrealizovať vodorovné dopravné značenie a osadiť zvislé dopravné značenie. Po dokončení stavebných prác bude možné požiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia,“ uviedla Čierna. Ako dodala, cestu bude možné dať do užívania po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia, predpokladaný termín je koniec augusta.

Výstavba novej cesty na Pršiansku terasu mala byť pôvodne dokončená za rok, teda v apríli tohto roka. Projekt však sprevádzali viaceré problémy. Na stavenisku sa našlo niekoľko skládok odpadu vrátane azbestu, ukázalo sa tiež, že pôvodná kanalizácia je v nevyhovujúcom stave a je potrebná jej kompletná výmena.

Okrem termínu dokončenia sa zmenila aj konečná cena diela. Kým pôvodne zazmluvnená cena predstavovala 2,9 milióna eur s DPH, náklady sa už vlani v lete zvýšili o vyše 700.000 eur. Konečná cena po uzavretí štyroch dodatkov so zhotoviteľom, ktorým je spoločnosť Metrostav DS, podľa BBSK presiahne sumu štyri milióny eur.

Nová cesta, ktorá prepojí Pršiansku terasu s mestom Banská Bystrica, bude slúžiť motoristom i chodcom, v celej dĺžke bol vybudovaný chodník i verejné osvetlenie. Trasu budú môcť využívať i cyklisti, cesta bude mať dva pruhy pre autá a rovnako dva pruhy pre cyklistov. (TASR)

Stalo sa to na jednej zo zastávok MHD v centre mesta.

Podľa doterajších informácii muža fyzicky napadli dvaja páchatelia a snažili sa ho okradnúť. Zabránila im v tom policajná hliadka.

Dvojica mužov fyzicky napadla vozíčkara, požadovala od neho peniaze a cigarety, prehľadávala mu vrecká a snažila sa zmocniť jeho vecí.

„Košický okresný vyšetrovateľ po vykonaní potrebných procesných úkonov začal trestné stíhanie pre zločin lúpeže spáchanej formou spolupáchateľstva na chránenej osobe. Dvom mužom vo veku 26 a 36 rokov už bolo vo veci vznesené obvinenie. Zároveň bol podaný podnet na podanie návrhu na ich väzobné stíhanie,“ informovala hovorkyňa košickej krajskej polície Jana Illésová.

Rozsiahle požiare v oblasti vypukli tento týždeň.

Predstaviteľka administratívneho regiónu Nové Akvitánsko Sophie Brocasová na sieti X uviedla, že evakuované boli obce Le Haillan, Eysines a Mérignac. AP dodáva, že opatrenie sa týka aj medzinárodného letiska v Bordeaux (BOD).

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu potvrdil, že z departementov Gironde a Landes, ktoré ležia v blízkosti Bordeaux, bolo doteraz celkovo evakuovaných viac ako 141.000 ľudí.

„Požiare, ktoré sužujú našu krajinu, dosiahli úroveň, akú sme doteraz nezažili,“ napísal Lecornu v sobotu na X.

Premiér v piatok neskoro večer zvolal krízové zasadnutie vlády, po ktorom oznámil, že na podporu hasičov bojujúcich s požiarmi v juhozápadnom Francúzsku bude vyslaných približne 500 ďalších vojakov. V príspevku na X tiež prisľúbil dodávku 1,5 milióna ochranných masiek na tvár „na ochranu zasahujúceho personálu a obyvateľstva vystaveného dymu“.

Paríž požiadal o pomoc v súvislosti s hasením požiarov aj Európsku úniu, ktorá podľa AFP do krajiny vyšle tri špeciálne lietadlá. (TASR, Reuters, AFP, AP)

Na sociálnych sieťach to oznámil minister obrany Radu Miruta.

Armáda podľa Mirutu zostrelila dron, ktorý „nelegálne vstúpil do rumunského vzdušného priestoru“, v sobotu o 8.34 h (7.34 h SELČ) desať kilometrov západne od Sfântu Gheorghe v delte Dunaja. Po spozorovaní dronu o 8.22 h (7.22 h SELČ) boli do vzduchu vyslané dve stíhačky F-16.

Rumunsko zdieľa s Ukrajinou vyše 600-kilometrovú hranicu a ruské drony narušili od začiatku útokov na ukrajinské prístavy pozdĺž Dunaja už viackrát jeho vzdušný priestor. Koncom mája spadol ruský dron na strechu bytového domu v meste Galati. Pri incidente utrpeli ľahké zranenia 53-ročná žena a 14-ročný chlapec.

Rumunsko v piatok po prvýkrát zostrelilo nad svojim územím cudzí dron, pričom tamojšia prokuratúra tvrdí, že bol ruský. Rumunský parlament minulý rok schválil návrh zákona, podľa ktorého môže armáda drony narušujúce vzdušný priestor krajiny zostreliť. (TASR, Reuters, AFP)

Pôvodnú večeru prerušila 25. apríla streľba, ktorá sa strhla na kontrolnom stanovišti pred hlavnou sálou.

Americký prezident vo svojom prejave najprv zvolili zmierlivý tón, avšak neskôr kritizoval médiá, svojich politických oponentov a vrátil sa k voľbám v roku 2020, ktoré považuje za zmanipulované.

Trumpa museli z prvej večere urýchlene evakuovať po tom, čo zaznel výstrel na bezpečnostnej kontrole pred sálou. Útočníkom bol 31-ročný Cole Allen z Kalifornie, ktorý obvinenia vrátane pokusu o vraždu prezidenta poprel.

„Ako som povedal pred tromi mesiacmi, šou musí pokračovať,“ povedal Trump publiku. „Minule ste boli naozaj v ohrození života. Ale na druhej strane vám to zachránilo kariéru,“ vyhlásil prezident.

DPA pripomína, že Trump v minulosti tento každoročný galavečer bojkotoval. Súčasný šéf Bieleho domu má totiž s médiami napätý vzťah a mnohé z nich označuje ako „nepriateľov ľudu“.

Prezident preto zavtipkoval, že táto večera bola „najväčším zoskupením ľudí trpiacich syndrómom nenávisti voči Trumpovi“. Nevylúčil však, že sa zúčastní aj budúci rok. Všetko podľa neho závisí od toho, ako s nim budú médiá zaobchádzať.

Vtipkoval aj o ďalšej kandidatúre na prezidenta, ktorú mu zakazuje ústava. „Rovnako ako v prípade môjho mandátu, druhýkrát je to vždy lepšie. A tretíkrát je to ešte lepšie,“ vyhlásil prezident. Dodal však, že iba žartoval.

Šéf Bieleho domu neskôr v prejave kritizoval svojich politických oponentov aj médiá. Kritiku si vyslúžil aj autor jeho prejavu, keďže viaceré z jeho žartov mali slabú odozvu.

Svoj hodinový prejav však zakončil slovami, že novinárov prítomných v sále „nesmierne rešpektuje“ a že odvádzajú skvelú prácu. „Keď tu už nebudem, všetci skončíte na mizine,“ vyhlásil na záver.

Počas večere WHCA udelila viacero ocenení. Mnohé si odniesli novinári, ktorí v uplynulom roku publikovali kritické reportáže o Trumpovi a jeho administratíve. Dve osobitné ocenenia si vyslúžili Victor Gonzales, agent tajnej služby, ktorého útočník počas večere v apríli zasiahol do nepriestrelnej vesty, a druhú personál hotela Washington, kde sa konala prvá večera.

Galavečer sa tentokrát konal v tanečnej sále hotela Waldorf Astoria, menšom priestore s kapacitou len asi 700 osôb a so sprísnenými bezpečnostnými opatreniami.

Hostia vstupovali cez jediný vchod, kde prešli dvoma kontrolami totožnosti a okolo policajného psa a ozbrojených príslušníkov bezpečnostných zložiek. Organizátori nerozložili červený koberec a pred večerou sa nekonali žiadne samostatné recepcie. (TASR, DPA, AP)

Podľa tamojších predstaviteľov bolo na palube 11 európskych turistov vrátane jedného Čecha.

Plavidlo odplávalo v piatok ráno z oblasti Tanjung Una-Una v provincii Stredné Sulawesi smerom do prístavu Marisa v susednej provincii Gorontalo. Vedúci predstaviteľ tamojšej pátracej a záchrannej agentúry Herijanto potvrdil, že loď do svojho cieľa nedorazila podľa plánu.

Miestny sprievodca nahlásil nezvestný čln agentúre v piatok o 15.40 h miestneho času (9.40 h SELČ), čo viedlo k okamžitému spusteniu pátracej akcie, uviedol Herijanto.

„Obavy vznikli, keď ich motorový čln nedorazil do popoludnia… Okamžite sme cez noc spustili pátraciu akciu, ale doteraz sme nenašli žiadne stopy,“ vyhlásil.

Podľa indonézskych úradov boli na palube jeden Čech, jeden Belgičan, päť holandských občanov, traja Nemci, jedna Francúzka a dvaja indonézski členovia posádky.

Na základe predpokladanej trasy lode boli do operácie nasadené desiatky pátracích a záchranných tímov, ktoré prehľadávajú vodnú plochu s rozlohou približne 300 námorných míľ v zálive Tomini a v jeho okolí, vysvetlil Herijanto. Pri pátraní podľa neho využívajú aj termovízny dron a potápačskú výstroj.

Indonézska meteorologická agentúra predpovedala v tejto oblasti prevažne jasnú oblohu, záchranári však v sobotu čelili náročným podmienkam, vrátane silného vetra a vĺn dosahujúcich výšku až 2,5 metra, uvádza AP. (TASR, AP)

Od vojenskej operácie Washingtonu, počas ktorej bol zvrhnutý prezident Nicolás Maduro, pritom prešlo viac ako sedem mesiacov.

„Čo sa týka volieb vo Venezuele, zatiaľ na ne nie sú skutočne pripravení, no boli dosiahnuté veľké pokroky,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová, ktorej USA umožnili zostať pri moci, podľa neho „odvádza fantastickú prácu“.

V odpovedi na otázku o tejto latinskoamerickej krajine sa Trump vyjadril aj k dôležitosti venezuelského ropného priemyslu a pochválil podľa vlastných slov veľké množstvo ropy, ktorá sa z krajiny vyváža.

„Vo Venezuele som veľmi populárny, pretože do krajiny prinášame späť obrovskú ekonomiku, a oni boli na absolútnom pokraji zániku,“ dodal.

Posledné prezidentské voľby sa vo Venezuele konali v roku 2024. Podľa AFP boli považované za kontroverzné, keďže vrátili k moci autoritárskeho vodcu Madura a Spojené štáty, Európska únia ani latinskoamerické krajiny ich neuznali.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ešte v júni uviedol, že pred usporiadaním nových volieb potrebuje Venezuela najprv slobodnú tlač a novú volebnú komisiu.

USA vykonali spomínanú vojenskú operáciu vo Venezuele 3. januára. Americké špeciálne jednotky počas nej zadržali Madura a jeho manželku Ciliou Floresovú a letecky ich previezli do New Yorku. Pred súdom sa zodpovedajú z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu.

Venezuelský exprezident údajne využíval svoju funkciu na zjednodušenie pašovania veľkého množstva kokaínu do USA. Maduro obvinenia odmieta. Pred súd v USA by sa mali postaviť budúci rok. (TASR, AFP)

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) musel evakuovať zariadenie určené na komunikáciu s vesmírnymi družicami v medziplanetárnom priestore.

„Lesný požiar prešiel cez Madridský komplex pre hlbokovesmírnu komunikáciu. Prípadné škody budú posúdené, akonáhle to bude bezpečné,“ uviedla americká vesmírna agentúra, podľa ktorej bol všetok personál „bezpečne evakuovaný“.

Komplex sa nachádza asi 65 kilometrov západne od centra Madridu a je súčasťou tzv. „Deep Space Network“, ktorá je medzinárodnou sieťou antén využívaných NASA na komunikáciu s vesmírnymi družicami v medziplanetárnom priestore. Ďalšie dve zariadenia sa nachádzajú v austrálskej Canberre a v Goldstone v Kalifornii.

Carlos Novillo, šéf riadenia záchranných zložiek madridského regionálneho kabinetu, v piatok vyhlásil, že požiar pri Madride aktuálne „vrcholí“ a nie je možné dostať ho po kontrolu. Regionálne úrady krátko predtým uviedli, že evakuáciu alebo nevychádzanie z domovov nariadili v dôsledku lesných požiarov v okolí metropoly už približne 40-tisíc ľuďom. (TASR, AFP)

Vyplýva to z návrhu novely nariadenia o vízovom režime, podľa ktorého sa bezvízový styk pre občanov oboch krajín skončí 31. októbra 2026.

Od 1. novembra tak budú ruskí občania na vstup do krajiny potrebovať víza, informuje TASR na základe piatkovej správy stanice RTV Nikšič.

Hoci miestne médiá pôvodne informovali o zavedení víz už od 1. októbra, najnovší návrh vlády predĺžil prechodné obdobie o jeden mesiac. Do konca októbra tak budú môcť občania Ruska cestovať do Čiernej Hory za rovnakých podmienok a zostať v krajine až 30 dní.

Čierna Hora zostáva jednou z mála európskych krajín, ktoré môžu občania Ruska navštíviť bez víz. Keďže je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, hlavným dôvodom ukončenia tohto režimu po takmer 18 rokoch je splnenie záväzku plne zosúladiť svoju národnú vízovú politiku s pravidlami EÚ.

Vláda zavedenie víz dlho odkladala, keďže cestovný ruch tvorí viac ako štvrtinu HDP krajiny a ruskí turisti a investori dlhodobo patria k najpočetnejším návštevníkom v čiernohorských prímorských letoviskách.

Zmena sa bude týkať aj občanov Bieloruska a Peru, pričom v ďalších etapách harmonizácie plánuje Čierna Hora zaviesť víza aj pre Turecko, Čínu či krajiny Blízkeho východu. (TASR)

Ľudí vyzval, aby venovali pozornosť varovaniam pred leteckými útokmi.

„Z našich spravodajských zdrojov a od našich partnerov vieme, že Rusi pripravili rakety na nový masívny útok na Ukrajinu. Máme predbežné informácie, že by k nemu mohlo dôjsť v priebehu najbližších 48 hodín,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

Pri najnovšom ruskom dronovom útoku zároveň v piatok zahynuli dvaja ľudia v severoukrajinskom meste Sumy. „V dôsledku útoku bezpilotného lietadla s prúdovým pohonom na pobočku pošty zahynuli dvaja ľudia, jedným z nich bol 49-ročný muž; totožnosť druhého muža sa ešte zisťuje,“ informoval veliteľ sumskej vojenskej správy Serhij Kryvošenko.

Ukrajinské médiá predtým informovali, že piatkový útok ruských síl balistickými raketami zasiahol súkromný výcvikový priestor v okrese Buča, kde prebiehala verejne oznámená výstava zbraní a vyžiadal si najmenej desať mŕtvych a približne 100 zranených. (TASR, DPA)

Stalo sa to napriek napriek nesúhlasu USA, Ruska a Izraela.

Šéf Úradu OSN pre ľudské práva (OHCHR) Türk bude vo funkcii ďalšie štyri roky. Türk otvorene kritizuje Ruskom vyvolanú vojnu na Ukrajine, konanie Izraela v Pásme Gazy a vyzval na vyšetrenie úmrtí v amerických imigračných zariadeniach.

Za predĺženie mandátu šéfa OHCHR hlasovalo 144 členských štátov vrátane Slovenska, zvyšku EÚ alebo Číny. Proti bolo 10 štátov a 13 sa zdržalo. Predĺženie o štyri roky navrhol generálny tajomník OSN António Guterres. Alternatívny návrh Ruska predĺžiť Türkovi mandát iba do konca tohto roka bol zamietnutý, ako aj návrh Spojených štátov hlasovanie odložiť.

Rakúskemu právnikovi Türkovi mal pôvodný mandát uplynúť v októbri. Stane sa prvým šéfom OHCHR, ktorý bude vo funkcii dve štvorročné funkčné obdobia.

Jeff Bartos, zástupca USA pre manažment a reformu OSN, kritizoval predĺženie Türkovho mandátu z procesných aj vecných dôvodov a obvinil Guterresa, že proces urýchlil.

„Ak toto zhromaždenie bude tolerovať prekračovanie procesných mantinelov, dohody za zatvorenými dverami a zneužitie funkcií v OSN, bude to mať dôsledky. Spojené štáty okamžite prehodnotia svoje angažovanie, účasť a financovanie,“ varoval tesne pred hlasovaním.

Hlasovanie podľa Reuters poukázalo na pokračujúce spory medzi administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a OSN. Trump po návrate do Bieleho domu obmedzil financovanie agentúr OSN a vystúpil z desiatok jej organizácií. (TASR, AFP, Reuters)

Túto inštitúciu považuje za zaujatú. Oznámil to venezuelský minister zahraničných vecí Félix Plasencia González.

„Venezuela sa domnieva, že konanie súdu je výsledkom preukázanej geografickej zaujatosti, ktorá neprimerane sústreďuje jeho činnosť na africké a latinskoamerické krajiny. Tento vzorec odhaľuje, že medzinárodná spravodlivosť ani zďaleka nie je uplatňovaná rovnomerne, ale bola zneužitá na prehlbovanie nerovností medzi štátmi a na popieranie ich práva na sebaurčenie a suverenitu,“ uviedol González na sieti X.

AFP pripomína, že Medzinárodný trestný súd (ICC) voči Venezuele vedie niekoľko vyšetrovaní týkajúcich sa podozrení zo zločinov proti ľudskosti spáchaných za vlády prezidenta Nicolása Madura.

V decembri 2025 venezuelský parlament podnikol kroky na odstúpenie od Rímskeho štatútu, zakladajúceho dokumentu ICC. V marci tohto roku ICC zamietol sťažnosti podané Venezuelou, podľa ktorých sankcie USA voči tejto krajine predstavovali zločiny proti ľudskosti.

Venezuela sa zároveň z ICC rozhodla vystúpiť v deň, keď z funkcie odvolali hlavného žalobcu Karima Khana, ktorého vyšetrujú pre nevhodné správanie voči podriadenej. (TASR, AFP)

Píšu o tom jemenské médiá napojené na húsíov.

Agentúre AFP to potvrdil zdroj z bezpečnostného prostredia. Napätie v regióne eskaluje po tom, čo húsíovia tento týždeň ohlásil námorné embargo na Saudskú Arábiu.

„Saudskoarabskí agresori zaútočili v provincii Hudajdá,“ informovala televízia al-Masírah. Obyvatelia mesta zároveň hlásili výbuchy. Podľa jemenských médií sa pri útokoch zranila jedna žena na ostrove Kamarán severne od Hudajdá.

Bezpečnostný zdroj AFP aj jemenské médiá tvrdia, že v Hudajdá aj na Kamaráne boli terčom saudskoarabských náletov telekomunikačné zariadenia. Rijád cielil aj na námornú základňu v tomto významnom jemenskom prístave.

Saudskoarabská agentúra SPA zároveň uviedla, že húsíovia zaútočili na ďalšiu loď saudskej spoločnosti, pričom sa im podarilo mierne poškodiť jej trup.

Jemenskí povstalci podporovaní Iránom v pondelok vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie. Pohrozili útokmi na všetky tankery a plavidlá, ktoré využívajú saudskoarabské prístavy. Podľa vyhlásenia vojenského hovorcu húsíov ide o odvetu za saudskoarabský útok na medzinárodné letisko v Saná a dlhoročnú blokádu Jemenu.

Hovorca však v piatok uviedol, že neblokujú plavbu cez strategický prieliv Báb al-Mandab. Blokáda sa podľa neho týka iba Saudskej Arábie. (TASR, AFP)