Vyžiadali si evakuáciu tisícov ľudí.

Uviedol to minister vnútra Fernando Grande-Marlaska. „Bola to celkom úspešná noc, a to vďaka obrovskému úsiliu všetkých záchranných zložiek,“ povedal Grande-Marlaska v rozhovore pre španielsku televíziu. „Prežívame kritické hodiny,“ konštatoval.

Španielska vláda vyhlásila minulý týždeň núdzový stav v súvislosti s lesnými požiarmi, ktoré zasiahli oblasti západne od Madridu. Podľa AFP ide o jedny z najhorších lesných požiarov v histórii krajiny.

Hasiči zostávajú v stave najvyššej pohotovosti, keďže meteorológovia upozorňujú, že vysoké teploty, nízka vlhkosť vzduchu a silnejší vietor, ktoré sa očakávajú od stredy, môžu skomplikovať úsilie dostať požiar pod kontrolu.

V pondelok panovali obavy najmä vzhľadom na situáciu v najkritickejšej oblasti severne od vodnej nádrže San Juan, približne 70 kilometrov západne od Madridu. Grande-Marlaska však povedal, že výsledok nočných zásahov hasičov v tejto oblasti bol „mimoriadne pozitívny“.

„Dnes môžeme byť o niečo pokojnejší, vzhľadom na poveternostné podmienky, ktorým budeme pravdepodobne vystavení v najbližších hodinách,“ uviedol minister vnútra.

Na základe údajov ministerstva vnútra pre požiare evakuovali 63-tisíc ľudí, takmer polovica z nich bola z Madridu. Viac ako štyrom tisícom obyvateľov umožnili úrady v pondelok vrátiť sa domov do oblasti mesta Toledo.

Podľa vyjadrení šéfa rezortu vnútra najnovšie lesné požiare spálili 77-tisíc hektárov plochy. Tento rok tak celkove v Španielsku zhorelo 175-tisíc hektárov územia, čo predstavuje šesťnásobok plochy, ktorá vyhorela minulý rok v rovnakom období. (TASR, AFP)

Trest platí pre osoby, ktoré zadržiavajú alebo násilím nútia pracovať ľudí v centrách na online podvody.

V návrhu zákona zverejneného v máji boli zakotvené väzenské tresty od desať rokov až po doživotie, ako aj trest smrti za „násilie, mučenie, nezákonné zatknutie a zadržanie, alebo kruté zaobchádzanie s inou osobou s cieľom prinútiť ju páchať online podvody“. V prípade, že takýto čin spôsobí smrť, bude uložený trest smrti.

Parlament v utorok tento návrh prijal s viacerými pripomienkami, ale jeden z poslancov uviedol, že dôležité časti tohto zákona zostali bez zmeny.

Legislatíva tiež zahŕňa maximálny trest v podobe doživotného väzenia pre osoby, ktoré riadia centrá na online podvody a pre tých, ktorí páchajú podvody s digitálnymi menami.

AFP objasňuje, že vo vojnou zmietanom Mjanmarsku prekvitajú podniky na internetové podvody, ktoré sa zameriavajú na používateľov na celom svete prostredníctvom „romantických podvodov“ a podvodov súvisiacich s investíciami do kryptomien.

Multimiliardový čierny trh láka mnoho ľudí ochotných pracovať v týchto centrách. Cudzinci, ktorých sa podarilo dostať späť do vlasti, zároveň uvádzali, že boli do týchto zariadení v Mjanmarsku zavlečení a prevádzkovatelia podvodných centier ich mučili.

Zákon proti online podvodom je prvou legislatívou schválenou novou vládou na čele s prezidentom a bývalým lídrom junty Min Aun Hlainom.

Mnohí analytici označujú parlament podporovaný armádou za orgán, ktorý len formálne schvaľuje rozhodnutia režimu, pričom zákonodarný zbor je zložený z „provojenských“ poslancov, konštatuje AFP. (TASR, AFP)

Tie vyvrcholili v krajine tento rok v januári.

Podľa iránskych médií boli Abolifazl Sepahí a Amír-Hosejn Safarí obesení verejne na námestí v meste Malekšahr v provincii Isfahán.

Iránska justícia k poprave uviedla, že mužov odsúdili za útoky na policajtov počas protestov. Podľa iránskej mediálnej agentúry Mizán čelili okrem iného obvineniu z vojny proti bohu a šírenia korupcie, čo sú v Iráne trestné činy, za ktoré môže byť uložený trest smrti.

Protestné hnutie v Iráne začalo na konci vlaňajšieho decembra pre vysoké životné náklady a postupne prerástlo do rozsiahlej protivládnej demonštrácie, ktoré vyvrcholili 8. a 9. januára.

Iránske úrady uviedli, že pri nepokojoch zomrelo vyše 3 000 ľudí, pričom násilie pripisujú teroristickým činom podporovaným Spojenými štátmi a Izraelom. Zahraničné organizácie na ochranu ľudských práv naopak tvrdia, že bezpečnostné zložky proti demonštrantom použili neprimeranú silu.

Po februárovom útoku Spojených štátov a Izraela proti Iránu, ktorý vyvolal širší konflikt na Blízkom východe, sa v krajine podľa agentúry AFP zvýšil počet zatknutí i popráv v súvislosti s protestami. Amnesty International uvádza, že Irán vykonáva druhý najvyšší počet popráv na svete po Číne. (ČTK, AFP)

Vo funkcii nahradí Didiera Deschampsa, ktorý skončil na lavičke po 14 rokoch.

V utorok oznámil príchod 54-ročného kouča a bývalého legendárneho stredopoliara prezident tamojšej futbalovej federácie (FFF) Philippe Diallo. (TASR)

Boli vyslané do útokov nad 13 ruskými oblasťami.

Vrátane Moskovskej, ako aj nad anektovaným Krymom a Azovským morom. Informovala o tom britská stanica BBC.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov spresnil, že oblasť okolo ruskej metropoly počas noci ohrozovalo viac ako 80 dronov, pričom v meste Čechov dostal zásah poschodový bytový dom.

Úrady uviedli, že drony v Čechove zasiahli aj skladový dvor pri recyklačnom závode, kde sa použité pneumatiky spracovávajú na gumové pelety. Pneumatiky zachvátil požiar.

Ruské weby doplnili, že približne 800 metrov od miesta požiaru sa nachádza závod, ktorého hlavným zameraním je výroba hydromechanických zariadení, kovových konštrukcií a výrobkov pre energetické a vodohospodárske zariadenia.

Ukrajinské drony podľa Vorobiova zostrelili aj nad mestami Domodedovo, Podoľsk, Ramenskoje a Kolomna.

Ruské médiá doplnili, že cieľom útoku bolo aj mesto Koledino južne od Moskvy, kde po zásahu údajne horí sklad logistickej spoločnosti 3PL. Neďaleko má sklad aj internetový obchod Wildberries, ktorý sa v posledných dňoch stal niekoľkokrát terčom ukrajinských útokov.

Zranených hlásia po útokoch ukrajinských dronov v Riazanskej oblasti, kde trosky drona zasiahli bytový don a spôsobili zranenia jednej osobe. V Belgorodskej oblasti dron zasiahol linkový autobus v meste Šebekino. Zranenia rôzneho stupňa závažnosti tam utrpelo 19 ľudí.

Predstavitelia ruského vedenia v poslednom čase obviňujú Ukrajinu zo zintenzívnenia „teroru proti civilnému obyvateľstvu“. Ako v utorok (28. 7.) informoval vyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí s osobitným poslaním Rodion Mirošnik, za posledný týždeň prišlo pri ukrajinských útokoch v Rusku o život takmer 60 civilistov. Zranenia utrpelo okolo 500 civilistov.

Podľa DPA tieto údaje nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Rozsah škôd spôsobených ukrajinskými útokmi a počet obetí v Rusku však nie sú porovnateľné so skazou, ktorú Moskva napáchala na Ukrajine, doplnila agentúra.

Ukrajinské ozbrojené sily vo svojej rannej zvodke informovali, že ruská armáda v noci na utorok útočila 131 dronmi. Protivzdušná obrana do 08:00 h miestneho času „zostrelila alebo vyradila z boja“ 107 z nich. Ďalších 16 dronov zasiahlo deväť lokalít a na viacerých miestach dopadli ich trosky. (TASR, DPA)

Podpora nadväzuje na memorandum, ktoré Erika Jurinová, KDH a krajský poslanec Igor Janckulík podpísali na konci mája.

V memorande sa zaviazali spolupracovať na presadzovaní programových priorít KDH v ŽSK a Igor Janckulík zároveň oznámil, že sa nebude uchádzať o funkciu predsedu ŽSK.

„Veľmi si vážim rozhodnutie KDH aj osobný postoj Igora Janckulíka. Je to prejav politickej zodpovednosti a schopnosti uprednostniť spoločný záujem pred osobnými ambíciami. Som presvedčená, že naša doterajšia spolupráca bude pokračovať aj v ďalšom volebnom období a spoločne budeme napĺňať programové priority, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju ŽSK a lepšiemu životu jeho obyvateľov,“ uviedla Jurinová.

Krajský predseda KDH a podpredseda ŽSK Peter Weber priblížil, že rozhodnutie podporiť Eriku Jurinovú je výsledkom rokovaní a dohody na programových prioritách, ktoré považuje KDH za dôležité pre rozvoj kraja a kvalitu života jeho obyvateľov. „Veríme, že práve na týchto témach vieme v nasledujúcom období zodpovedne spolupracovať v prospech ľudí v celom kraji,“ dodal Weber.

Janckulík doplnil, že po zvážení všetkých okolností sa rozhodol sústrediť svoju politickú prácu na národnú úroveň. „Ako krajský poslanec však naďalej zostávam pripravený pracovať pre rozvoj Oravy aj celého ŽSK. Verím, že moje rozhodnutie nekandidovať a podporiť Eriku Jurinovú prispeje k tomu, aby kraj pokračoval v nastúpenom smerovaní a aby obyvatelia v ďalších rokoch pocítili výsledky zodpovednej spolupráce,“ uzavrel.

Podporu Erike Jurinovej vyjadrili okrem KDH i Hnutie Slovensko, Za ľudí, NOVA, SaS, PS, Demokrati, OKS, ODS a Konzervatívci.

Kandidatúru na post predsedu ŽSK okrem Jurinovej oznámili Anna Belousovová s podporou hnutia Republika, Martin Kapitulík ako nezávislý a Igor Choma ako kandidát strany Smer-SD.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra tohto roka. (KDH)

Vyplýva to z informácií, ktoré potvrdila hovorkyňa ŠTS Iveta Pulman Erdélyiová.

Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí 6. mája odmietol dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) v prípade exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, ktorého Špecializovaný trestný súd (ŠTS) odsúdil minulý rok v januári trestným rozkazom pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

Erdélyiová doplnila, že uznesenie NS už bolo procesným stranám doručené. Podanie dovolania potvrdilo Ministerstvo spravodlivosti SR v januári. Ozrejmilo, že Susko podal dovolanie na základe podnetu, nie z vlastnej iniciatívy.

Prípad exšéfa finančnej správy sa týka kauzy Mýtnik. Imreczeho odsúdili za jeho účasť na údajne predražených obstarávaniach informačných systémov finančnou správou v rokoch 2013 až 2018. Súd uznal Imreczeho za vinného, avšak od uloženia trestu upustil.

Rozhodol tak z dôvodu, že úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou lehotou päť rokov a peňažný trest vo výške 202-tisíc eur, ktoré mu okrem iného ŠTS uložil v roku 2023 za korupciu na základe dohody o vine a treste, považoval sudca za dostatočný. (TASR)

Aktualizované: 11.21 h

Experti upozornili, že extrémne teplo najviac zasiahlo obyvateľov chudobnejších regiónov.

Belgický Inštitút verejného zdravotníctva Sciensano uviedol, že na konci júna a v prvých júlových dňoch bolo zaznamenaných 2 000 úmrtí nad obvyklé počty, čo predstavuje nadúmrtnosť vo výške 48 percent.

Tento údaj bol oveľa vyšší ako v susednom Francúzsku, kde nadmerná úmrtnosť predstavovala 23 percent, a v Holandsku, kde dosiahla 13 percent, a to aj napriek podobným teplotám, uviedol denník The Brussels Times.

Ak by sa však belgické údaje porovnali len so severným Francúzskom, podľa belgického portálu bola nadmerná úmrtnosť na oboch stranách hranice podobná. Experti upozornili, že extrémne teplo najviac zasiahlo obyvateľov chudobnejších regiónov.

Bioštatistik Geert Molenberghs z Univerzity v Lovani a Hasseltskej univerzity pre flámsku tlač uviedol, že tento rozdiel možno čiastočne vysvetliť jasnými sociálno-ekonomickými faktormi, vrátane rozdielov medzi Flámskom a Valónskom. „Vo veľkom dome obklopenom zeleňou je menej horúco ako v preplnenom byte,“ povedal.

Podľa belgického bioštatistika mohol svoju úlohu zohrať aj roztrieštený prístup Belgicka k stavebníctvu a územnému plánovaniu. Holandsko má oveľa štruktúrovanejší prístup a zaznamenalo najnižšie hodnoty spomedzi všetkých susedných krajín, uviedol. Belgicko je navyše v priemere hustejšie urbanizované, čo obmedzuje možnosti ochladzovania a zvyšuje vplyv vysokých teplôt.

Molenberghs dodal, že celoštátne priemery môžu zakrývať významné regionálne rozdiely. Kým severné Francúzsko bolo postihnuté rovnako silno ako Belgicko, počet úmrtí v južnom a najmä juhovýchodnom Francúzsku sa držal blízko bežnej úrovne. Tieto regióny sú podľa neho lepšie prispôsobené vysokým teplotám, čo pomáha zmierniť dopad vlny horúčav.

Vlna horúčav zasiahla veľkú časť Európy približne medzi 20. a 28. júnom. Podľa vedcov išlo o najintenzívnejšiu vlnu extrémnych teplôt, aká bola na kontinente kedy zaznamenaná. Horúčavy spôsobili výpadky v energetike, poškodili infraštruktúru a zaťažili zdravotnícke systémy. Odborníci sa zhodujú na tom, že ich intenzita bola takmer určite dôsledkom klimatických zmien. (ČTK)

Japonská meteorologická agentúra oznámila, že platí varovanie pred vlnou cunami s výškou jedného metra.

Prípadne škody či zranených bezprostredne nehlásili, informovala agentúra AP. Zemetrasenie zasiahlo japonskú prefektúru Kumamoto. Nachádzalo sa v hĺbke desať kilometrov pod hladinou mora.

Vláda vydala varovania pred otrasmi aj pre prefektúry Nagasaki, Kagošima, Fukuoka, Saga, Oita a Miyazaki. Všetky sa nachádzajú na južnom ostrove Kjúšú.

Japonská meteorologická agentúra podľa agentúry AFP uviedla, že cunami by mohli doraziť približne o 17.00 h miestneho času (10.00 h SELČ). Podľa amerického Tichomorského centra pre varovanie pred cunami nehrozí riziko mimo japonského pobrežia.

Železničná spoločnosť JR Kyushu oznámila, že po zemetrasení pozastavila svoje služby vrátane prevádzky rýchlovlakov šinkansen.

Japonsko patrí medzi seizmicky najaktívnejšie krajiny sveta, keďže leží na štyroch hlavných tektonických platniach pozdĺž západného okraja takzvaného Ohnivého kruhu.

Krajinu tak každoročne zasiahnu stovky otrasov. Koncom júna zaznamenali na severe Japonska zemetrasenie s magnitúdou 7,2 – nevyžiadalo si žiadne obete ani väčšie škody. (TASR, AP, AFP)

Pozrite si brífing, v ktorom zhodnotil rokovanie s čínskym prezidentom.

Na tlačovej konferencii to oznámil predseda strany a slovenský premiér Robert Fico.

Mesto podľa Pavlovičovej potrebuje prebudenie a nosnými piliermi sú podľa nej prepojenie mesta s občanmi a podnikateľským sektorom.

„Práve v Prešovskom kraji mesto Prešov potrebuje prebudenie, potrebuje energiu, ja by som si veľmi želala, aby sa do Prešova vrátila elegancia, sila a tá správna komunikácia s ľuďmi,“ uviedla Pavlovičová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako poslankyňa v mestskom zastupiteľstve v Prešove. Zároveň je poradkyňou komisára pre deti.

„Myslím si, že táto kombinácia skúsenosti z regionálnej politiky, keď robila na samosprávnom kraji, z veľkej politiky, z národnej rady a teraz je to veľká skúsenosť z oblasti sociálnej starostlivosti a starostlivosti o deti, ju predurčuje ako vynikajúcu kandidátku,“ skonštatoval Fico.

Záujem o post primátora mesta Prešov okrem Pavlovičovej ohlásili už aj bývalý primátor a súčasný mestský a krajský poslanec Pavel Hagyari ako nezávislý, krajinný architekt a mestský poslanec Rastislav Mochnacký, ktorý pôjde do volieb s podporou koalície strán vrátane KDH.

Kandidatúru ohlásil tiež súčasný primátor František Oľha, ktorý sa o hlasy voličov bude uchádzať s podporou Demokratov a Progresívneho Slovenska.

Kandidatúru v uplynulých dňoch ohlásil tiež Artúr Benes, manažér, podnikateľ, odborník na regionálny rozvoj a generálny riaditeľ Agentúry regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, ktorý do volebného súboja vstupuje ako nezávislý kandidát. Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra. (TASR)

Vo finále triumfovala s trojbodovým náskokom pred Britom Mattom Skelhonom a na podujatí si vybojovala prvú individuálnu medailu.

Štyridsaťtriročná Slovenka nadviazala na čoraz zlepšujúce sa výkony v Novom Sade a v súťaži dokázala zdolať aj mužských kolegov.

„Pocity sú jednoducho neopísateľné, cítim sa úžasne. Konkurencia je tu obrovská, zišla sa tu v podstate kompletná svetová špička. O to viac ma teší, že sa mi podarilo vybojovať zlatú medailu. Výhra ma pre mňa o to väčšiu hodnotu, keďže sa strieľalo aj s mužmi. Finále som vyhrala s trojbodovým náskokom, čo je pre túto disciplínu veľmi netypické. Tri desatiny bodu chýbali od prekonania vlastného svetového rekordu. Je to pre mňa obrovské povzbudenie pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta, táto výhra mi dáva obrovskú energiu do ďalšej práce,“ vyjadrila sa pre TASR Vadovičová po zisku zlata.

Slovensko má zatiaľ na konte v Novom Sade tri medaily. Vadovičová získala s Radoslavom Malenovským zlato v mixe v disciplíne R10 – vzduchová puška v ľahu. Individuálne si Malenovský vybojoval striebro v R1 – vzduchová puška v stoji. SP v Novom Sade je generálkou na tohtoročné majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia v septembri (7. – 18. septembra) v kórejskom Čchangwone. (TASR)

Urobili tak pozdĺž juhovýchodného pobrežia krajiny pri hranici s Ruskom.

Ide o preventívne opatrenia súvisiace s ukrajinskými dronovými útokmi na Rusko, informovala stanica Yle.

Obmedzenia pre leteckú a námornú dopravu sa vzťahujú na oblasť v okolí prístavného mesta Kotka na pobreží Fínskeho zálivu. Podľa armády sú potrebné na to, aby bolo možné bezpečne zabrániť prípadnému vniknutiu dronov, ktoré by mohli do krajiny zablúdiť.

Gubernátor ruskej Leningradskej oblasti, susediacej s Fínskom, Alexander Drozdenko na sieti Telegram v utorok (28. 7.) ráno napísal, že protivzdušná obrana v regióne zostrelila tri drony. K žiadnym obetiam ani škodám podľa neho nedošlo.

Fínsko hlásilo za posledné mesiace vniknutie niekoľkých dronov na svoje územie. Ukrajina sa mu koncom marca ospravedlnila za incident, pri ktorom niekoľko jej bezpilotných strojov preniklo do fínskeho vzdušného priestoru. Drony sa zrútili pravdepodobne v dôsledku zásahu ruských systémov elektronického boja. (TASR)

Požiare viedli k evakuácii tisícok ľudí.

V americkom štáte Oregon cez víkend zhruba desiatka požiarov podľa portálu BBC spálila zhruba 4 046 kilometrov štvorcových porastu, viedla k uzavretiu dôležitej diaľnice a evakuácii tisícok ľudí.

V provincii Britská Kolumbia na juhozápade Kanady medzitým prepukli nové požiare po víkendových búrkach, keď tisíce bleskov udreli v oblastiach postihnutých suchami. Podľa kanadského premiéra Marka Carneyho sa terajšie požiare v Kanade radia k najhorším v histórii krajiny.

Požiar Fox sa rozhorel na hranici medzi americkými štátmi Oregon a Idaho, asi 19 kilometrov od oregonskej obce Huntington, ktorej zhruba 500 obyvateľov sa muselo evakuovať. Podľa agentúry AP tento požiar do pondelka spálil zhruba 186 kilometrov štvorcových a zatiaľ sa ho nepodarilo dostať pod kontrolu.

Starosta Huntingtonu Chuck Guerri uviedol, že v pondelok skoro ráno sa plamene dostali do vzdialenosti 76 metrov od jedného z domov v obci, ale hasičom sa túto časť požiaru podarilo uhasiť. Huntington halí hustý dym.

V oblasti bol v pondelok tiež uzavretý zhruba 113 kilometrov dlhý úsek diaľnice 84. Neskôr bola na ňom prevádzka obnovená, ale ministerstvo dopravy upozornilo, že v súvislosti s požiarmi môžu nastať nové dopravné obmedzenia.

Ďalší požiar postihol oblasť zhruba osem kilometrov od mestečka Sisters v centrálnom Oregóne. Zhruba 3 000 jeho obyvateľov úrady oznámili, aby boli pripravení sa evakuovať.

Rozsiahle lesné požiare na západe USA agentúra AP dáva do súvislosti s niekoľkomesačným suchom a rekordne nízkym úhrnom snehu počas zimy. V sobotu americké úrady informovali o smrti štvrtého hasiča, ktorý podľahol zraneniam po tom, čo spolu so svojimi kolegami v júni hasil rýchlo sa šíriaci požiar na hranici medzi americkými štátmi Colorado a Utah.

V Kanade podľa stanice CBC boli evakuované stovky obyvateľov obce Clinton v Britskej Kolumbii. V oblasti bol tiež uzavretý úsek diaľnice a úrady varovali, že horúco v kombinácii so suchom a veterným počasím bude v nasledujúcich dňoch zrejme hasiace práce komplikovať.

Premiér Carney uviedol, že tohtoročné požiare v Kanade patria k najhorším v dejinách krajiny. Ich šírenie je pripisované teplejšiemu počasiu, ktoré sprevádzajú intenzívne búrky s bleskami, ktoré zasahujú preschnuté lesy. (ČTK, AP,)

Informovala o tom polícia na portáli Ministerstva vnútra SR.

Žilinská krajská polícia upozornila, že tunel je z bezpečnostných dôvodov dočasne uzatvorený. Premávka je odklonená na obchádzkovú trasu.

„Vyzývame vodičov, aby rešpektovali dopravné značenie v tuneli, neprekračovali najvyššiu dovolenú rýchlosť a dodržiavali bezpečnú vzdialenosť od vozidla jazdiaceho pred ním,“ zdôraznila polícia. Obchádzková trasa pri uzatvorenom tuneli vedie po ceste I/18 cez Strečniansku úžinu. (TASR)

Aktualizované: 10.21 h

Dvadsaťtriročný útočník sa do tímu vracia po roku strávenom v Detve.

Účastník Tipsport ligy o tom informoval na sociálnych sieťach. Hájnik pôsobil v Prešove v minulej sezóne, v ktorej odohral za „koňarov“ len dve stretnutia. Zvyšok ročníka strávil v druhej najvyššej súťaži v drese Detvy, v ktorej bol platným členom zostavy, keď si v 30 zápasoch pripísal sedem gólov i sedem asistencií. V minulosti pôsobil v extralige v Poprade, Michalovciach, Nových Zámkoch a v Slovane Bratislava. (TASR)

Maroš Žilinka podal protest prokurátora proti rozhodnutiu prezidenta z 5. marca o uložení disciplinárneho opatrenia riaditeľovi Slovenskej informačnej služby.

V podanom proteste navrhuje, aby prezident SR napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu ako nezákonné. Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti. (TASR)

Reagovali na sobotňajší útok v Berlíne počas sprievodu Christopher Street Day (CSD).

Predsedovia Nemeckých sociálnych demokratov (SPD) Bärbel Basová a Lars Klingbeil spolu s generálnym tajomníkom strany Timom Klüssendorfom uviedli, že návrh ústavnej zmeny chcú opäť zaradiť medzi politické priority. „Chceme ešte viac posilniť právnu ochranu queer ľudí,“ uviedli vo vyhlásení.

SPD, ktorá je koaličným partnerom v spolkovej vláde kancelára Friedricha Merza, už v minulosti navrhovala zmeniť článok 3 nemeckej ústavy tak, aby bola sexuálna identita zaradená medzi dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná.

Podobnú požiadavku v pondelok vzniesol aj Luigi Pantisano, spolupredseda opozičnej strany Ľavica. Uviedol, že jeho strana je pripravená poskytnúť hlasy potrebné na dosiahnutie dvojtretinovej väčšiny v parlamente.

Na zmenu nemeckej ústavy je potrebná dvojtretinová väčšina v Spolkovom sneme (Bundestagu) aj v Spolkovej rade (Bundesrate), ktorá zastupuje 16 spolkových krajín. Vládna koalícia takúto väčšinu nemá.

Predstavitelia SPD zároveň prisľúbili, že budú odmietať škrty v programoch na podporu queer ľudí. Poradenské a podporné centrá týmto ľuďom podľa nich poskytujú nevyhnutnú ochranu. Opätovne tiež vyzvali na dôkladné vyšetrenie sobotňajšieho útoku.

Pri útoku v Berlíne, pri ktorom auto vrazilo do skupiny účastníkov sprievodu na podporu práv LGBTQ+ ľudí, prišla o život žena z Poľska a 29 ľudí utrpelo zranenia. Podozrivý 21-ročný muž z miesta činu ušiel. Polícia ho v nedeľu smrteľne postrelila pri pátracej operácii.

Útočník bol identifikovaný ako nemecký občan s libanonskými koreňmi Abdul Ballout, narodený v roku 2005 v Berlíne. Podľa berlínskej prokuratúry sa v uplynulých mesiacoch radikalizoval a v roku 2025 sa opakovane pokúsil vycestovať do zahraničia s cieľom pridať sa k džihádistickej organizácii Islamský štát (IS). (TASR, DPA)

Na tlačovej konferencii v Prešove to oznámil predseda strany a premiér SR Robert Fico. (TASR)

V noci na utorok podľahla v pozícii kvalifikantky Indonézanke Janice Tjenovej v dvoch setoch 4:6, 2:6.

Dvadsaťdeväťročná Šramková sa do hlavného pavúka prebojovala po víťazstvách nad domácou Carolyn Ansariovou a Češkou Gabrielou Knutsonovou. (TASR)