Predstavitelia klimatickej konferencie OSN COP31 zverejnili zoznam priorít, ktoré by mohli byť súčasťou záverečnej dohody.

Patrí medzi ne aj odklon od fosílnych palív.

Ten zostáva jednou z najspornejších tém klimatických rokovaní. Rokovania v tureckej Antalyi vedie Austrália v spolupráci s Tureckom. Canberra presadzuje, aby konferencia vyústila do prijatia zastrešujúcej politickej dohody založenej na konsenze.

Zverejnený zoznam vychádza z návrhov krajín a zahŕňa témy, ktoré dlhodobo rozdeľujú bohaté a rozvojové krajiny, ako aj štáty produkujúce ropu.

Na odklone od fosílnych palív v energetike sa krajiny dohodli už na konferencii COP28 v Dubaji v roku 2023. V záverečných dokumentoch nasledujúcich dvoch summitov v Azerbajdžane a Brazílii sa však táto formulácia neobjavila.

Medzi ďalšie priority konferencie COP31 patrí strojnásobenie takzvaných adaptačných financií. Ide o prostriedky, ktoré rozvinuté krajiny poskytujú chudobnejším štátom na zlepšenie infraštruktúry a prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. Európska únia však upozornila, že na nové finančné záväzky chýba politická vôľa.

Zoznam obsahuje aj výzvu na obmedzenie rozsahu a trvania prekročenia hranice oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Časť krajín vrátane Saudskej Arábie, Indie a Číny presadzuje odklad ďalšej hodnotiacej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2028 na rok 2029. Argumentujú, že je potrebný dlhší čas na zahrnutie vedeckých poznatkov a údajov z rozvojových krajín.

Prvý návrh záverečnej dohody by mohli zverejniť v pondelok. Niektoré krajiny vrátane Ruska a arabskej skupiny však podľa Aldena Meyera z inštitútu E3G tvrdia, že konferencia nemá mandát na prijatie zastrešujúcej politickej dohody.

Konferencia COP31 sa má skončiť 20. novembra, klimatické rokovania sa však často predlžujú. (TASR, AFP)