Slovenská ekonomika tento rok vzrastie o 0,8 percenta.

Hospodársky rast tak už druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento.

Zároveň ide o pomalší rast ako v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj v porovnaní s predpokladaným rastom v Nemecku. Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizovanej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila v pondelok (9. 11.).

„Za slabým výkonom nestojí iba nepriaznivé zahraničie, teda konflikty na Blízkom východe či obchodná politika USA alebo expanzia Číny. Významne k nemu prispieva aj zhoršujúca sa konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a fiškálna politika. Tretí konsolidačný balík, postavený na vyššom zaťažení práce, tlmí spotrebu domácností aj investície firiem. Reálne disponibilné príjmy domácností stagnujú,“ zhodnotila RRZ.

Vo volebnom roku 2027 by sa rast ekonomiky mohol podľa prognózy dočasne zvýšiť na 1,4 percenta. Podporí ho najmä nábeh výroby v automobilke Volvo, pomôže aj expanzívny rozpočet. „Ten jednorazovo pridá takmer 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) rastu, ale zvýši potrebu konsolidácie v ďalších rokoch. Rast naopak spomalí ukončenie plánu obnovy. Brzdiť ho môžu aj pretrvávajúce dôsledky blízkovýchodného konfliktu v podobe vyššej inflácie (3,2 percenta) a vyšších úrokových sadzieb,“ avizovala RRZ.

V rokoch 2028 až 2030 očakáva rozpočtová rada návrat k snahe ozdravovať verejné financie s cieľom znížiť deficit približne na 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2030.

Konsolidácia spolu s poklesom pracovnej sily bude podľa prognózy tlmiť rast, ktorý by sa mal pohybovať iba mierne nad percento. Výnimkou má byť rok 2030, kedy končí aktuálne obdobie čerpania eurofondov, vďaka čomu by sa mal rast zrýchliť na 1,8 percenta.

Ukončenie energodotácií a nástup systému emisných povoleniek ETS2 sa podľa RRZ premietnu do cien a inflácia v roku 2028 vystúpi na 3,7 percenta. V ďalších rokoch by mal rast cien spomaliť k úrovni dvoch percent. Nezamestnanosť sa napriek neuspokojivému ekonomickému vývoju zvýši iba mierne k hranici šesť percent, predpokladá rozpočtová rada.

V aktuálnej prognóze vníma RRZ prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi. Významným rizikom podľa nej zostáva smerovanie domácej fiškálnej politiky.

„Neistota sa týka možnosti prijímania ďalších dekonsolidačných opatrení vo volebnom roku, no najmä dnes neznámych fiškálnych cieľov, trajektórie, štruktúry konsolidačných a prorastových opatrení po roku 2027. Kým v prípade nedostatočnej konsolidácie alebo ďalšieho odsúvania cieľov by rizikom zostala aj vyššia riziková prirážka, neprítomnosť prorastových opatrení bude tlmiť rastový potenciál ekonomiky,“ upozornila rada.

Rizikom je podľa nej aj rýchlosť a efektívnosť čerpania eurofondov, zhoršujúca sa pozícia automobilového priemyslu, či pokračujúce konflikty na Blízkom východe. Negatívne môže pôsobiť aj pretrvávanie štrukturálnych problémov Nemecka a Číny.

„Najvýznamnejším pozitívnym rizikom je skoré a trvalejšie ukončenie ozbrojených konfliktov. Rast môže podporiť aj navýšenie obranných a duálnych investícií v Európe, či ohlásený fiškálny stimul v Nemecku. V dlhšom horizonte predstavujú príležitosti aj obchodné dohody EÚ s Indiou či krajinami Južnej Ameriky,“ doplnila RRZ. (TASR)