Na hlavný obsah

Snahy o prijatie záväzných pravidiel pre autonómne zbraňové systémy využívajúce umelú inteligenciu sa skončili bez dohody.

Výsledkom rokovaní pod záštitou OSN v Ženeve je predĺženie diskusií o ďalšie dva roky.

Zástupcovia desiatok krajín ukončili týždňovú konferenciu OSN s tým, že do roku 2028 vypracujú návrh možnej dohody o autonómnych zbraňových systémoch.

Nedohodli sa však na prijatí záväzných pravidiel, o ktoré sa usiluje generálny tajomník OSN António Guterres, mnohé štáty či aktivisti.

Výsledok konferencie poukázal na náročnosť dosahovania konkrétnych diplomatických výsledkov v čase globálnych konfliktov a súperenia veľmocí o dominanciu, podotýka AP.

Vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová síce označila výsledok za „významný úspech“, zároveň však priznala, že ide o situáciu, ktorú je možné vnímať ako „napoly plný a napoly prázdny pohár“.

Pripomenula pritom, že Guterres dúfal v uzavretie právne záväznej dohody ešte tento rok. Aktivisti obvinili vojenské mocnosti, ako sú Rusko a Spojené štáty, z blokovania prísnejšie formulovaných záväzkov.

Beatrice Fihnová, zakladateľka organizácie Lex International presadzujúcej dodržiavanie medzinárodného práva, uviedla, že rozhodnutie znamená „odsunutie problému o ďalšie dva roky“.

Max Tegmark, odborník z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a zakladateľ Inštitútu pre budúcnosť života, povedal, že „štáty sa už 14. rok dohodli, že stačí o tejto otázke len diskutovať, zatiaľ čo tieto zbrane umožňujú páchanie zverstiev.“

Ešte pred začiatkom stretnutia sedem krajín navrhlo začatie rokovaní o súbore pravidiel, ktoré by mohli zabrániť strojom bez ľudskej kontroly alebo zodpovednosti zabíjať, prípadne obmedziť ich schopnosti. S týmto návrhom však neuspeli.

„Technológie napredujú rýchlejšie ako diplomacia,“ povedal brazílsky veľvyslanec Frederico Meyer. Brazília spolu s Rakúskom, Belgickom, Írskom, Mexikom, Novým Zélandom a Panamou navrhla začatie takýchto rokovaní. „Diplomati postupujú veľmi pomaly,“ dodal.

Po rokoch rokovaní o tejto téme mimovládne organizácie kritizovali obštrukcie, za ktorými podľa nich stojí predovšetkým Rusko. To si chce zachovať, podobne ako ďalšie krajiny vyvíjajúce pokročilé zbrane s umelou inteligenciou vrátane Spojených štátov, väčšiu voľnosť pri ich vývoji.

Aktivisti tvrdia, že drony schopné samostatne útočiť na ciele už boli v niektorých prípadoch nasadené v konfliktných oblastiach. K ich masovému rozšírenie však zatiaľ nedošlo.

Rokovania sa tento týždeň sústredili na Dohovor o zákaze alebo obmedzení používania niektorých konvenčných zbraní (CCW), ktorý ratifikovalo 128 štátov. V rámci neho sa rozhoduje na základe konsenzu. To znamená, že prijatie dohody môže zmariť ktorákoľvek krajina. (TASR, AP)