Narodil sa na konci marca 1937 a mal osem rokov, keď Američania v auguste 1945 zhodili atómovú bombu na Hirošimu.

Vtedy sa nachádzal len 2,5 kilometra od miesta výbuchu, ktorý ho vymrštil do rieky. „Vyliezol som z vody po štyroch a uvidel ženu, ktorá ku mne potácala. Bola celá zakrvavená a z brucha jej viseli vnútornosti. Držala si ich a pýtala sa ma, kde je nemocnica. S plačom som ušiel a nechal ju tam samú. Ľudia, ktorí boli ešte nažive, ležali všade okolo, a ja som šliapal po ich hlavách. Počul som výkriky vychádzajúce zo zničeného domu. Ale ušiel som, pretože som bol ešte dieťa a nedokázal som pomôcť,“ povedal podľa AFP pred desiatimi rokmi.

Mori o tri desaťročia neskôr zistil málo známu vec, a to, že medzi obeťami bomby boli aj americkí vojnoví zajatci držaní v Japonsku. Pri štúdiu oficiálnych amerických a japonských dokumentov vypátral dvanásť amerických zajatcov a napísal listy ich pozostalým v Spojených štátoch, ktorí nevedeli, ako ich blízki zomreli. USA smrť týchto občanov vďaka nemu neskôr potvrdili.

„Výskum, ktorým som sa zaoberal viac ako 40 rokov, nebol o ľuďoch z nepriateľskej krajiny. Bol o ľudských bytostiach,“ uviedol k tomu Mori.

Mori napísal knihu „Tajomstvo amerických vojnových zajatcov zabitých atómovou bombou“, ktorá vyšla v roku 2008. Dielo, za ktoré o osem rokov neskôr získal prestížnu japonskú kultúrnu cenu Kikuči Kan, preložili do angličtiny.(ČTK, AP, AFP)