Tri roky od útoku v Teplárni: LGBT+ ľudia sú na tom na právnej úrovni horšie, nenávistné útoky na queer osoby neutíchli

Tri roky od bezprecedentného teroristického útoku na queer podnik Tepláreň v Bratislave, prvého svojho druhu na Slovensku, pri ktorom zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič, sú na tom LGBT+ osoby na právnej úrovni ešte horšie. Pre spravy.stvr.sk sa tak vyjadril výkonný riaditeľ a štatutárny zástupca OZ Inštitút ľudských práv Peter Weisenbacher. Pozitívne zmeny za tri roky od dvojnásobnej vraždy na Zámockej ulici nenastali ani podľa výkonného riaditeľa Iniciatívy Inakosť Martina Macka. Na poradenské centrum pre LGBT+ ľudí inPoradňa sa zároveň v ostatnom období obrátilo viacero osôb, ktoré sa stali obeťami nenávistných útokov pre ich sexuálnu orientáciu. Polícia má zároveň podľa Macka konať pomaly a nedostatočne. Peter Weisenbacher a Martin Macko pri príležitosti tretieho výročia útoku na queer podnik Tepláreň hovorili o: právach LGBT+ ľudí na Slovensku nenávistnej rétorike politikov voči queer ľuďom vzťahu verejnosti ku queer osobám novele ústavy a jej vplyvoch na kvalitu života nielen LGBT+ komunity Sviečky položené na mieste tragickej streľby na Zámockej ulici v Bratislave. Pred podnikom si verejnosť uctila obete uložením kvetov a sviečok. Obete si po streľbe uctila aj vtedajšia prezidentka SR Zuzana Čaputová. Odhalenie pamätnej tabule, ktorá bude pripomínať Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, obete teroristického útoku pred Teplárňou v roku 2022. Obete homofóbnej vraždy na Zámockej ulici – Juraja a Matúša – pripomína od februára pamätná tabuľa. Napriek útoku a volaní po právnej ochrane a posilnení práv LGBT+ ľudí na Slovensku, po tejto stránke k zmenám nedošlo. Verejné zhromaždenie "Ide nám o život" na Námestí SNP v Bratislave 27. október 2022. Útok odsúdili aj viacerí politici vrátene vtedajšej hlavy štátu Zuzany Čaputovej. Útok vyvolal viacero zhromaždení, na ktorých si verejnosť uctila obete útoku a odmietla násilie na LGBT+ osobách. Iniciatíva Inakosť organizovala aj pochod na odsúdenie útoku a nenávisti voči LGBT+ osobám. Matky zavraždeného Juraja objíma matku Radky počas príhovoru na spomienkovom podujatí MATÚŠ A JURAJ, NEZABUDNEME! 12. októbra 2023 v Bratislave. Nenávistná rétorika politikov Queer komunita sa opakovane stáva zástupnou a zneužívanou témou v politickom súboji vo svete, ale aj na Slovensku. Peter Weisenbacher upozornil, že súčasná vládna garnitúra LGBT+ témy zneužíva napríklad aj pri zakrývaní dosahov konsolidácie a poklesu životnej úrovne v krajine. "LGBT+ ľudia sa používajú ako zástupná téma, keď vláda nechce alebo nevie riešiť reálne problémy," zhodnotil. Ľudia s inou ako heterosexuálnou orientáciou a transrodové osoby sa podľa Martina Macka necítia bezpečnejšie ani tri roky od útoku na Zámockej. Vidí za tým aj výroky a činy politikov. "Neprispieva k tomu ani súčasná politická rétorika a kroky vlády," podotkol. Verejne známe a činné osoby, no najmä politici a političky, by podľa Weisenbachera mali prestať s útokmi na queer občanov a občianky, "ktoré ich platia zo svojich daní". Kedysi téma extrémistov sa však pretavila do politického mainstreamu a u predstaviteľov vlády ju vníma už ako súčasť metódy práce. Môže vás zaujímaťPostoj voči transrodovým ľuďom na Slovensku sa zhoršil. Pomohlo by im usmernenie rezortu vnútra, ktoré je zatiaľ v nedohľadne "Pokiaľ verejnosť vidí ústavných činiteľov v oblekoch a pod štátnym znakom šíriť homofóbiu, je len otázkou času, kedy sa nájde podobný človek ako bol terorista na Zámockej. Takisto dlhodobo upozorňujeme na fakt, že homofóbia nie je na rozdiel od xenofóbie, rasizmu alebo antisemitizmu postavená mimo zákon, a preto nie je možné páchateľov stíhať," podotkol Weisenbacher. V tomto ohľade by uvítal adekvátne legislatívne zmeny, no poukázal aj na potrebu prevencie, "najmä na školách medzi mladými, veď páchateľ toho ohavného činu bol mladý chlapec, stredoškolák". Politici a LGBT+ ľudia Viacerí ústavní činitelia aj poslanci útok v čase jeho spáchania odsúdili. Napriek tomu sa nenašla vôľa prijať opatrenia, ktoré by pomohli predchádzať útokom na sexuálne menšiny. Návrh zákona o riešení životných situácií nezosobášených párov nepovažoval premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor za plnohodnotné riešenie pre práva LGBT+ osoby a z parlamentu ho stiahol. Queer ľudia sú často terčom útokov súčasnej vládnej garnitúry. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) prakticky zrušila dotácie LGBT+ projektov. Predseda SNS Andrej Danko na marci tohto roka musel vypovedať na polícii pre vedenie bilbordovej kampane o zastavení podpory LGBT+ komunity. Môže vás zaujímaťSurogátne materstvo nebude možnosťou, pohlavia budú mať biologické kritériá: Aké zmeny prinesie novela ústavy? Na queer menšinu však neútočia len politici súčasnej koalície. Predseda KDH Milan Majerský v televíznej politickej diskusii v septembri 2023 nazval LGBT+ komunitu pliagou. Neskôr sa za svoj výrok ospravedlnil. Homofóbne výroky mal v minulosti aj Igor Matovič (Slovensko/Za ľudí). Andrej Danko zas z rokovacej sály pre dúhovú nálepku v septembri 2024 vykázal poslankyňu PS Luciu Plavákovú, ktorá sa otvorene hlási k sexuálnej menšine. Zakotvenie dvoch pohlaví a ich biologických kritérií v ústave sa dotkne transrodových osôb, koaličný návrh zmien prešiel aj s podporou opozičných hlasov. Queer projekty bez peňazí od štátu Krokom vlády, ktorý LGBT+ komunite nepomohol, ale naopak uškodil, bolo oklieštenie finančnej podpory queer projektov zo strany ministerstva kultúry. Zasiahlo to aj Iniciatívu Inakosť, respektíve jej inPoradňu, nad ktorej budúcim fungovaním preto viselo viacero otáznikov. Napokon ju však podržali darcovia a firmy. "Je to znak živej a solidárnej komunity, ktorú sa nám podarilo okolo našej organizácie vybudovať. V dnešnej situácii sme sa museli s neistotou vyrovnať. Prijať fakt, že zdroje máme zabezpečené vždy len na najbližší polrok a sústavne pracovať na ich získavaní," priblížil Macko. Na poradňu sa pritom neobracajú queer osoby len s právnymi otázkami, ale aj s osobnými ťažobami, ktoré sa okrem iného týkajú aj coming-outu či psychického zdravia a šikany. Bez práv, de facto aj de iure LGBT+ ľudia na Slovensku nemajú žiadne práva, a to de iure aj de facto, skonštatoval Peter Weisenbacher. Poukázal na jedinú výnimku, teda antidiskriminačný zákon. Práve v ňom je sexuálna orientácia explicitne spomenutá a platí zákaz diskriminácie na jej základe. Upozornil však na absenciu rozsudkov, ktoré by sa sústreďovali na samotný problém a nie na právne technikálie. Zo strany sudcov a sudkýň výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv v tomto smere vníma neochotu vydávať takéto rozhodnutia. "Podobný problém však máme na Slovensku aj v prípade rasizmu alebo antisemitizmu, teda sa dá povedať, že je systémový problém v našej justícii," poznamenal Weisenbacher. Právna situácia queer osôb sa odráža aj v problémoch, s ktorými sa obracajú na inPoradňu Iniciatívy Inakosť. Ako Martin Macko priblížil, veľká časť jej klientely sú transorodoví ľudia. "Aktuálne v rámci Slovenska nevedia pre nežiadúcu prax matrík dosiahnuť zmenu svojich osobných dokumentov alebo hľadajú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," doplnil. Otázky na inPoradňu sa však týkajú aj pomoci pri diskriminácii či zamestnaní. Keďže sa stále medzi politikmi nenašla vôľa prijať zákon o životných partnerstvách pre páry rovnakého pohlavia, otázky sa týkajú aj možností právnej úpravy takýchto vzťahov. Útoky na queer osoby neprestali Hoci akceptácia a podpora LGBT+ ľudí v spoločnosti stúpa, čo podľa Petra Weisenbachera dokazujú nielen individuálne skúsenosti, ale aj prieskumy verejnej mienky a stále väčšia miera "vyoutovaných osôb", často sa stávajú hromozvodom pre frustráciu ostatných skupín spoločnosti. "Žiaľ, spoločnosť je polarizovaná a pre časť občanov a občianok, ktoré sú nespokojné (úplne oprávnene) z vývoja v našej krajine za posledných 20-30 rokov, táto téma funguje ako hromozvod ich frustrácie," zhodnotil výkonný riaditeľ inštitútu. Môže vás zaujímaťNa Dúhový Pride v Bratislave prišlo okolo 14-tisíc ľudí. Hlavnou témou 15. ročníka bola "Kultúra Slobody" Napriek tomu, že sú queer osoby verejnosťou akceptované viac, stále sa stávajú obeťami nenávistných trestných činov. Martin Macko priblížil, že inPoradňa eviduje päť takýchto prípadov v rámci klientely. Pripomenul aj plánovaný teroristický útok na bratislavský Pride, ktorému sa podarilo zabrániť. Polícia síce koná, no prípady sa ťahajú mesiace. "Konanie polície možno označiť ako nedostatočné a príliš pomalé, čo je dané jednak jej nedostatočnými personálnymi kapacitami, podceňovaním dôležitosti a nebezpečnosti skutkov, či rozpustením NAKA, ktorá sa tieto prípady špecializovala," zhodnotil výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť. "Ústava klame, intersex ľudia existujú" Z Ústavy SR sa podľa Petra Weisenbachera po prijatí novely stal dokument, ktorý klame, diskriminuje a porušuje ľudské práva. Klame pri zakotvení dvoch pohlaví, keďže neberie do úvahy intersex ľudí. „Zástancovia tejto novely pritom argumentujú biológiou, ibaže biológia už dávno vie o intersex ľuďoch a vďaka genetike vieme, že ani s XX a XY chromozómami to nie je také čiernobiele. Pripomína mi to neskorý stredovek, keď sa niektorí snažili tvrdiť, že Slnko sa točí okolo Zeme, ale nie je sa čomu čudovať, veď máme na vysokých postoch ľudí, čo tvrdia, že zem je plochá,“ vyjadril sa. Upozornil aj na zmeny týkajúce sa adopcie detí. Keďže ich budú môcť využiť výhradne zosobášené páry, Weisenbacher sa domnieva, že na to doplatia najmä deti. "Jediný výsledok zmeny bude, že v detských domovoch bude ostávať viac neosvojených maloletých osôb, čo zaťaží štátny rozpočet," dodal. A detí sa dotkne nielen táto zmena, ale aj ideologické a politické zásahy do učebného procesu. „Deti pritom majú právo na vzdelanie a informácie a tu sa vraciam k predošlej otázke. Ako máme robiť prevenciu vzniku násilia medzi žiactvom a študentstvom, keď nám štát hádže polená pod nohy?“ spýtal sa Weisenbacher. Macko: Slovensko ohrozuje svoje členstvo EÚ Slovensko okrem popierania reality ohrozuje novelou ústavy aj svoje členstvo v EÚ, varoval Martin Macko. Porušuje totiž medzinárodné dohovory, ľudské práva aj medzinárodné záväzky. Výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť očakáva, že jej obsah bude predmetom trvalých sporov medi Slovenskom a európskymi inštitúciami, v ktorých ale budeme ťahať za kratší koniec. Iniciatíva Inakosť chce zmierniť negatívne dosahy ústavného zákona aj prostredníctvom súdnych sporov. "Zákaz právnej tranzície je v priamom rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva aj Súdneho dvora EÚ, ako pred pár dňami upozornila aj Benátska komisia. Slovensko môže ústavou poprieť realitu, ale nemôže ignorovať medzinárodné dohody a súdne rozhodnutia, ktoré platia pre všetkých členov EÚ," dodal. Útok na Tepláreň Bezprecedentný teroristický útok, prvý svojho druhu na Slovensku, pri ktorom zahynula dvojica queer osôb Matúš Horváth a Juraj Vankulič, sa odohral 12. októbra 2022 v Bratislave na Zámockej ulici pred queer podnikom Tepláreň. Za útokom stál 19-ročný Juraj K, polícia ho krátko po vražde vypátrala mŕtveho. Homosexualitu považoval za "vynález židov" a útok na LGBT+ plánoval. Radka Trokšiarová, ktorá tiež pri útoku utrpela zranenia, prežila. Brutálna vražda dvoch mladých ľudí vyvolala vlnu podporných podujatí a zhromaždení, ktoré vyjadrili solidaritu s LGBT+ osobami a odmietli násilie a nenávisť v spoločnosti. Napriek všetkému k posilneniu právnej ochrany queer ľudí na Slovensku nedošlo.