Zelený most pre migráciu chránených zvierat vo Svrčinovci je hotový. Výstavbu však roky sprevádzali komplikácie. Pôvodne mali zelený most postaviť z európskych peňazí. Dialničiari to nestihli v termíne. V ceste im stála osada. Celý rok prác tak zaplatili zo štátneho rozpočtu.
Železničná trať, Šlahorov potok a frekventovaná cesta k českým hraniciam. Tri mostné rúry, ponad ktoré majú migrovať zvieratá. Zelený most za zhruba 15 miliónov eur museli diaľničiari vybudovať ako súčasť výstavby diaľnice.
„Nasledujú ešte vegetačné úpravy, teda napríklad sadenie zelene, to však nie je možné z prirodzených dôvodov vykonávať počas zimných mesiacov a treba počkať na lepšie klimatické podmienky,“ priblížil hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
Výstavbe ekoduktu vo Svrčinovci sa v reportáži v Správach venoval redaktor Erik Vrábel:
Most už slúži chráneným divožijúcim zvieratám. Výstavbu však sprevádzali problémy. „Bolo to veľmi náročné. Trvalo to podľa môjho názoru dosť dlho, lebo celý proces sa odo dňa, kedy sme sa dozvedeli, že sa má vybudovať ekodukt, trval možno aj osem rokov,“ skonštatovala starostka obce Svrčinovec Renáta Majchráková.
Diaľničiari mali most dokončiť v lete v roku 2023. Ešte vlani však hrozilo, že tunajších obyvateľov odrežú od obce.
„Keď nám bola doručená projektová dokumentácia napríklad, že v tom tuneli pre autá sa vôbec nepočíta s tým, ako budú chránení chodci, osvetlenie, chodník, tak to bolo pre mňa zvláštne, že myslíme na zvieratá, zabudneme na ľudí,“ pokračovala Majchráková.
Problémová rómska osada
Meškanie zeleného mosta podľa diaľničiarov spôsobilo majetkové usporiadanie pozemkov. V trase ekoduktu stála rómska osada. Úrady tento problém nevedeli vyriešiť viac ako päť rokov.
„Štyri roky s nami točí NDS. Nepôjdem nikde. Nepohnem sa odtiaľto. Ja to poženiem až do Štrasburgu, ale odtiaľto sa nepohnem, pokiaľ mi nedajú to, čo mi patrí,“ povedal obyvateľ bývalej rómskej osady Jan Baláž.
Finančná kompenzácia, sťahovanie do štátnej budovy či výstavba mobilných domov. To počúvali rómovia od ministrov, splnomocnencov a úradníkov. Rodiny napokon vysťahovali v časovej tiesni.
„Potrebujeme to vyriešiť, lebo v opačnom prípade nám hrozí korekcia stopercentná korekcia na eurofondový projekt D3, čo znamená 280 miliónov eur,“ povedal v decembri 2022 vtedajší minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina).
Brusel dal nakoniec diaľničiarom na dokončenie ešte tri roky. Už minuté peniaze Slovensko vracať Európskej únii nemusí. „Práce, ktoré boli uhradené do roku 2023 boli hradené zo zdrojov európskej únie, zvyšok sa už financoval zo štátneho rozpočtu,“ dodal hovorca NDS.
Akým balíčkom peňazí nakoniec výstavba zaťažila štátny rozpočet, diaľničiari nepovedali. Finálny účet zverejnia až po úhrade všetkých faktúr.
