Na protest proti politickému vývoju sa v Prahe pred 56 rokmi upálil študent filozofickej fakulty Jan Palach. Svojím činom sa pokúsil prebrať národ z letargie, do ktorej upadol len päť mesiacov po vpáde vojsk varšavskej zmluvy.
Komunistický režim sa z obáv pred napodobňovaním pokúsil Palachovu pamiatku zatlačiť do úzadia. Po 20 rokoch, v roku 1989, napokon pripomienka Palachovho týždňa predznamenala pád totalitného režimu.
O pol tretej popoludní priniesol k fontáne pod Národným múzeom 20-ročný študent Jan Palach dve vedrá s benzínom. Vdýchol éter, polial sa a zapálil. V aktovke nechal list na rozlúčku s vysvetlením svojho činu.
Výročia upálenia študenta Jana Palacha pripomenula v relácii Správy redaktorka STVR Katarína Vítková:
Tri dni Jan Palach bojoval o život s ťažkými popáleninami tretieho stupňa na 85 percentách tela. Zomrel na Legerovej ulici v centre pre popálených pacientov len niekoľko stoviek metrov od miesta, kde sa upálil. Vtedajšia politická reprezentácia i komunistická strana sa začala obávať, že jeho čin budú nasledovať ďalší.
„Nesúhlasím s tým, aby sa týmto spôsobom vyjadrovali politické postoje. Zastavme tieto strašné činy!“ vyhlásil vtedajší prezident ČSSR Ludvík Svoboda.
Propaganda komunistickej strany sa snažila Palachov čin prezentovať ako samovraždu. Šírila nepravdivé správy o studenom plameni, ktorý údajne necítil.
„To je nezmysel, je to protirečenie. Plameň je plameň, má sto stupňov, možno viac. Ja som v živote pacienta s popáleniami studeným plameňom nevidel,“ povedal v roku 2019 prednosta Kliniky popáleninovej medicíny Fakultnej nemocnice v Kráľovských Vinohradoch.
Palachov čin vyvolal mimoriadny ohlas doma i v zahraničí. Vyjadril sa k nemu pápež, indická premiérka, západoeurópski politici.
„Československo sa vrátilo na stránky svetových novín, Ten čin bol mimoriadny a zasiahol komunistický režim veľmi silno,“ priblížil riaditeľ Múzea Pamäti XX. storočia Petr Blažek.
Za štyri mesiace od Palachovej obete Verejná bezpečnosť zaznamenala ďalších 29 pokusov o sebaupálenie. Len o štyroch ale historici hovoria ako o podobných Palachovmu činu.
Najznámejšia bola pochodeň č.2 Jana Zajíce. Na Slovensku je známy prípad košického letca Michala Lefčíka, ktorý sa na protest proti okupácii Československa upálil na Námestí osloboditeľov.
