Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, majú v pondelok (6. 1.) Vianoce. Tieto dni majú pre nich najmä duchovný rozmer. Počas nich nechýbajú tradície a sviatočné jedlá. Na Slovensku sa k pravoslávnej cirkvi hlási takmer 50-tisíc veriacich.
Väčšina pravoslávných veriacich žije na východe Slovenska. Pred samotným Štedrým dňom dodržiavajú 40-dňové obdobie pôstu nazvané aj roždestvenský pôst.
„Niektorí tomu hovoria aj filipovka, pretože je to pôst, ktorý sa začína po sviatku svätého apoštola Filipa. V našom prípade nám začína pôst 28. novembra a končí 6. januára, čiže 40 dní sa postíme a nejeme mäso, mlieko, vajíčka,“ vysvetlil pravoslávny kňaz Peter Soroka.
Pozrite si reportáž o pravoslávnych Vianociach zo Správ, ktorú pripravila redaktorka Lucia Benetínová:
Pravoslávni veriaci sa stále riadia juliánskym kalendárom, ktorým sa všetci kresťania riadili do 16. storočia. Oproti súčasnému gregoriánskemu kalendáru je posunutý o 13 dní.
„Medzičasom sa západná časť cirkvi vzdialila od tohto, mali nejaké iné výpočty, ktoré urobil pápež Gregor, ale my stále držíme to svoje. Nie je pravda, že máme narodenie Isusa Christa 7. januára, ale máme to 25. decembra,“ doplnil Soroka.
Počas štedrej večere pravoslávni veriaci uprednostňujú pred opekancami pirohy. Pri ich príprave nemohli použiť žiaden nástroj – cesto naťahovali rukami a trhali na menšie časti. Následne podávali hríbovú polievku a tzv. „koločenu“ fazuľu, ktorá má rodine priniesť hojnosť.
V podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
