Pred 1 700 rokmi hrdo strážila hradby francúzskeho Štrasburgu. Teraz sa ukrýva v suteréne bežného supermarketu, kde väčšina zákazníkov nemá tušenie, že majú pod nohami zvyšky starej rímskej veže, napísala agentúra AFP.
Starobylá polkruhová stavba – súčasť opevnenia proti útokom germánskych kmeňov, ktorým sa vtedy hovorilo barbari z východu – sa teraz delí o miesto s paletami, krabicami a schodmi v suteréne supermarketu v hlavnej turistickej oblasti východofrancúzskeho mesta.
Stačí len na konci supermarketu prejsť dverami označenými nápisom „iba pre zamestnancov“ a zísť po kamennom schodisku, aby ste stáli tvárou v tvár pozostatkom veže z konca tretieho storočia.
„Chodíme okolo nej každý deň, takže je to celkom neobvyklé,“ povedal Gwendal Le Gourrierec, vedúci supermarketu.
Nad zemou nič nenasvedčuje o prítomnosti rímskej stavby a obchod to ani neplánuje meniť. Obáva sa, že by ho v prípade príliš veľkého záujmu zahltili davy zvedavcov.
„Z bezpečnostných dôvodov by bolo ťažké organizovať návštevy veže,“ dodal Le Gourrierec. „Ale nikdy som neodmietol nikoho, kto si ju chcel pozrieť,“ povedal.
Súkromná spoločnosť ju chráni
Veža, ktorá je teraz vysoká necelých 3,5 metra, sa pôvodne týčila do takmer trikrát takej výšky, povedal agentúre AFP Maxime Werlé z regionálnej archeologickej služby.
Podľa neho patrila k rímskemu vojenskému táboru, ktorý sa rozkladal na ploche asi 50 hektárov a pokrýval značnú časť terajšieho centra Štrasburgu. Žilo v ňom asi šesťtisíc legionárov.
Vďaka svojej zemepisnej polohe sa Štrasburg nachádzal na hranici rímskej ríše známej pod latinským názvom Limes Romanus. Blízky Rýn tam slúžil ako prirodzená obrana proti útokom „barbarov“.
V tom čase bola ríša pod silným tlakom inváznych síl, občianskych vojen a hospodárskych problémov. Vežu objavili v roku 1906 pri stavbe pivovaru. V 20. rokoch 20. storočia bola zapísaná do zoznamu historických pamiatok.
Hoci miesto, kde stojí, vlastní súkromná spoločnosť, „je zakázané ju ničiť alebo poškodzovať“, povedal Werlé. „Nemôžu si s ňou robiť, čo chcú,“ doplnil.
„Je pozoruhodné vidieť toto opevnenie tak dobre zachované,“ uviedol Guillaume Marty, archeológ zo súkromnej spoločnosti Antea Archéologie, ktorá sa špecializuje na záchranné vykopávky a je členom Federácie historických a archeologických spoločností Alsaska.
„Táto veža mala posilniť obranu tábora proti Nemcom, konkrétne proti Alamanom,“ uviedol.
Mnoho ďalších pozostatkov
Hoci nie je prístupná bežnej verejnosti, na zvyšku veže je pripevnená doska, ktorá jej stavbu podrobne opisuje. „Použili vápenec a čadičovú drvinu, ale tiež pieskovec, miestny materiál vyskytujúci sa vo Vogézach,“ poznamenal Maxime Werlé.
V alsaskom hlavnom meste možno vidieť aj ďalšie pozostatky bývalého vojenského tábora, ktoré sú však verejnosti neprístupné.
„Sú však oveľa menej pôsobivé ako veža pod supermarketom,“ upozornil Maxime Werlé. Napríklad v pivniciach pod rezidenciou vojenského guvernéra a rezidenciou prefekta sa doteraz zachovali pôvodné múry.
„Ale ak vám ich nikto neukáže, nebudete schopní uhádnuť, že sú súčasťou pozostatkov rímskeho opevnenia,“ dodal Werlé.
