Washington je vraj blízko k uzavretiu dohody s Kyjevom, ktorá Spojeným štátom zabezpečí podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. Šéf Bieleho domu Donald Trump to oznámil Američanom na republikánskej konferencii.
Od prezidenta Zelenského žiada prístup k nerastom za 500 miliárd dolárov (cca 478 mld. eur), hoci USA pomohli doteraz napadnutej krajine sumou 120 miliárd.
Vzácne nerasty sú drahé. Ako draho vyjde Kyjev dohoda o nerastoch s Washingtonom, bude jasné možno už čoskoro. Ukrajinci sedia podľa ich slov na veľkom bohatstve. Môžu vlastniť až päť percent svetových zásob vzácnych zemín a minerálov.
„Používajú sa vo všetkých druhoch elektroniky a vysokovýkonných zliatin. Volajú sa aj vitamíny či korenie priemyslu. Umožnili totiž, aby sa technológie zmenšili, zrýchlili, boli silnejšie a odolnejšie,“ hovorí geografka v Inštitúte pre ľudské vedy Julie Michelle Klinger.
Dohode o nerastoch sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Anna Siposová:
Ich hodnota na Ukrajine sa odhaduje na takmer 15 biliónov dolárov. Najžiadanejšie je lítium, titán či urán. Prvý návrh Američanov Kyjev odmietol, Spojené štáty podľa neho veľa žiadali, ale málo ponúkali. „Nemôžem predať našu krajinu. Dajte nám nejaké záruky a napíšeme memorandum. Zvyšok už bude na právnikoch,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Fond so 100-percentným podielom
New York Times, ktorý videl neverejný návrh dohody, píše, že príjmy z ukrajinských zdrojov majú ísť do fondu, v ktorom bude mať Washington 100-percentný podiel. Bezpečnostné garancie v ňom zatiaľ stále nie sú. Spomínajú sa v ňom však nerasty na ruskom okupovaných územiach. Ak sa oslobodia, prúdiť do fondu by odtiaľ malo 66 percent ziskov.
„Myslím, že sme dosť blízko. Myslím, že chcú dohodu. Majú z toho dobrý pocit. A je to významné, je to veľká vec,“ uviedol americký prezident Donald Trump.
Experti však pripomínajú, že najmä americký priemysel chce nerasty. „Trump ich chce pretože americká ekonomika je vysoko závislá od čínskych zdrojov. To je ekonomické i bezpečnostné riziko. Je tu tiež riziko, že aj ukrajinské komodity raz prevezmú Číňania,“ objasňuje analytik Jakob Kullik.
Férový prístup k ukrajinským nerastom mala mať pôvodne EÚ. „Dohoda sa mala implementovať v roku 2021 až 2022, teda tesne pred ruským útokom. Potom tie investície však ruská agresia zastavila,“ dodáva analytik Euractivu Radovan Geist.
A tak po vstupe Kyjeva do EÚ by mohli európske firmy vrátane slovenských vďaka jednotnému trhu vstupovať aj do ukrajinského ťažobného priemyslu.
