Desiatky tisíc ľudí v sobotu (22. 2.) deň pred parlamentnými voľbami demonštrovali v Nemecku proti krajnej pravici a spolupráci s ňou. V Hamburgu sa zišlo podľa polície až 40-tisíc ľudí, až 25-tisíc ľudí napočítali policajti v juhonemeckom Freiburgu.
Stovky ľudí sa zišli tiež na proteste v bydlisku kandidátky na kancelárku za Alternatívu pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovej vo Švajčiarsku. AfD je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu.
V Hamburgu zorganizoval protest spolok s názvom „Nenecháme sa rozdeliť: Hamburg volí súdržnosť“, ktorého členmi sú napríklad ekologická organizácia Fridays for Future (Piatky pre budúcnosť), Nemecký odborový zväz (DGB), Turecká obec či Pamätník bývalého koncentračného tábora Neuengamme.
Účastníci držali podľa agentúry DPA plagáty s nápisom „Nenávisť nie je alternatíva“ či „Netolerujme netoleranciu“. Na inom bolo „Celý Hamburg nenávidí AfD“. Podľa polície sa zišlo na demonštrácii 40-tisíc ľudí, nahlásený však bol pôvodne dvojnásobok.
Vo Freiburgu na juhozápade Nemecka sa zišlo na demonštrácii 20-tisíc až 25-tisíc ľudí. Organizátori uviedli, že chcú deň pred predčasnými parlamentnými voľbami protestovať proti posilňovaniu krajnej pravice. Menšie demonštrácie sa konali aj v ďalších nemeckých mestách.
V hľadáčiku kontrarozviedky
AfD je kvôli podozreniu z pravicovo extrémistických aktivít v hľadáčiku spolkovej kontrarozviedky. V troch spolkových krajinách na východe – v Sasku, Duríne a Sasku-Anhaltsku – ju miestne tajné služby vedú dokonca ako preukázateľne krajne pravicovú.
Ďalších šesť krajín ju z krajne pravicových aktivít podozrieva. V nedeľných parlamentných voľbách by mohla získať okolo pätiny všetkých hlasov, a stať sa tak druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme.
Veľké demonštrácie vyvolalo januárové hlasovanie v Spolkovom sneme, ktorému konzervatívna únia CDU/ CSU predložila rezolúciu žiadajúcu od vlády sprísnenie migračných a azylových pravidiel. Reagovala tak na niekoľko útokov, ktoré spáchali migranti.
Schválená bola len pomocou hlasov AfD. Konzervatívci si za to vyslúžili ostrú kritiku od politických konkurentov, cirkví, ale tiež od bývalej kancelárky a niekdajšej predsedníčky CDU Angely Merkelovej.
Na začiatku februára na demonštráciu v Berlíne proti spolupráci CDU / CSU s AfD dorazilo 160-tisíc ľudí, o týždeň neskôr ich do Mníchova prišlo až 200-tisíc. Predák CDU / CSU Friedrich Merz následne niekoľkokrát kategoricky vylúčil, že by po voľbách s AfD akokoľvek spolupracoval.
Protest vo Švajčiarsku
Demonštrácia sa v sobotu konala tiež vo švajčiarskom bydlisku kandidátky na kancelárku za AfD Weidelovej. V Einsiedelne v kantóne Schwyz býva partnerka Weidelovej a ich dve deti. Samotná spolupredsedníčka AfD opakovane tvrdí, že jej hlavné bydlisko je v Überlingene pri Bodamskom jazere na juhu Nemecka. V Nemecku podľa svojich slov platia aj dane.
V Einsiedelne sa zišlo zhruba 250 demonštrantov proti krajnej pravici, ale aj niekoľko stoviek ľudí, ktorí prišli vyjadriť podporu Weidelovej. Piatich ľudí polícia zadržala, mali pri sebe podľa nej zakázané predmety.
Weidelová v predvolebnej kampani opakovane musela vysvetľovať, kde v skutočnosti žije. Kritici jej vyčítajú pokrytectvo aj kvôli tomu, že žije v registrovanom partnerstve so ženou pôvodom zo Srí Lanky, s ktorou vychováva deti, zatiaľ čo strana, na čele ktorej stojí, vystupuje proti migrantom aj komunite LGBT+. AfD chce napríklad zrušiť manželstvo jednopohlavných párov.
