Nemecký kancelár Olaf Scholz teraz považuje za veľmi nevhodné diskutovať o vyslaní vojsk na Ukrajinu. Uviedol to po pondelkovom (17. 2.) stretnutí lídrov kľúčových európskych krajín v Paríži.
Povedal však, že treba naďalej podporovať krajinu, ktorá čelí ruskej vojenskej invázii. Vyslovil sa tiež za uvoľnenie pravidiel zadlžovania, ktoré by umožnilo zvýšiť vojenské výdavky.
Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že účastníci sa zhodli na tom, že Európa musí zvýšiť svoje vojenské kapacity a výdavky na obranu.
Britský premiér Keir Starmer uviedol, že bezpečnostný záväzok Spojených štátov musí zostať zachovaný, ak sa na Ukrajinu vyšlú európske mierové sily, informovali agentúry AFP a Reuters.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal stretnutie v Paríži v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Jedným z hlavných cieľov samitu preto bolo stanoviť spoločný postoj európskych krajín k Ukrajine. Bezprostredne pred stretnutím Macron telefonicky hovoril s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Vyslanie vojakov na Ukrajinu
Parížskemu samitu v pondelok predchádzali rokovania o vyslaní vojenských jednotiek na Ukrajinu ako forme bezpečnostnej záruky pre Ruskom okupovanú krajinu. Medzi európskymi krajinami však v tejto otázke stále neexistuje konsenzus.
Britský premiér Keir Starmer v nedeľu (16. 2.) večer vyhlásil, že je pripravený vyslať na Ukrajinu vojakov, ak to bude potrebné. Podobne sa vyjadrilo aj Švédsko, ktoré uviedlo, že „nevylučuje“ vyslanie vojakov po obnovení mieru.
Naopak, poľský premiér Donald Tusk pred samitom zopakoval, že jeho krajina na Ukrajinu vojakov nepošle. Spojené štáty dali už skôr jasne najavo, že nemajú v úmysle vyslať na Ukrajinu vojská.
Scholz: Na diskusie je priskoro
Diskusia o vyslaní jednotiek európskych krajín na Ukrajinu je v tejto fáze „absolútne predčasná a nie je na ňu správny čas“. Povedal v pondelok Scholz pre agentúru AFP. Dodal, že táto diskusia ho „trochu dráždi“.
Nemecké ministerstvo obrany na vládnej tlačovej konferencii uviedlo, že ak sa dohodne rámec pre mierovú vojenskú misiu, Berlín nebude vylúčený. Hovorca odmietol hovoriť o možnom počte vojakov, ktorých by Nemecko mohlo na Ukrajinu vyslať, s tým, že na takéto diskusie je ešte priskoro.
Podľa agentúry Reuters sa Scholz tiež vyslovil za to, aby Európa a Spojené štáty postupovali v otázke Ukrajiny jednotne. „Nesmie dôjsť k rozdeleniu bezpečnosti a zodpovednosti medzi Európu a USA,“ citovala agentúra Reuters Scholzove slová po parížskom samite.
„Inými slovami, NATO je založené na tom, že v záujme zaistenia našej bezpečnosti vždy konáme spoločne a delíme sa o riziká. To sa nesmie spochybňovať,“ dodal.
Kancelár tiež uviedol, že Ukrajina by mala byť naďalej podporovaná, ale podľa nej je to možné len vtedy, ak bude dostatok finančných prostriedkov. V tejto súvislosti sa preto vyslovil za uvoľnenie rozpočtových pravidiel, aby sa mohli zvýšiť vojenské výdavky.
Potreba zvýšenia výdavkov na obranu
Poľský premiér Tusk po zasadnutí podľa agentúry Reuters uviedol, že účastníci sa zhodli na potrebe zvýšiť vojenské spôsobilosti Európy a jej výdavky na obranu. Podľa neho by sa na ne nemali vzťahovať rozpočtové pravidlá Európskej únie.
Uznal, že transatlantické vzťahy sa teraz nachádzajú v novej fáze, ale vyzval na ich zachovanie. Dodal, že rovnako dôležité je pokračovať v spolupráci v rámci NATO.
Britský premiér Starmer vyzval Spojené štáty, aby prispeli k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. „Som pripravený zvážiť nasadenie britských pozemných síl spolu s ďalšími, ak sa dosiahne trvalá mierová dohoda,“ povedal.
„Musí však existovať podpora USA, pretože bezpečnostné záruky USA sú jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu,“ dodal Starmer, ktorý sa budúci týždeň stretne s Trumpom v USA.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že všetky európske krajiny musia zvýšiť svoju podporu Ukrajine a zároveň zvýšiť domáce výdavky na obranu, aby sa ochránili pred Ruskom. „Bohužiaľ, Rusko teraz ohrozuje celú Európu,“ povedala.
