Vedci prvýkrát detailne zmapovali nanoplasty vo vysokohorskom prostredí v Európe a zistili, že hlavným zdrojom sú častice pneumatík.
Každá pneumatika stráca počas životnosti asi štyri kilogramy materiálu, čo znamená, že obrovské množstvá plastov končia v ovzduší. Podľa časopisu Guardian sú práve pneumatiky jedným z najväčších zdrojov nanoplastov. Tento druh znečistenia je menej viditeľný ako plastové fľaše alebo vrecia, ale rovnako nebezpečný.
Nanoplasty sú extrémne malé, preto ich vietor prenáša stovky kilometrov. Vedci ich našli už na vrchole Everestu aj v hlbinách oceánov. V tomto prípade sa dostali aj do alpských oblastí zo vzdialených miest, kde sú cesty a premávka.
Nanoplastom vo vysokohorskom prostredí sa v relácii Dobré ráno, Slovensko! venovala redaktorka Slovenského rozhlasu Katarína Chovančáková:
Horolezci odobrali vzorky snehu v odľahlých oblastiach francúzskych, švajčiarskych a talianskych Álp. Z týchto vzoriek potom analyzovali nanoplasty. Až 41 percent tvoria častice pneumatík, výrazne menej je potom zastúpené znečistenie polystyrénom a polyetylénom.
Vedci sa snažili minimalizovať kontamináciu vzoriek, preto použili špeciálne sklenené nádobky a zabránili kontaktu s plastovým vybavením.
Keďže sú menšie ako mikroplasty, môžu prenikať bunkovými membránami a zostávať v tele. Môžu sa tak dostať nielen do pľúc, ale aj krvného obehu. Doteraz boli mikroplasty nájdené v krvi, pečeni, kostnej dreni, mozgu aj materskom mlieku. Dopad na zdravie nie je celkom známy, no v laboratórnych podmienkach spôsobovali poškodenie buniek.
