Nedeľňajšie (23. 2.) predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica. Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré v noci na pondelok (24. 2.) zverejnila volebná komisia, informovala agentúra DPA.
Pred bránami parlamentu – Spolkového snemu, zostali liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa o hlasy voličov uchádzala prvýkrát po odtrhnutí od Ľavice.
Blok CDU/CSU získal 28,5 percenta hlasov, čo je o 4,5 percenta viac ako v roku 2021, predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz je tak na najlepšej ceste stať sa budúcim nemeckým kancelárom. Merz avizoval, že vládu chce zostaviť najneskôr do Veľkej noci.
AfD s najlepším výsledkom od vzniku
AfD na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov (+ 10,4), čo je vôbec najlepší výsledok v celoštátnych voľbách od jej vzniku vo februári 2013.
Krajná pravica zvíťazila vo všetkých piatich bývalých východonemeckých spolkových krajinách – Meklenbursku-Predpomoransku, Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku, Sasku a Durínsku.
Všade dostala viac ako 30 percent hlasov, pričom v Durínsku, kde vlani v septembri zvíťazila vo voľbách do krajinského parlamentu, jej dalo hlas až 38,6 percenta voličov. Dominovala tiež vo vekovej kategórii voličov od 35 do 44 rokov.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) sa prepadla o vyše deväť percentuálnych bodov. So ziskom 16,4 percenta hlasov zaznamenala svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Bundestagu od roku 1949. V predošlých voľbách jej hlasy odovzdalo 25,7 percenta voličov.
Zelení, jeden z dvoch koaličných partnerov SPD v Scholzovej vláde, získali na 11,6 percenta hlasov (- 3,1). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročila ešte strana Ľavica so ziskom 8,8 percenta (+ 3,9), ktorej preferencie vzrástli najmä v závere kampane.
Kto bude mimo parlamentu
Slobodná demokratická strana (FDP), ďalší koaličný partner SPD, dostala len 4,3 percenta hlasov (- 7,1) a v parlamente už zastúpená nebude. Jej predseda a bývalý minister financií Christian Lindner oznámil, že po 25 rokoch odchádza z aktívnej politiky.
Lindner mal časté spory so Scholzom. V novembri ho odvolal po spore o výdavky, čím pripravil pôdu pre rozpad koalície a predčasné voľby.
Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14-tisíc hlasov.
Zostavovanie novej nemeckej vlády bude zložité. S AfD nechce vládnuť žiadna zo zvyšných strán. SPD zasa odmieta ísť do koalície s CDU/CSU.
Mladí volili ľavicu a krajnú pravicu
Mladí voliči v Nemecku dali predčasných voľbách najviac hlasov strane Ľavica (Die Linke) a krajne pravicovej AfD. K tomuto záveru dospeli prieskumy renomovaných inštitútov Forschungsgruppe Wahlen a Infratest dimap. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa Forschungsgruppe Wahlen sa medzi voličmi do 30 rokov najlepšie darilo Ľavici, ktorú volilo 24 percent opýtaných, nasleduje AfD s 21 percentami. Tretí skončili Zelení s 12 percentami.
Inštitút Infratest dimap prišiel k podobnému záveru. Podľa jeho prieskumu volilo 25 percent 18- až 24-ročných stranu Ľavica a 20 percent AfD. Nasledujú konzervatívny blok CDU/CSU (13 percent), Sociálnodemokratická strana Nemecka (12 percent) a Zelení (12 percent).
Údaje Forschungsgruppe Wahlen sa zakladajú na prieskume medzi 15 20 náhodne vybranými voličmi v Nemecku v týždni pred voľbami (telefonicky a online) a z prieskumu medzi 49 469 voličmi v deň volieb.
