Prežívame náročné časy. Treba šetriť. Niektorí však šetria aj tam, kde by sa nemalo. Keďže vývoz žumpy je drahý, niektorí to skúšajú po svojom. Splašky vypúšťajú potajomky kade-tade a susedia sa môžu od smradu aj zblázniť. O to viac, ak natrafia na úradníkov, ktorým to pod oknami nesmrdí.
Dve susedy z obce Krivoklát tvrdia, že od kedy sa do vedľajšieho domu nasťahoval majiteľov syn, v žliabku medzi domami sa šíri neznesiteľný zápach a špinavá voda. Upodozrievajú ho, že okrem spodnej vody, ktorá vyviera na celom svahu, doň vypúšťa aj obsah svojej žumpy.
Susedy Alica Fedorková a Anna Matuščinová tvrdia, že tri roky dozadu problém so smradom nemali. Podľa ich slov im v žliabku za domom pravidelne tečie hnedá, niekedy až čierna voda, ktorá spôsobuje smrad.
Rozprávať sa so susedom sa nám nepodarilo, hoci počas nášho nakrúcania sa mu z komína dymilo a jeho auto bolo zaparkované pred domom. Zastihli sme aspoň majiteľa nehnuteľnosti, ktorý síce pred kamerou vystúpiť nechcel, ale v rozhovore nám potvrdil, že tam býva jeho syn. Poprel však, že by sa takto zbavoval splaškov.
Netečie stále
Podľa susediek znečistená, či peniaca voda, žliabkom netečie stále. Párkrát sa im podarilo ju zaznamenať telefónom. „Videla som tu jarovú penu, aviváže. Keď to tu ešte nebolo vybetónované, stalo sa, že som tu mala toaletný papier,“ sťažuje sa pani Alica.
Videá, ktoré nakrútili susedky sme ukázali aj stavebnému odborníkovi. „Určite áno, je tam biologický odpad. Akonáhle mám na vode nejakú penu, buď je to chemický odpad, alebo nejaká prímes vo vode,“ vysvetľuje stavebný odborník Ivan Pauer.
Susedy sa obrátili so svojím problémom na Okresný úrad (OÚ) v Ilave Odbor životného prostredia dohromady trikrát. Ten nám potvrdil, že len v prvých dvoch prípadoch poslal úradníkov na osobnú obhliadku. V tom poslednom poslal podnet na obec.
„Nejde o splaškovú vodu. Pán Pagáč má žumpu a pravidelne ju vyváža. V roku 2022 pán Pagáč OÚ Ilava doložil do zápisnice doklady spätne za dva roky. K ostatným prešetreniam sme doklady nevyžadovali,“ píše sa v stanovisku OÚ Ilava.
Vývoz deň pred kontrolou
„Životné prostredie oznámilo, že nám príde na kontrolu. Tým pádom oboznámilo nielen mňa, ale aj pána Pagáča, ktorý to stihol vtedy rýchlo vyviesť. Bol tu vtedy akurát aj fekál,“ spomína pani Alica.
Zo zápisnice, ktorú sme mali možnosť vidieť je zjavné, že pán Pagáč si za dva roky vyviezol žumpu trikrát, z toho posledný vývoz bol len jeden deň pred kontrolou.
„Mať dva výbery za tri roky sa mi vidí trošku málo. Podľa toho listu, ktorý úrad poslal, nepochybil. Prakticky si však vec viac-menej zjednodušil. Mal urobiť biologické vyšetrenie, ktoré nespravil. Ja keď totiž viem, že mi dôjde kontrola, urobím všetko pre to, aby nič nezistila,“ tvrdí Pauer.
Pri osobnej obhliadke OÚ sa rozbor vytekajúcej vody nerobil. Aj podľa zápisnice si úradníci iba vypýtali doklady o vývoze žumpy. „Po konzultácii podnetov s obcou Krivoklát je pravdepodobnou príčinou spodná voda, ktorá vyteká zo svahu,“ píše sa v stanovisku OÚ Ilava.
„Ak verdikt rozhodol, že priestupok nebol uložený, ten, kto podal podnet, môže podať opravný prostriedok. Môže poukázať na nedostatky, napríklad že sa uspokojili s vývozom, ale neoverili, či technický stav žumpy spĺňa predpisy – či je skutočne vodotesná a utesnená,“ vysvetľuje nezávislý advokát Branislav Welter.
Zabezpečenie rozborov
Okrem toho, že sa môžu proti rozhodnutiu odvolať opäť na okresný úrad, mohli by si samé zabezpečiť rozbor vody aj pôdy, aby mali dôkaz pre svoje tvrdenia. „Ideálne by bolo odobrať vzorku kvalifikovaným spôsobom. Bude to zaevidované a nechať to prešetriť. Vtedy to určite bude mať väčšiu váhu, ak sa zistí, že sú tam nejaké baktérie,“ pokračuje advokát.
Obec aj úrad bez dôkazu sťažnosti uzavreli ako nepotvrdené. Lenže vytekajúca voda, nech už je akéhokoľvek pôvodu, spôsobuje podľa pani Matuščinovej škody na jej dome. Starostka obce Krivoklát o probléme so zatekajúcou vodou vie a pomáha ho aj aktívne riešiť. Napriek tomu na naše otázky chcela odpovedať len písomne.
„Bolo im navrhnuté riešenie, kedy by obec fungovala ako ,,mediátor“ a pomohla vybavit‘ všetky povolenia potrebné k drenáži. Oslovila by firmu, ktorá by oddrenážovala pozemky všetkým susedom, ktorí v tejto časti obce bývajú. Náklady vynaložené na drenáž by sa rozrátali medzi všetkých susedov, ktorí by o drenáž prejavili záujem. S touto dohodou však neskôr pán Pagáč ani pani Matuščinová nesúhlasili,“ píše sa v stanovisku starostky Veroniky Jáňovej.
Podľa slov pani Matuščinovej si má vytekajúcu vodu z pozemku riešiť sused. Majiteľ nehnuteľnosti zas tvrdí, že do žliabku ide len spodná voda. Tá patrí štátu, takže to nie je jeho problém.
„Argument, že je to spodná voda a patrí štátu, je samozrejme nesprávny. Štát nevlastní vodu v kontexte, že by zodpovedal za to, že spôsobuje nejaké škody. Aj stavebné predpisy dnes už ukladajú povinnosť zadržiavať zrážkovú vodu na svojom pozemku, a teda len vo výnimočných prípadoch ju nejakým spôsobom odvádzať preč,“ hovorí advokát Welter.
Podmytie domu
„Ak spodná voda pochádza z jeho zdroja, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby nepretiekla k susedovi. Voda sa v žiadnom prípade nesmie dostať k základom. Ak k tomu dôjde, časom môže dôjsť k podmytiu, čo spôsobí praskanie domu – to je už posledné štádium poškodenia,“ vysvetľuje stavebný odborník Pauer.
„Spôsobuje mi to nadmernú vlhkosť, ktorá pretrváva už roky. Omietka opadáva, musíme ju každé dva roky znova bieliť. Neviem, či mám toto všetko neustále vdychovať,“ sťažuje sa pani Anna.
„V tejto časti obce sa nachádza množstvo prameňov spodných vôd. Problém môže spôsobovať aj to, že pán Pagáč má takmer celé nádvorie svojho rodinného domu zabetónované, takže voda pri nepriaznivom počasí nemá kam vsakovať,“ píše v stanovisku starostka obce.
Stavebný statik aj nezávislý advokát sa zhodli na tom, že vlastník nemôže ohrozovať stavbu suseda a musí sa zdržať všetkého, čím by ho nad mieru obťažoval.
Ak v takýchto prípadoch nepomôže obec, ktorá má podľa zákona v prvom rade riešiť susedské spolunažívanie, je tu ďalší spôsob a to je podať žalobu na súd. Čo by vyžadovalo čas aj peniaze.
