Od januára priteká na Slovensko menej plynu, ako každý deň minieme. Pokiaľ štát nenájde náhradu, budeme mať vážny problém. Dopyt po plyne vo svete rastie, ceny stúpajú a budúcnosť energetickej stability Európy visí na vlásku. Otázka najbližších rokov tak znie, či bude plynu dostatok a za akú cenu.
„Sme v pásme rizika energetickej krízy. Na trhu je veľké napätie, ceny sa hýbu citlivo pri každej novej správe. Vypadli dodávky z Ruska, o to viac je teraz Európa závislá od dodávok skvapalneného zemného plynu,“ vysvetlil energetický analytik Radovan Potočár.
„Žiadny voľný zdroj aktuálne na svete nie je dostupný, a to obnovenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom sme museli hľadať na základe zvýšenia cien zemného plynu,“ uviedol obchodný riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Michal Ľalík.
Podľa hovorkyne ministerstva hospodárstva Márie Pavlusik Slovensko príde zastavením tranzitu plynu cez Ukrajinu o približne 500 až 600 miliónov eur. „To, samozrejme, výrazne ovplyvní hospodárstvo našej krajiny,“ skonštatovala.
„Slovensko na stopnutý tranzit už doplatilo. Výrazne sa znížil v roku 2022 a klesal v ďalších rokoch. V roku 2024 už cez Ukrajinu prúdil štvrtinový objem oproti niekdajším hodnotám,“ vysvetlil Potočár.
Aj keď máme plynové potrubia na všetky svetové strany, v súčasnosti k nám tečie len plyn z Maďarska. Aj to v obmedzenom množstve. Podľa Michala Ľalíka to nie je dlhodobo udržateľný stav.
„Kapacita slovensko-maďarského prepojenia nedokáže pokryť celý dopyt po zemnom plyne na území Slovenska. Aktuálne je väčšina našej spotreby pokrytá zásobami plynu, ktoré sú uskladnené v podzemných zásobníkoch. Už v nejakom časovom období budeme musieť prepravovať plyn aj cez niektoré z iných prepojení,“ vysvetlil.
„Vzniká tu však výrazný dôsledok, čo sa týka výpadku príjmu z rozpočtu, dodatočné náklady zo štátneho rozpočtu a celkové zvýšenie cien energií na trhu,“ uviedla hovorkyňa rezortu hospodárstva.
Nemáme definitívne vyhrané
Aj keď to podľa Radovana Potočára aktuálne na problém nevyzerá, neznamená to, že máme definitívne vyhrané. „Všetko závisí od toho, akým spôsobom dodávatelia plynu na čele s SPP realizujú nové obchody, ako kontrahujú plyn na ďalšiu zimu a roky,“ vysvetlil.
„Pristupujeme k podpisu ďalších zmlúv na to, aby sme pred nastávajúcou zimnou sezónou mali zásobníky opäť plné. Aktuálne nevidíme nijaký dôvod na to, aby sme zazmluvňovali objemy zemného plynu na dlhodobej báze,“ povedal obchodný riaditeľ SPP Ľalík.
Kontrakt so spoločnosťou Gazprom export je podľa jeho slov ešte stále v platnosti. „Nikdy sme sa netajili tým, že tento kontrakt je to najvýhodnejšie, čo sme z toho pohľadu zdrojovania na Slovensku mali. Tým pádom sa snažíme o to, aby dochádzalo k plneniu tohto kontraktu v budúcnosti,“ dodal.
„Momentálne sme medzi dvoma mlynskými kameňmi. Je tu Rusko so svojimi záujmami. Je tu Donald Trump, ktorý je miestami rovnako nevyspytateľný ako Vladimír Putin,“ povedal ekonomický analytik Forbes Ľuboslav Kačalka.
Trump podľa neho jednoznačne povedal, že ak Amerika nebude profitovať z Európy napríklad tým, že sa nebude odoberať skvapalnený plyn, zavedie vyššie clá. „Čo môže byť v konečnom dôsledku ešte drahšie,“ dodal.
„Aj preto v tejto súvislosti prebiehajú naďalej rokovania na pôde Európskej komisie. Slovensko sa pridalo aj k spoločnej deklarácii krajín Rakúska, Maďarska a Talianska s tým, že tranzit plynu cez Ukrajinu je naozaj podstatný z hľadiska konkurencieschopnosti. Európe môže spôsobiť dodatočné náklady na zvýšenie cien energií až vo výške 60 miliárd eur,“ priblížila Pavlusik.
Čo sa týka ruského plynu, na ten sa podľa Ľuboslava Kačalku spoliehať z dlhodobého hľadiska nie je perspektívne. „Putin využíva energetické zdroje ako jeden z nástrojov. To, že to spravil aj Zelenskyj, je smutné, ale v konečnom dôsledku aj s tým sme museli rátať. Malo sa viac investovať, aby sme neboli tak závislí na plyne,“ dodal.
Nedostatok plynu zvyšuje jeho cenu
Obchodný riaditeľ SPP Michal Ľalík za vysokými cenami vidí výpadok zdrojov, ktorý nastal po 1. januári. „Je to stále násobok niekdajších normálov a násobok cien plynu napríklad v USA. To stavia EÚ do omnoho ťažšej konkurenčnej pozície,“ priblížil Potočár.
„Energetika je dlhodobo udržateľný biznis. Potrubia sú potrebné a tým, že sú naťahané po jednotlivých krajinách, tak je to výhoda. Čo nie je udržateľný biznis, tak to je práve orientácia na Rusko,“ povedal Kačalka.
„Ak si európske štáty už dnes povedali, že si našli alternatívne riešenia, tak sa nebudú musieť, pokiaľ ten plyn nebude výrazne lacnejší zo strany Ruska, vôbec sústrediť na neho,“ vysvetlil.
„Pre našu spoločnosť sa bavíme o zhruba 90 miliónoch eur, ktoré by sme tento rok museli vynaložiť naviac v prípade, že by sme celý objem zemného plynu, ktorý sme vlani nakupovali z Ruska, nakupovali povedzme z Nemecka,“ uviedol Ľalík z SPP.
Každodenné dianie podľa Radovana Potočára bezprostredne neovplyvní účty domácností. „To, že cena plynu nám tu v priebehu týždňov a mesiacov narástla a drží sa na tých vysokých úrovniach, tak to sa už, samozrejme, nevyhnutne premietne aj do tých regulovaných cien,“ skonštatoval.
„Ak hovoríme o tej trase, dlhodobo bola na ceste útlmu. Vidíme to aj na tržbách Eustreamu aj na objeme prepravy plynu. Koniec využívania tejto trasy bol relatívne veľmi blízko,“ uviedol Kačalka.
Na stopku plynu cez Ukrajinu Slovensko dopláca
Ušlé zisky spolu so štátom počíta aj Eustream. Jediný prevádzkovateľ plynových potrubí na Slovensku. Za „dobrých čias“ prepravoval až tretinu ruského plynu do Európy. S poklesom dopytu sa spoločnosť dostala do strát.
„V roku 2019 mal tržby na úrovni takmer 800 miliónov eur a v roku 2023, kedy už bol v strate, tržby dosahovali 170 miliónov eur. A tak klesali aj dividendy, ktoré inkasoval štát. Príde o rádovo desiatky miliónov eur. Toto je aj vyjadrenie ministerstva hospodárstva z konca minulého roka,“ priblížil Potočár.
Z pohľadu vlády je podľa Kačalku možno dobré dúfať, že sa to obnoví. „Práve tu je ten priestor, aby sme prestali hľadať spôsoby, ako rozhadzovať peniaze vidlami a dúfali, že prídu cez rôzne kanály a hľadali nejakú inú cestu. Ideálne, aby vláda míňala menej ako je nevyhnutné,“ dodal.
„Eustream nie je čisto slovenská firma – 49 percent vlastní Energetický a priemyselný holding (EPH) a 51 percent vlastní štát. EPH má aj manažérsku kontrolu. Ak niekto najviac utrpí čo sa týka transportu plynu je to práve Eustream,“ vysvetlil Kačalka.
V EPH vlastní majoritu český miliardár Daniel Křetínský. Ako predseda predstavenstva zodpovedá za celkovú stratégiu skupiny.
Pri decembrovej návšteve predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) v Moskve sa objavili informácie, že išiel lobovať práve za záujmy súkromnej spoločnosti a že tam letel lietadlom podnikateľa Křetinského.
„My máme problém s plynom, tak ja tam idem a vy ma obviňujete, že pácham dobre že nie vlastizradu,“ reagoval vtedy Fico.
Pre vysvetlenie sme kontaktovali aj samotného Daniela Křetinského a požiadali ho o stretnutie. Dostali sme odpoveď, že pracovné povinnosti mu nedovolia sa s nami stretnúť a máme sa obrátiť na spoločnosť Eustream.
„Regulačný úrad zvýšil poplatky za transport plynu z iných zdrojov takmer trojnásobne a práve toto by malo zabezpečiť, že v konečnom dôsledku Eustream nebude na tom tak dobre, ako v predchádzajúcich rokoch. Určite sa však neocitne na kolenách,“ povedal Ľuboslav Kačalka.
Kritika rozhodnutia ÚRSO
Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vyvolalo kritiku, že zo strany štátu ide o kompenzáciu strát Eustreamu na úkor občanov.
„Tieto tvrdenia sú absolútny blud. Úrad v žiadnom prípade nemôže kompenzovať nižšie zisky spoločnosti Eustream,“ povedal hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
ÚRSO podľa neho pri zmenách cien za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu na rok 2025 postupoval „plne v súlade s platnou legislatívou SR a EÚ tak, aby zabezpečil úhradu všetkých preukázaných ekonomicky oprávnených nákladov spoločnosti pre bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prepravnej siete na území Slovenska“.
„To, že štát bude nejakým spôsobom tlačiť na to, aby Eustream mohol mať vyššie poplatky spôsobí, že to v konečnom dôsledku zaplatia firmy aj daňoví poplatníci,“ skonštatoval Kačalka.
Eustream sa k zvýšeným prepravným poplatkom ako aj k hospodárskym výsledkom firmy za posledné roky vyjadriť odmietol s tým, že nechcú byť sporom politických debát.
„Samozrejme, že tá téma je dnes spolitizovaná, pretože vyhovuje niektorým stranám aj na rozohrávanie širších hier a prilievanie oleja do ohňa. Vo svojej podstate má aj politický základ,“ uviedol Potočár.
Hlavným hráčom je v tomto prípade podľa Ľuboslava Kačalku premiér Robert Fico. „Pre vládu je dobré, pokiaľ môže povedať, že nie preto má Slovensko problémy, lebo je konsolidácia a vysoká miera regulácie, ale preto, že nejaký Zelenskyj povedal, že nepustí plyn,“ doplnil.
Riešením je zvýšenie ťažby plynu
„Pre európske štáty môže byť východiskom snažiť sa pokryť čo najväčšiu časť spotreby vlastnou ťažbou. Aj Slovensko zažívalo roky, kedy sa u nás ťažila približne jedna miliarda kubíkov plynu, čo pokrylo 20 percent ročnej spotreby. Tá každoročne ťažba klesá,“ povedal Potočár.
Slovenský plyn je podľa konateľa NAFTA Production Juraja Kučeru štandardný plyn určený pre akéhokoľvek spotrebiteľa.
Náš slovenský plyn je štandardný plyn určený pre akéhokoľvek spotrebiteľa. „Tie úrovne ťažby sa hýbu na úrovni necelého percenta celkovej spotreby Slovenska. Zhruba 30 miliónov kubíkov zemného plynu, čo sa ročne vyťaží. Vieme zásobovať 30-tisíc domácností za celý rok. Plyn, ktorý sa na Slovensku vyťaží aj na Slovensku zostane,“ dodal Kučera.
„Každý jeden kubík, ktorý sa dá vyťažiť v Európe, znamená nižší dovoz aj nižšiu environmentálnu stopu. Plyn sa v Európe totiž ťaží v iných environmentálnych štandardoch, ako v Rusku, USA a na Blízkom východe,“ vysvetlil Potočár.
Hrozí nám aj zastavenie ruskej ropy
„Aj napriek ceste do Moskvy je stav taký, že plyn cez Ukrajinu na Slovensko neprúdi. Naopak, budeme musieť veľmi diplomaticky pracovať na tom, aby sa nenaplnil aj druhý scenár,“ povedal prezident Peter Pellegrini.
Druhý scenár vysvetlil tak, že ukrajinský parlament rozhodol, že je pripravený zastaviť aj prepravu ropy cez ukrajinský ropovod na Slovensko. „To by bola zásadná rana aj v tejto oblasti pre náš priemysel a našu energetickú bezpečnosť,“ dodal.
„Riziko vnímame každodenne od roku 2022. Napriek tomu sa snažíme kontinuálne zásobovať trh palivami, aby všetkého bolo dostatok. Keby došlo k náhlemu výpadku na Družbe, máme záložnú Adriu,“ priblížil hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Nie je to podľa neho dlhodobé riešenie. „Pokiaľ by vypadla Družba, tak to nie je len problém Slovenska, ale rovnako aj Česka, Slovenska a Maďarska,“ dodal.
Pre prípad núdze má Slovensko podobne, ako zásobníky plynu, aj núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, teda benzínu a nafty.
„Keď tankujete, tak pri každom litri paliva približne štyri centy idú na to, že stále existujú aj núdzové zásoby ropy. Fungujú úplne inak ako zásoby plynu. Štát spolu s firmami uvádzajúcimi palivá na trh rieši núdzové zásoby ropy. Ide o zásoby ropy a produktov z nej na pokrytie aspoň 90 dní,“ vysvetlil Radovan Potočár.
„Vyhodnocujeme situáciu na trhu, chceme dosiahnuť stav 120 dní zásob do roku 2028. Keby vyhlásili núdzovú situáciu o dve hodiny, môžeme o dve hodiny a jednu minútu dať signál, že sa môžu uvoľňovať zásoby,“ priblížil generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov Jaromír Miklas.
