Slovensko podporuje posilnenie európskeho pilieru NATO, spoločnú európsku armádu však nie. Prezident Peter Pellegrini upozornil na konkurencieschopnosť Európy vo svete a jej delenie na dve kategórie. K výdavkom na obranu chce v najbližších týždňoch zvolať okrúhly stôl.
Okrúhly stôl k výdavkom na obranu
Na samite NATO v Haagu v júni budú účastníci rokovať aj o výdavkoch na obranu. „K tejto téme debaty o potenciálnom navýšení prostriedkov na obranu vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii chcem opäť zvolať okrúhly stôl. Tak, ako som ho zvolal k medzinárodnej politickej orientácii Slovenska,“ povedal.
Urobiť tak chce do niekoľkých týždňov. Prítomní budú predstavitelia opozície aj koalície, aby na samite NATO v Haagu mohol prezentovať čo najširší politický konsenzus. „Aby sme jasne povedali, ako sa SR k tejto téme postaví,“ povedal.
Pellegrini podporuje posilnenie európskeho piliera v rámci NATO, spoločnú európsku armádu však nie. „Slovensko nemá záujem ako členská krajina EÚ vytvárať európsku armádu. Hovorím o potrebe posilnenia armád NATO v rámci Európy ako druhom pilieri vo vzťahu k USA,“ povedal.
Dodal, že v súčasnej situácii ozbrojené sily európskych krajín NATO samé, bez krytia armády USA, nie sú schopné vykonávať všetky spôsobilosti v rámci NATO. „Slovensko nepatrí do skupiny krajín, ktoré sú zástancami vyslania európskych vojakov na udržiavanie mieru na Ukrajine,“ povedal.
Spresnil, že na prvom parížskom samite sa hovorilo o vyslaní týchto vojakov až potom, keď sa vyrokuje mier a mierová línia, nešlo o vyslanie vojakov do boja. „Ak tam majú byť nejakí vojaci do budúcna, možno by mali byť pod vlajkou Organizácie Spojených národov,“ povedal.
Výrokom prezidenta Pellegriniho sa v Správach venovala redaktorka Andrea Šeligová:
Nádej, že koalícia sa dohodne
Prezident vyjadril znepokojenie v súvislosti so situáciou, ktorá vo vládnej koalícii vznikla vlani po jeho odchode do Prezidentského paláca a narušila pokoj. Tiež ho rušilo, že tieto problémy sa riešili verejne, čo zhoršilo atmosféru. Pripomenul, že vláda funguje, rozhoduje a má výjazdové rokovania.
„Preto mám nádej, že po zmene koaličnej zmluvy a udelení možnosti premiérovi dohodnúť sa, aj vo vzťahu možno k vplyvu na dvoch nových ministerstvách, ktoré získal, s tými, ktorí doteraz odmietali podporovať koalíciu, respektíve chceli mať účasť na moci,“ povedal. Premiér Robert Fico však zatiaľ nominantov na tieto posty nenavrhol.
„Zatiaľ nie, nehovorili sme o menách,“ povedal Pellegrini. S premiérom sa podľa svojich slov dohodol, že predtým, ako R. Fico príde s konkrétnymi návrhmi na rekonštrukciu vlády, mu prinesie ukázať podpisy voľných poslancov, ktorí sa podpisom prihlásia k podpore vládnej väčšiny.
„Pre mňa je dôležité, aby sa to čo najskôr ukončilo a aby sa vláda vrátila naspäť k plneniu svojho programového vyhlásenia,“ povedal. Koaličným lídrom odporučil, aby medzi sebou viac debatovali, kým vznikne nejaký nápad. Tiež, aby intenzívnejšie komunikovali s poslancami svojich klubov a hľadali jednotu a konsenzus už pred vážnymi rokovaniami.
V prípade nominácie Rudolfa Huliaka na ministra by sa ho najskôr spýtal, či už zmenil svoj postoj na vystúpenie Slovenska z EÚ a z NATO. „Bol by som nerád, ak by sme vo vláde mali ministra, ktorý chce vystúpiť z EÚ a z NATO,“ povedal. Pripomenul, že vláda jasne deklaruje, že nikto na Slovensko z nich vystúpiť nechce.
Zmena geopolitiky a delenie Európy
Vo svete podľa prezidenta dochádza k zmene geopolitiky a rozloženiu síl, keď budú tri alebo štyri mocnosti udávať tón. „Spojené štáty chcú mať nejakú rozumnú diskusiu s Ruskou federáciou, pretože tá susedí s Čínou, ktorá zase podľa americkej administratívy predstavuje hrozbu pre USA,“ povedal.
Európska únia pokiaľ bude roztrieštená a nebude schopná držať tempo s rýchlo sa meniacim svetom, bude mať podľa Pellegriniho vážny problém. Preto EÚ podľa neho potrebuje väčšiu dynamiku a impulz. Dôležité bude podľa prezidenta aj to, ako sa k tomu postaví nový nemecký spolkový kancelár.
Nedávne slová amerických predstaviteľov Pellegrini považuje za výzvu. Majú podľa neho Európou zatriasť a povedať si, že prestáva byť konkurencieschopná, má drahé energie, predbieha ju Čína i USA, mnohé veľké ekonomiky Európy majú recesiu.
„Ja som človek, ktorý sa viac pridáva do tábora tých, ktorí toto považujú za výzvu. Mali by sme si vyhrnúť rukávy a povedať, tak poďme znovu tú Európu spraviť takou silnou, ako bola niekedy,“ uviedol.
Delenie Európy
Pellegrini upozornil aj na delenie Európy na dve skupiny, najmä v spojitosti s nedávnymi samitmi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, kam pozval niektoré krajiny.
„Zase to len potvrdilo, že sú lepší a tí druhí,“ povedal a označil za nesprávne, že Európa ukazuje rozdrobenosť a roztrieštenosť. „Ja s tým samozrejme nesúhlasím a celý tento týždeň som to verejne a kriticky vo vzťahu k prezidentovi Macronovi prezentoval,“ uviedol.
Treba podľa neho nájsť témy, na ktorých sa členské krajiny vedia spojiť a na novovzniknutej jednote riešiť ďalšie ekonomické problémy i vojnu na Ukrajine. „Bez Európy, bez Európskej únie a bez nás, aktivít členských krajín k udržaniu toho mieru to nepôjde,“ povedal.
Zahraničná politika Donalda Trumpa je podľa Pellegriniho diametrálne odlišná od jeho predchodcu Joea Bidena. Bolo to podľa neho cítiť aj v Mníchove na bezpečnostnej konferencii v prejave prezidenta Zelenského. „Na základe posledných vyjadrení prezidenta Trumpa, odkazov a reakcií prezidenta Zelenského sú tie vzťahy medzi USA a Ukrajinou značne napäté,“ povedal.