Pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva sa pripojili k európskej rozvodnej sieti elektrickej energie. V nedeľu to oznámil litovský prezident Gitanas Nauseda, informuje agentúra AFP.
„Pred chvíľou som dostal skvelú správu. Synchronizácia elektrickej sústavy pobaltských štátov s kontinentálnou európskou sústavou sa úspešne dokončila,“ povedal Nauseda novinárom vo Vilniuse.
„Toto je historický okamih, ktorý znamená koniec dlhej cesty. Dosiahli sme úplnú energetickú nezávislosť. Obdobie politického tlaku a vydierania (Moskvy) sa konečne skončilo,“ povedal v spoločnosti estónskych a lotyšských kolegov a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a poľského prezidenta.
Pobaltské krajiny sa do európskej siete začlenili cez Poľsko. Do nového elektrického prepojenia pobaltských štátov a Poľska sa celkovo investovalo 1,6 miliardy eur väčšinou z fondov EÚ.
„Teraz je čas zabezpečiť naše úspechy. Vojna Ruska proti Ukrajine radikálne zmenila vnímanie hrozieb pre kritickú infraštruktúru v Európe. Nedávne incidenty na podmorskej infraštruktúre v Baltskom mori vzbudzujú veľké obavy,“ dodal. Niektorí experti a politici to považujú za súčasť ruskej „hybridnej vojny“.
Nezávislosť od Ruska
Po odpojení z ruskej siete tri pobaltské krajiny v sobotu (8. 2.) fungovali v takzvanom „izolovanom režime“ a testovali frekvenciu svojich sietí, výkonové úrovne a schopnosť, ako ich ovládať.
Tri pobaltské štáty sovietska Červená armáda obsadila v roku 1940 po tom, čo si komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko rozdelili Európu na sféry vplyvu. Ich vyhlásenie nezávislosti v roku 1990 odštartovalo rozpad Sovietskeho zväzu.
V roku 2004 sa stali členmi NATO a Európskej únie. Na pripojenie do európskej elektrickej siete sa dlhodobo pripravovali.
Odpojenie od ruskej siete urýchlila agresia Moskvy proti Kyjevu a po 26. februári 2022 plnoformátová vojna, ktorú rozpútala na Ukrajine. Pobaltské štáty sa obávajú, že by mohli byť ďalším cieľom Moskvy a ruská elektrická sieť už nemôže slúžiť ako nátlaková zbraň proti nim.
