Majú autistického syna, ktorý potrebuje stálu asistenciu, dohľad a opateru. Vo svojom uzavretom svete nedôveruje nikomu, iba svojim milujúcim rodičom. Tí sa vzdali všetkého, aby mu mohli byť neustále nablízku. Nič z toho úrady však zjavne nezaujíma.
Manželia Piroškovci vraj majú hľadať cudzieho opatrovateľa. Nad rozhodnutiami úradníkov krútia hlavami aj odborníci. Prípadu sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Andrej Bálint.
Jakub Piroška má desať rokov. Pred štyrmi rokmi mu lekári diagnostikovali pervazívnu detskú poruchu. Je to neliečiteľná forma autizmu, ktorá sa dá však formovať.
“Nezapájal sa do žiadnych hier, do žiadnych aktivít, ktoré mali v škole. Odmietal spať, dokonca v škôlke som ho chcela nechávať na celý deň, aby si zvykol na deti, no on to odmietal. Vždy keď sa bolo treba hrať, tak iba sám so svojimi hrami, alebo kresliť iba sám,“ uviedla matka Lenka Pirošková.
Po tom, keď začal chodiť do školy, sa jeho zdravotný stav začal postupne zhoršovať. Jeho matka Lenka Pirošková v tom čase ešte pracovala, no podľa jej slov vždy tŕpla, či sa Jakubovi niečo v škole nestane.
“Lebo často je to tak, že mi zavolajú, aby som prišla pre neho do školy, lebo dnes nemá dobrý deň, lebo ho dráždi nos. Nevydrží, lebo je nekomfortný a potom treba ísť po neho,“ prezradila Pirošková.
Spĺňa kritéria na príspevok
Podľa úradu práce patrí Jakub do šiesteho stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a teda spĺňa zákonom stanovené kritériá na účely navrhnutia peňažného príspevku na opatrovanie.
O tento príspevok žiadal Jakubov otec Jozef Piroška, ktorý je na invalidnom dôchodku. Podľa lekárskeho posudku je u pána Pirošku miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 percent. Úrad práce ho vyzval, aby do ôsmich dní doručil posudok o svojom synovi od konkrétnej psychiatričky.
“Keďže termín trvá šesť mesiacov, tak sme museli počkať, čo sme okamžite oznámili úradu práce listom. Úrad práce nám poslal už len zamietavé stanovisko z dôvodu, že sme nedoručili žiadaný dokument a moju žiadosť zamieta,“ povedal otec Jozef Piroška.
Piroškovci to o nejaký čas skúsili opäť. Tentokrát o opatrovateľský príspevok žiadala chlapcova matka Lenka Pirošková, ktorá medzitým, aby sa mohla naplno venovať synovi, ukončila pracovný pomer. K žiadosti o opatrovateľský príspevok tentokrát pripojili už aj lekársky posudok od konkrétnej psychiatričky, ktorý úrad práce žiadal.
“Vtedy vlastne úrad práce povedal, že pre moju invaliditu nie som psychicky a fyzicky spôsobilá opatrovať dieťa,“ informovala Pirošková.
Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
“Pre mňa ako právnika je to rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, že bol nepriznaný príspevok matke vzhľadom k neurologickému nálezu. Domnievam sa, že by malo byť v tomto smere rozhodnutie odôvodnené podrobnejšie, pretože neurologických nálezov je množstvo a nie všetky ich vylučujú z takéhoto poberania príspevku a opatrovania blízkej osoby,“ konštatovala nezávislá advokátka Martina Mészáros Bariaková.
Pani Pirošková rovnako ako jej manžel poberá invalidný dôchodok. V detstve mala úraz rúk a miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej 45 percent.
“Obmedzuje ma to v tom, že úchop ľavej ruky mám slabší. Neviem tú ruku poriadne zovrieť. Ale som praváčka a väčšinu vecí vykonávam pravou rukou. Ak si kreslíme, tak kreslí on, ak sa kúpeme, vždy iba asistujem,“ opísala Pirošková.
“V prípade, ak lekárske nálezy poukazujú na závažné fyzické obmedzenie, ktoré vyplýva z nepriaznivého zdravotného stavu a ktoré znemožňuje vykonávať opatrovanie v potrebnom rozsahu, úrad práce nie je oprávnený poskytnúť tento príspevok,“ vyhlásila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Dorčáková.
“Štát im odoprie príspevok na opatrovanie pre dieťa, ktoré ich starostlivosť potrebuje a o ktoré sa regulárne starajú. Toto mi príde za vlasy utiahnuté,“ zhodnotila predsedníčka Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom v Banskej Bystrici Mária Helexová.
“Treba argumentovať o fyzických a psychických schopnostiach. Napriek tomu, že človek poberá invalidný dôchodok aj plný invalidných dôchodok, ktorý je 70 percent aj viac neschopnosti vykonávať prácu, ale ten človek reálne môže mať vždy priestor na to, aby opatrovanie vykonával, tak ako je to potrebné ako ten, ktorý to opatrovanie potrebuje,“ uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
“To, nakoľko percent je osoba invalidizovaná, je málo významné. V skutočnosti je významné to, ako to posúdi posudkový lekár,“ povedala Mészáros Bariaková.
Právny nárok neexistuje
Podľa zákona môže úrad práce peňažný príspevok poskytnúť plnoletej osobe, ktorá je spôsobilá, je fyzicky a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a osoba s ťažkým zdravotným postihnutím súhlasí s opatrovaním.
“Peňažný príspevok na opatrovanie je považovaný za fakultatívnu dávku, tzn. neexistuje na jej priznanie a poskytovanie právny nárok. Tento peňažný príspevok je možné poskytnúť iba v prípade, ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Každá žiadosť sa posudzuje individuálne a sú zohľadňované všetky špecifiká konkrétneho prípadu,“ ozrejmila Dorčáková.
“Z tých posudkov, ktoré sme čítali jednoznačne vyplýva, že jej syn potrebuje pomoc pri všetkých úkonoch ale vo forme dohľadu. Čo pri ľuďoch s autizmom je vec, ktorá je nevyhnutná. On fyzicky možno nepotrebuje nejaké zdvíhanie, alebo kúpanie, polohovanie, ale vo forme dohľadu,“ zhodnotila Stavrovská.
Pirošková sa proti rozhodnutiu odvolala
Lenka Pirošková sa proti rozhodnutiu úradu odvolala. Celá vec sa dostala na správny súd, ktorý by sa mal s rozhodnutím úradu práce stotožniť alebo ho zrušiť.
”V predmetnom konaní správny súd momentálne vykonáva procesné úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, a to v primeranej lehote odvíjajúcej sa od charakteru predmetnej veci,“ zaznelo v stanovisku Správneho súdu v Bratislave.
“Úrad práce sa s nami zahráva roky a to sme na súde minimálne jeden a pol roka. Zhruba štvrtý rok trvá toto celé,“ ozrejmil Piroška.
“Aj vo vzťahu k správnym orgánom máme v predchádzajúcom období analyzovaných veľa týchto prieťahov v konaní. Treba si uvedomiť, že pomoc na ktorú je človek odkázaný – pomoc zo strany štátu, ak príde neskoro, už veľakrát ani nemusí byť účinná. Preto je nevyhnutné v týchto veciach konať urýchlene,“ upozornila Stavrovská.
“Táto životná situácia nie je jednoduchá, idú na to všetky úspory, tie životné minimá, ktoré sú k dispozícii, to je naozaj málo. Ešte s takýmto dieťaťom, ktoré potrebuje neustále podporu,“ priznala Pirošková.
Možnosť žiadať o opatrovateľa
Opatrovateľský príspevok na jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu je možné priznať v sume 615,50 eur mesačne. Pri opatrovaní dvoch alebo viacerých takýchto osôb môžu úrady práce priznať 818,80 eur mesačne.
Ak je opatrovanou osobu jedno alebo viac nezaopatrených detí, príspevok sa zvýši o 200 eur mesačne.
“Keď rodina potrebuje fungovať, mať aj nejaký peňažný príjem a rozvíjať dieťa, tak potrebuje finančný príjem a potrebuje mať čo najviac času, aby sa mu mohol venovať. Lebo vy ak budete chodiť do práce, tak nebudete sa môcť venovať tomu dieťaťu ako človek, ktorý mu dáva plnú pozornosť. Lebo tieto deti, žiaľbohu, si plnú pozornosť vyžadujú,“ povedala Helexová.
Jednou z možností by tiež bolo žiadať o opatrovateľa. No rodičia Jakuba hovoria, že cudzích ľudí odmieta.
“Príspevok na opatrovanie môže byť poskytnutý komukoľvek na koho je maloletý zvyknutý a kto spĺňa zákonné podmienky, napr. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takže rodičia môžu zvážiť, či si nebudú zvykať na niekoho ďalšieho, koho nebude odmietať,“ vyhlásila Dorčáková.
“Pre deti na autistickom spektre s problémovým správaním je veľmi ťažké nájsť niekoho, kto by sa o tú osobu staral. Stále je vo veku, keď dieťa skôr verí rodičom ako cudzej osobe. Rodičia naozaj ťahajú za kratší koniec v tomto štáte, rodičia autistických detí,“ dodala Helexová.
“Neviem si predstaviť, že by mal nejakú opatrovateľku, ktorá by sem k nemu chodila, bola by tu s ním a on by bol z toho vykúkaný. Bol by tu samozrejme aj môj manžel, potom opatrovateľka poobede odíde, ja sa vrátim z práce, lebo sa niekde zamestnám a potom ho už môžem opatrovať? Potom už budem spôsobilá?“ pýtala sa Pirošková.
