Výroky, že Ukrajinci nemali vojnu s Ruskom začínať, sú podľa bývalej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej nezmyselné klamstvá. Povedala to v nedeľu (23. 2.) v Prahe pri debate Operácia Nádej – 3 roky odvahy, ktorú usporiadali k trom rokom od ruského vpádu na Ukrajinu iniciatíva Darček pre Putina.
Výroky o tom, že Ukrajina, ktorú Rusko napadlo, nemala vojnu začínať, predniesol tento týždeň v médiách prezident USA Donald Trump. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa však podľa Čaputovej, ktorá bola hlavou štátu na Slovensku medzi rokmi 2019 až 2024, snažil spory s Ruskom urovnať už pred inváziou.
Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 oznámil, že vydal rozkaz na „špeciálnu vojenskú operáciu“. Ruské sily vtedy napadli Ukrajinu z Ruska a Bieloruska a tiež z polostrova Krym, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu.
„Nezávidím mu (Zelenskému) terajšiu situáciu. Najmä keď musí počúvať nezmyselné klamstvá o tom, ako nemali začínať vojenský konflikt a podobné dezinformácie,“ uviedla Čaputová, ktorá sa k nedeľnej diskusii pripojila cez videohovor.
Trump v utorok (18. 2.) po otázke novinárov, prečo Ukrajinu neprizvali na americko-ruské rokovania o vojne, naznačil, že za ruskú agresiu môže sám Kyjev. „Nemali ste to nikdy začínať, mohli ste sa dohodnúť,“ vyhlásil na adresu Ukrajiny. Americký prezident tiež neskôr nazval Zelenského diktátorom.
Podľa Čaputovej sa však Zelenskyj už od nástupu do funkcie prezidenta v roku 2019 snaží urobiť pre Ukrajinu to najlepšie. „Chcel konflikt, ktorý začal v roku 2014, nejakým spôsobom ukončiť, urovnať,“ povedala. „Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí zostávajú v náročnej službe v krajine, ktorá je pod takým obrovským tlakom,“ dodala.
Nezabudne na návštevu Ukrajiny
Pre ruskú inváziu podľa posledných údajov OSN zahynulo na Ukrajine najmenej 13 300 civilistov. Predstavitelia Ruska opakovane tvrdia, že útočí len na vojenské ciele. Podľa Čaputovej to však nie je pravda.
V nedeľu povedala, že do konca života nezabudne na návštevu Ukrajiny po ruských útokoch. „Videli sme nielen Kyjev, ale aj priľahlé oblasti, ktoré boli veľmi krutým spôsobom bombardované. Videli sme bombardované bytové domy, rodinné domy,“ uviedla.
„Slovenská republika bola prvou krajinou, ktorá pomohla (Ukrajine) so systémom protivzdušnej obrany,“ doplnila bývalá slovenská hlava štátu. Slovensko poskytlo Ukrajine aj humanitárnu pomoc a v solidarite k napadnutej krajine sa podľa Čaputovej zomkli aj občania krajiny.
Premiér Robert Fico podobne ako Trump kritizuje Zelenského a tvrdí, že Rusko malo na napadnutie Ukrajiny „vážne bezpečnostné dôvody“.
„Je to trochu v pozadí možno inej rétoriky, ktorá dominuje v slovenských médiách. Ale prítomnosť solidarity, súcitu, podpory a pomoci medzi slovenskými občanmi je stále prítomná, či už voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí žijú na Slovensku, alebo aj voči ľuďom, ktorí žijú na Ukrajine,“ myslí si Čaputová.
Trumpove činy prebudili Európu
Terajšie kritické výroky Trumpa sú podľa ďalších účastníkov debaty podnetom pre Európu, aby sa sama viac starala o zabezpečenie vlastnej bezpečnosti. „Nielen Ukrajina, ale aj Európa z toho dokáže vyjsť posilnená,“ uviedol vládny splnomocnenec pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáš Kopečný.
„Dúfam, že si Európa a my ako súčasť Európy dostatočne uvedomíme, že to je na nás a že sa nemôžeme na nikoho spoliehať,“ povedal vládny poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar.
Podľa Kopečného je pochopiteľné, že USA chcú od Ukrajiny za pomoc vo vojne niečo výmenou, ako je Trumpom spomínaný podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. „Desivá je metóda, ktorou k tomu (USA) chcú dospieť. To znamená globálne verejné ponižovanie partnera, „myslí si.
„Myslel som si, že nás Donald Trump prebudí, ale, samozrejme, som si nemyslel, že to bude také brutálne,“ povedal Pojar. „Trump sa teraz snaží všetko takýmto biznisovým spôsobom prerobiť. Vyzerá to ako veľký chaos, musíme tomu dať chvíľu času,“ uviedol v rozprave námestník ministerky obrany František Šulc.
