Armády členských krajín NATO by boli silnejšie než Rusko, nevyrovnali by sa však Spojeným štátom, uviedol analytik v oblasti obrany Michael Clarke. Na článok päť Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane sa podľa neho už viac spoliehať nedá.
Clarke v rozhovore pre stanicu Sky News pripomenul, že podľa článku päť sú všetky členské štáty v prípade útoku na niektorý z nich povinné podniknúť kroky, ktoré považujú za vhodné, vrátane vojenskej sily.
„Nehovorí sa však, že to musí byť vojenská sila,“ vysvetlil. Článok päť je podľa neho veľmi premenlivý. „Bude závisieť od okolností konkrétneho dňa. Nemôžeme sa naň viac spoliehať,“ uviedol.
V dohľadnej budúcnosti nebude podľa Clarka sformovaná žiadna európska armáda. Vyjadril sa však k sile armády členských krajín NATO.
„Boli by oveľa silnejšie než Rusko v plnej sile. Ani zďaleka však nie také silné ako USA,“ povedal. Spojeným štátom by sa podľa neho nedokázali vyrovnať z dôvodu nevyváženosti vybavenia a účinnosti, ktorou USA disponujú.
S Putinom sa snažili komunikovať
Clarke pripomenul, že na ruského prezidenta Vladimira Putina bol vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom (ICC) so sídlom v Haagu. „Nie je však pravda, že Západ s Ruskom neudržiava diplomatické kontakty, dodal.
Viacerí európski lídri sa pokúšali s Putinom rokovať už pred inváziou na Ukrajinu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa podľa analytika ponížil a trikrát ruského prezidenta navštívil.
„Zakaždým sa vrátil a hovoril, že ho Putin uistil, že sa Ukrajinu napadnúť nechystá,“ povedal. „Ruský prezident však každému hovoril, že nemá v úmysle zaútočiť, až kým sa nezačala invázia,“ dodal.
Ukrajina by po pozastavení americkej pomoci na základe svojich súčasných zásob mohla vo vojne pokračovať päť až šesť mesiacov. Podobný odhad uviedli viacerí analytici.
Clarke sa vyjadril aj k vzťahom Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tie mohla ovplyvniť skutočnosť, že „Trump Zelenského nemá rád“ a aj situácia s prvým impeachmentom Trumpa v roku 2020.
Trump počas svojho prvého pôsobenia v úrade čelil ústavnej žalobe (impeachmentu) za telefonát so Zelenským.
Trump žiadal, aby na Ukrajine vyšetroval jeho rivala v prezidentských voľbách Joea Bidena. Podmienil to poskytovaním pomoci Ukrajine. Americký Senát Trumpa vo februári 2020 spod obžaloby oslobodil.
