USA zastavili vojenskú pomoc Ukrajine a prezident Donald Trump apeluje na Európu, aby sa viac starala o svoju obranu. Európska komisia v reakcii navrhuje investovať do obrany 800 miliárd eur.
O tomto pláne diskutovali lídri na mimoriadnom samite v Londýne a bude sa o ňom diskutovať aj v Bruseli. Odborníci vidia v masívnych obranných investíciách aj príležitosť pre slabú európsku ekonomiku. Profitovať by mohli aj slovenské firmy.
Zbrojárskemu priemyslu a obrane EÚ sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Tamara Lištiaková:
Súčasťou plánu by bolo uvoľnenie rozpočtových pravidiel, ktoré by malo priniesť členským štátom 650 miliárd eur. Ďalších 150 miliárd eur by bolo vo forme pôžičiek. Informovala o tom šéfka európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Michael Böheim z Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum pre Slovenský rozhlas povedal, že z balíka by mohli profitovať nielen veľké zbrojárske firmy, ale aj menší dodávatelia. Má to však jedno ale.
„Väčšina obstarávania zbraní, systémov a ďalších produktov je v národnej kompetencii jednotlivých členských štátov. Máme de facto 27 rôznych armád, nákup je preto neefektívny a drahý. Bolo by múdre, aspoň zo strednodobého hľadiska, aby sa toto obstarávanie robilo spoločne. Mali by sme len niekoľko typov techniky, čo by bolo lepšie aj z hľadiska logistiky,“ vysvetlil.
Dekan Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy Tomáš Dudáš pripomenul, že veľká časť zbraní, ktoré kupujeme v Európskej únii, pochádza mimo členských štátov. Aby sa dostavil pozitívny efekt na pokrivkávajúcu ekonomiku starého kontinentu, treba vyrábať doma. A to už by sme pocítili.
„Inštitút svetového hospodárstva v Kyjeve vypočítal, že ak by naozaj došlo k 800 miliardám eur, mohlo by to pridať niekde medzi 0,9 až 1,5 percenta HDP na úrovni celej Európskej únie. Takže pozitívny vplyv tam jednoznačne je,“ uviedol.
Veľkí hráči to sami nezvládnu
Veľké zbrojárske firmy z Nemecka, Francúzska či Talianska už teraz na burze zažívajú rast svojej hodnoty. Veľkí hráči to však sami nezvládnu. K železu budú potrebovať dodať aj rozum.
„Veľmi dynamicky sa rozvíja celá oblasť dronov všetkého druhu, od prieskumných cez komunikačné až po bojové drony. To sú všetko oblasti, kde či už v senzoroch, prieskumoch, spracovaní dát, majú šancu aj malé a stredné firmy aj z takých krajín ako Slovensko a oni dokonca už aj sú pomerne úspešné,“ priblížil generál vo výslužbe Pavel Macko.
Výzvou na rozširovanie závodov je však nedostatok pracovnej sily. Zbrojovky tak lovia aj vo vodách prepustených zamestnancov automobiliek či strojárskych firiem.
