Rusko vo štvrtok (20. 3.) obvinilo Európu z militarizácie a označilo ju za vojnovú stranu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež vyhlásil, že takýto prístup Európy je v kontraste s postojom prezidentov Ruska a Spojených štátov Vladimira Putina a Donalda Trumpa.
„Každý deň počujeme z Bruselu veľa signálov,“ povedal Peskov. Signály zo strany Bruselu a európskych metropol sa podľa jeho slov týkajú najmä plánov na militarizáciu Európy.
To je v evidentnom rozpore s postojom prezidentov Ruska a USA hľadať spôsoby, ako vstúpiť do procesu mierového urovnania. „Európa sa zatiaľ sama militarizuje a skôr sa zmenila na vojnovú stranu, „vyhlásil Peskov.
Západ sa po ruskom vpáde na Ukrajinu postavil na stranu Kyjeva, ktorému poskytol okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní. Na Rusko z dôvodu jeho agresie uvalil sankcie.
Zmena postoja USA
USA po januárovom príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu pozmenili postoj ku konfliktu v deklarovanej snahe o rýchle ukončenie bojov a obnovili komunikáciu s Rusmi.
Minulý týždeň Washington navrhol 30-dňové celkové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, na čo Kyjev pristúpil. Putin tento týždeň prisľúbil prerušenie útokov na ciele energetickej infraštruktúry. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento typ čiastočného pokoja zbraní podporil.
USA medzitým oznámili, že v nedeľu v Saudskej Arábii začnú rokovania o prímerí. Podľa Zelenského sa stretnú tímy na technickej úrovni, aby prerokovali zastavenie bojov v energetickom sektore a na mori.
Zatiaľ nie je jasné, či sa americkí predstavitelia stretnú s ukrajinským aj ruským tímom v rovnaký deň, alebo či existuje možnosť trojstranných rozhovorov, ktoré by zahŕňali priame rokovania delegácií z Kyjeva a Moskvy.
Niektoré európske krajiny v poslednom čase zintenzívnili snahy o posilnenie európskej obrany a zároveň sa naďalej snažia podporovať Ukrajinu. Usilujú sa o zvýšenie vojenských výdavkov kvôli obavám, že Spojené štáty už nie sú odhodlané podporovať európsku obranu, píše agentúra AFP.
Londýn a Paríž sú na čele snáh o vytvorenie takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov.
