Poľsko a pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko tento týždeň oznámili, že plánujú odstúpiť od Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje používanie nášľapných mín. Dôvodom je podľa nich vojenská hrozba susedného Bieloruska a Ruska, ktoré na dohovor o protipechotných mínach nikdy nepristúpilo, podobne ako Spojené štáty a Čína.
Odstúpenie od dohody zvažuje aj Fínsko, ktoré od Ruska delí vyše 1 300-kilometrová hranica. Helsinki argumentujú, že Moskva tieto zbrane aktívne využíva vo vojne na Ukrajine a obáva sa o zabezpečenie svojich hraníc pred možnou ruskou inváziou. Téma zaujala Soňu Hagarovú.
Ottawský dohovor z roku 1999 zakazuje použitie, skladovanie či výrobu protipechotných mín. Ratifikovalo ho okolo 160 krajín sveta vrátane Slovenska. Medzinárodný výbor Červeného kríža pripomína, že dohovor zachraňuje množstvo životov. Nášľapné míny totiž pripravujú civilistov o život aj desiatky rokov po skončení konfliktov.
Odstúpeniu od Ottawského dohovoru sa vo vysielaní Rádia Slovensko venovala redaktorka Soňa Hagarová:
Vojenský analytik Vladimír Bednár konštatuje, že ich zákaz bol motivovaný etickými dôvodmi. „Míny sú zásadným bojovým, predovšetkým obranným prostriedkom, takže ich úplný zákaz môže byť kontraproduktívny. Preto sa veľmoci, ako Rusko či Spojené štáty, k nemu nepriklonili a namiesto toho hľadali technické riešenia týchto problémov,“ vysvetľuje.
Nebezpečenstvo, ktoré najmä mechanické míny predstavovali, sa podľa Vladimíra Bednára podarilo do veľkej miery eliminovať. „Moderné míny majú elektronický iniciačný systém s časovo obmedzeným pôsobením. Zároveň obsahujú mechanizmy, napríklad na identifikáciu, čo umožňuje ich oveľa jednoduchšie odstránenie,“ vysvetľuje.
Používanie submunície
Nášľapné míny nie sú jediným bojovým prostriedkom, ktorého zákaz niektoré štáty podľa Vladimíra Bednára pravdepodobne prehodnotia. Novú diskusiu očakáva aj o používaní submunície, ktorá sa práve počas vojny na Ukrajne ukázala ako mimoriadne dôležitý ochranný prostriedok pred útočníkom, ktorý má početnú prevahu.
„Väčšie typy munície, ako delostrelecké granáty, balistické rakety či letecké bomby, obsahujú množstvo menších bombičiek, ktoré sa pri použití rozptýlia a pokryjú rozsiahlu plochu. Batéria raketometov MLRS, pozostávajúca z deviatich kusov, dokáže zasiahnuť územie približne 1 km² a úplne zničiť útočiace sily, vrátane obrnených vozidiel. Ide o mimoriadne účinnú zbraň, ktorej efekt sa dá prirovnať k taktickým jadrovým zbraniam. Práve preto bola vyvinutá na konci studenej vojny s cieľom zastaviť postup sovietskych tankových kolón,“ vysvetľuje odborník.
Dôvodom zákazu submunície bolo vysoké riziko zlyhania. Spadnuté, no nevybuchnuté bomby v teréne predstavovali vážne nebezpečenstvo pre civilistov, podobne ako nášľapné míny. Mnohí vojenskí experti však namiesto úplného zákazu preferujú zlepšovanie technických opatrení.
V súvislosti so zbrojnými posunmi vojenský analytika českého portálu Denik.cz Jiřího Vojáčka prekvapuje poľská ambícia umožniť rozmiestnenie jadrového arzenálu na svojom území. „Dokážem si predstaviť, že ak by vlastnú jadrovú zbraň chcelo Poľsko, takéto debaty by sa určite objavili aj v ďalších krajinách, ako sú Maďarsko, Srbsko, Nemecko, Taliansko a podobne. Mohlo by to spustiť lavínu, ktorej koniec v súčasnosti nedokážeme predvídať,“ dodáva.
Mierová dividenda je minulosťou a bezpečnostnú architektúru, na ktorú sme sa spoliehali, už nemožno považovať za samozrejmosť. Skonštatovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Povedala o novej obrannej stratégii Európskej únie, ktorú Brusel tento týždeň predstavil v takzvanej Bielej knihe.
