Minulý rok bol najteplejším v histórii meraní a všetkých desať najteplejších rokov sa odohralo v minulom desaťročí. Hladina oxidu uhličitého v atmosfére, ktorý ohrieva planétu, je na 800-tisíc-ročnom maxime.
Píšu o tom agentúry s odvolaním sa na každoročnú správu o stave klímy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Tá odkrýva príznaky čoraz viac sa otepľujúceho sveta. Konkrétne menuje rekordne vysoké teploty oceánov, stúpajúce hladiny morí a rekordné topenie ľadovcov.
„Naša planéta vysiela ďalšie núdzové signály,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres. Poznamenal tiež, že podľa správy WMO je cieľ medzinárodného spoločenstva udržať otepľovanie pod 1,5 stupňami Celzia v porovnaní s predpriemyselnou érou stále možný.
„Lídri musia zvýšiť úsilie o jeho dosiahnutie využívaním výhod lacných a čistých obnoviteľných zdrojov energie pre svojich obyvateľov a ekonomiky,“ uviedol Guterres.
Ľudské aktivity aj El Niño
Správa pripisuje otepľovanie ľudskej aktivite, ako je spaľovanie uhlia, ropy a plynu. Z menšej časti tiež prirodzenému meteorologickému javu známemu ako El Niño. Ten je spojený s vyššími povrchovými teplotami v strednej a východnej časti tropického Tichého oceánu.
El Niño sa vytvoril v júni 2023 a o rok neskôr sa rozptýlil. To prispelo k ďalšiemu otepleniu a prekonaniu teplotných rekordov.
V roku 2024 svet prvýkrát prekročil hranicu otepľovania o 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnou dobou. Ale len na jeden rok. Vedci merajú prekročenie klimatického cieľa ako zotrvanie Zeme nad touto úrovňou otepľovania po dlhšie časové obdobie.
Globálne otepľovanie podľa správy prispieva k extrémnejším prejavom počasia, ktoré viedli k najvyššiemu počtu vysídlených osôb za posledných 16 rokov, prispelo k zhoršeniu potravinovej krízy a spôsobilo obrovské ekonomické straty. Len v roku 2024 došlo k najmenej 151 „bezprecedentným“ extrémnym meteorologickým udalostiam, uvádza sa v správe.
„Je to varovný signál, že zvyšujeme riziká pre naše životy, ekonomiky a planétu,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.
Výstrahy v správe prichádzajú v čase, keď prezident Spojených štátov Donald Trump vydal rad opatrení na zníženie klimatických záväzkov a spochybnil klimatickú vedu.
USA sú v súčasnosti po Číne druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete a historicky najväčším producentom skleníkových plynov. Trumpove kroky vyvolávajú obavy, že kvôli nim budú mať menej ambiciózne ciele tiež ostatné krajiny.
„Veda je nespochybniteľná. Pokusy skrývať klimatickú vedu pred verejnosťou nezabránia tomu, aby sme pocítili hrozivé dopady klimatických zmien,“ uviedla Brenda Ekwurzelová z neziskovej organizácie Union of Concerned Scientists.
