Ministerstvo školstva pracuje na novom koncepte maturít, čo si však vyžaduje zmenu spôsobu učenia od základnej školy a nadviazanie na strednú školu. Do konca roka by mohla byť hotová tzv. základná cestovná mapa. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v relácii Otvorene s Annou Vargovou prezradil, aké zmeny sú už na stole.
„Povinná maturita z matematiky už nie je vo forme úvah, už je to len o tom, ako to ideme urobiť,“ potvrdil Drucker. Považuje to za „vyvrcholenie úsilia o zlepšenie kvality stredných škôl“.
Bez matematického vzdelávania strácame konkurencieschopnosť, myslí si minister školstva. Preto by mali zmeny odštartovať 1. septembra 2026 a týkať sa budú žiakov, ktorí v tomto roku nastúpia do prvého ročníka gymnázií a stredných škôl.
Do tzv. experimentálneho overovania chce ministerstvo zaradiť aj informatické gymnáziá, stredné priemyselné školy a stredné odborné školy s technickým zameraním.
Ako Drucker uviedol, pre vybrané štvorročné všeobecné gymnázia chcú zaviesť tzv. dvojúrovňovú matematiku.
„To znamená, že študenti by do budúcna mali mať povinnú matematiku nižšej úrovne, ktorú by absolvovali v treťom roku štúdia. Tí, ktorí by sa rozhodli pre vyšší profil, napríklad pre potreby technických vysokých škôl, by ju robili vo štvrtom roku a zároveň by absolvovali extra matematické semináre,“ vysvetlil minister.
„Volajme to istá akademická úroveň,“ dodal s tým, že nižšiu úroveň chápeme ako aplikačnú časť matematiky. Detaily budú ešte spresňovať.
Drucker tiež prezradil, že stredné priemyselné školy budú nového druhu, bude ich menej a budú mať vyšší stupeň vzdelávania
Podľa Druckera má jeho ministerstvo pripravený úplne nový koncept tzv. STEM vzdelávania na základných a materských školách. „Sú to technické programy na podporu technického vedeckého a matematického vzdelávania, aby deti to prostredie mali k dispozícii,“ upresnil.
Odkázal, že matematika nie je strašiak, ale základná kvalifikačná zručnosť, ktorú Európska únia v rokoch 2018-2019 odporučila. Zmena maturít sa nebude týkať len matematiky, ale aj iných predmetov, napríklad slovenčiny alebo cudzích jazykov. Drucker napríklad nechce, aby bola slovenčina „čisto lexikálne a vedecky založený predmet“.
