Najväčšie obavy ohľadom bezpečnosti novinárov v Európe sa naďalej týkajú ruskej vojny proti Ukrajine. Vo výročnej správe to v stredu (5. 3.) uviedla platforma Rady Európy na ochranu žurnalistiky.
Dokument si ďalej okrem iného podrobnejšie všíma tiež situáciu na Slovensku a píše, že minulý rok bol pre tamojších novinárov turbulentný, keďže vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) začala presadzovať kontrolu nad verejnoprávnymi médiami a reportérom hrozia postihy.
„Napätie rastie mesiace, poprední politici obviňujú nezávislé médiá zo zverejňovania klamstiev. Pravidelne hrozí, že proti ním zakročia,“ píše o situácii na Slovensku správa. Dodáva, že obavy zvýšil Fico, ktorý vlani označil novinárov za „krvilačných bastardov“.
„Atmosféru strachu umocňuje pokračujúce zlyhanie v stíhaní človeka, ktorý stál za vraždami novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. To dopĺňa vládne zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý bol zodpovedný za stíhanie ľudí zodpovedných za (tento) zločin,“ uvádza dokument.
Správa vymenúva rôzne kroky slovenskej vlády alebo jednotlivých činiteľov v uplynulom roku. Upozorňuje, že v „popredí boja za nezávislosť médií“ sa ocitla budúcnosť verejnoprávneho vysielania.
Pripomína napríklad rozpustenie vtedajšieho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a jeho nahradenie Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR). Príslušný zákon umožnil vláde odvolať riaditeľa RTVS aj vyšší manažment a nahradiť ich politickými spojencami, píše správa.
Výzva pre záväzok Európskej únie
Pluralitu médií podľa nej ohrozilo, keď vláde blízka investičná skupina Penta kúpila denník Nový čas. „Tento nákup zabezpečil Pente takmer monopolnú kontrolu nad bulvárnym trhom, zatiaľ čo nezávislé médiá sa naďalej stretávajú s klesajúcimi príjmami z reklamy a prekážkami v akreditáciách,“ upozorňuje správa.
Dodáva, že sa kabinet vyhýba nezávislým médiám, odmieta im poskytovať rozhovory, ignoruje ich otázky, pričom spolupracuje s „alternatívnymi“ médiami, ktoré sú považované za šíriteľov dezinformácií.
Tento prístup ohrozuje právo verejnosti na informácie, varuje okrem iného dokument. Na Slovensku podľa neho zostáva napriek ťažkostiam „silný a odolný sektor nezávislých médií“, avšak kroky vlády čoraz viac „podkopávajú nezávislosť médií“.
„Situácia je vážnou výzvou pre záväzok Európskej únie chrániť slobodu médií a presadzovať demokratické hodnoty,“ uvádza dokument.
Česko správa spomína okrajovo v súvislosti s dvoma prípadmi konkrétnych novinárov. Jedným z nich je kauza ruských exilových novinárok žijúcich v Prahe Iriny Dolininovej a Alesji Marochovskej zo serveru istories.media (Važnyje jistotii), ktoré dostali vyhrážky a medzinárodné novinárske organizácie vyzvali české úrady, aby ich ochránili.
Druhý prípad sa týka Gruzínska a odmietnutia vstupu do tejto krajiny českému novinárovi Rayovi Baseleyovi, ktorého gruzínske úrady vlani v októbri zadržali na letisku v Tbilisi.
Ruská agresia je najnaliehavejší problém
Najnaliehavejším problémom bola podľa správy aj v minulom roku ruská vojenská agresia voči Ukrajine, kde ukrajinskí aj zahraniční reportéri riskujú životy pri frontovej línii a podobne ako ostatní civilisti čelia ruskému bombardovaniu na ďalších miestach.
V dokumente sa okrem iného za vážne hrozby označujú aj digitálne sledovanie novinárov alebo cezhraničné represie voči novinárom – najmä v prípade Ruska a Bieloruska. Upozorňuje na rastúcu hrozbu dezinformácií vrátane obsahu generovaného umelou inteligenciou a štátnej propagandy.
Dokument informuje o 266 hlásených prípadoch fyzických útokov, zastrašovania, zadržiavania a ďalších reštriktívnych akcií proti novinárom. Najviac (40) ich eviduje na Ukrajine, ale väčšina z nich sa týka území okupovaných Ruskom alebo sú to útoky pripisované ruským silám.
Ďalej eviduje takéto prípady najviac v Rusku, Turecku, Srbsku a Gruzínsku. Ku koncu roka organizácie, ktoré vypracovali správu, evidovali 159 zadržiavaných novinárov, najviac v Bielorusku, Azerbajdžane, Rusku, Turecku a v Gruzínsku.
