Ľadovce sa topia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. V dôsledku toho sú ohrozené zásoby potravín a vody pre dve miliardy ľudí na celom svete. Vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Zverejnila ju v piatok (21. 3.) pri príležitosti prvého Svetového dňa ľadovcov.
„Tieto prírodné vodné veže čelia bezprostrednému nebezpečenstvu. Táto správa poukazuje na naliehavú potrebu konať,“ vyhlásila generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.
Úbytkom ľadovcov a snehových zrážok v horských oblastiach budú podľa UNESCO pravdepodobne nejakým spôsobom ovplyvnené dve tretiny všetkého zavlažovaného poľnohospodárstva.
Úbytku ľadovcov sa v relácii Svet :24 s expertom venoval redaktor Michal Cimmerman:
Možné následky
V horských oblastiach žije približne miliarda ľudí a až polovica z nich v rozvojových krajinách už pociťuje nedostatok potravín. Situácia sa bude pravdepodobne zhoršovať, pretože podľa správy je produkcia potravín v týchto regiónoch závislá od topiaceho sa snehu a ľadovcov. Voda z nich spočiatku napĺňa rieky a jazerá, ale tento zdroj nakoniec vyschne.
Podľa Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá tento týždeň zverejnila výročnú správu o stave klímy, je tempo topenia ľadovcov najprudšie v histórii meraní. V štúdii sa uvádza, že za posledné tri roky došlo k najväčšiemu úbytku ľadovcov.
Medzi najviac postihnuté oblasti patria Nórsko, Švédsko, Špicbergy a tropické Andy. Iba v roku 2024 stratili ľadovce 450 gigaton hmoty.
Zrýchlený úbytok spôsobuje, že horské ľadovce sú jedným z najväčších prispievateľov k zvyšovaniu hladiny morí. To ohrozuje milióny ľudí ničivými povodňami a poškodzuje vodné cesty, od ktorých sú závislé miliardy ľudí v oblasti vodnej energie a poľnohospodárstva.
