Kaštieľ v bratislavských Rusovciach už naplno rekonštruujú. Odstraňujú drevené obloženia, okná, dvere aj niektoré obrazy. Pôjdu do rúk reštaurátorov. Znehodnotené stromy v priľahlom parku vypília. Pri kontrole priestorov objavili archeológovia prvý rímsky akvadukt na Slovensku.
V kaštieli musia opraviť najmä staré konštrukcie drevených stropov. „Boli po tú dobu nevyužívania toho kaštieľa zdegradované,“ povedal riaditeľ stavby v Rusovciach Štefan Baxa. Dodal, že sa nahradzujú sa novými železobetónovými konštrukciami.
„Boli sme v sále na prízemí, kde sa rekonštruuje celý strop. Budú sa demontovať jestvujúce omietky a po reštaurovaní sa budú dávať naspäť,“ uviedol Baxa.
Pripomenul, že v rytierskej sále je desať veľkorozmerných obrazov, ktoré sa budú demontovať. „Odvezú sa do ateliéru, kde sa budú reštaurovať. Kaštieľ bude vizuálne alebo mechanicky oddelený za skleneným plotom,“ dodal.
„Nebude slúžiť verejnosti. Je určený pre najvyššie diplomatické účely vlády. Budú sa tam organizovať rôzne diplomatické stretnutia, napríklad podpisovanie rôznych dôležitých dokumentov,“ vysvetlila architektka za investora Úradu vlády SR Ľudmila Saudreau.
Pre verejnosť bude po rekonštrukcii sprístupnený park či takzvaný čeľadník, priestor na sobáš, výstavy či iné spoločenské aktivity. V priestoroch, kde má vzniknúť, je zatiaľ stavenisko.
Reportáž o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach do relácie Správy pripravila redaktorka Natália Dvoranová:
Klenbové pivnice i akvadukt
„Bude postavená jeho replika so zachovaním prvkov v suteréne ako sú klenbové pivnice a hlavne fasáda, kde budú zabudované pôvodné kamenné prvky, ktoré prejdú pamiatkovou obnovou,“ povedal stavbyvedúci na objekte čeľadník Milan Brehovský.
Rekonštrukcia kaštieľa aj jeho okolia má byť dokončená do konca roka 2029. Náklady na ňu sú približne 110 miliónov eur. Každé miesto kontrolujú na pokyn pamiatkarov archeológovia. Ich najvýznamnejším objavom je 38-metrový akvadukt.
„Tento akvadukt má, môžeme vypočítať, približne 1 800 rokov,“ uvádza šéf archeologických prác v Rusovciach Erik Hrnčiarik. Dal ho postaviť istý Konštantín Karnický. „My vieme, že to bol súkromný tehliar,“ pokračuje Hrnčiarik.
Vysvetľuje, že tie tehly sa museli nie len vypáliť, ale sa najskôr vyhotovili a schli na slnku. „Pravdepodobne mal nejakého nezbedného psíka, tak preto sa na jednej tehle sa nám zachovali aj otlačky týchto psích labiek,“ povedal.
Aby sa stavba neznehodnotila, zasypali ju hlinou. Okrem akvaduktu objavili aj staré šperky, náramky, keramiku či bronzovú peňaženku.
