Mestská časť Sliača Sampor je opäť bez pitnej vody. Aktuálne v oblasti vyhlásili havarijný stav. Pitnú vodu obyvateľom zabezpečuje trojkubíková cisterna. Sliač už situáciu riešil niekoľkokrát.
Približne 130 obyvateľov mestskej časti Sampor čelí problému s nedostatkom pitnej vody niekoľkokrát do roka. Vodovodné potrubie upcháva suť či nečistoty z vrtu a nepomáhajú ani filtre.
Situácii s pitnou vodou v Sopore sa v relácii Správy z regiónov venovala redaktorka STVR Zuzana Chrenková Srncová:
Mesto Sliač v časti Sampor síce vlastní potrubia, no chýba napojenie na zdroj pitnej vody. To by bolo podľa primátorky možné jedine z mesta Sliač alebo z bližšej obce Veľká Lúka. Na to však mesto Sliač nemá financie a nespĺňa ani kritériá na aktuálne výzvy z eurofondov.
„Najlepšie by bolo, keby sem potiahli vodu vodárne, pretože tu urobiť vrt je vždy riziko, že stále dôjdeme na minerálnu vodu,“ podotkla primátorka Sliača Ľubica Balgová.
„Naša spoločnosť nedisponuje v súčasnosti technickým riešením prepojenia Sampora na infraštruktúru, ktorou by bolo zabezpečené plynulé a bezpečné zásobovanie pitnou vodou,“ informovala v písomnom stanovisku Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.
Zodpovednosť za zabezpečenie vodovodov a kanalizácií prešla novelou zákona z roku 2022 primárne na mestá a obce. Bez vodovodu je na Slovensku 460 obcí a mestských častí.
„Ide o to, do akej miery je možné využiť európske prostriedky a do akej možnej miery je vytvorená rentabilita na to, aby vodovody budovali samotné vodárenské spoločnosti, pokiaľ ide aj o formu podnikania,“ uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.
Situáciu môže zlepšiť novela zákona
Vyriešiť problém s budovaním vodovodov a kanalizácií by mala novela, ktorú predstavil envirorezort v decembri minulého roka. Vláda návrh schválila. Na rade je parlament.
„Nová legislatíva nastavuje jasné pravidlá, ktoré nasmerujú financie na pôvodný účel, a to obnovovať a budovať kvalitnú vodárenskú infraštruktúru, ktorá bude dostupná a ekonomicky výhodnejšia,“ vyhlásil minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Rezort životného prostredia chce novelou zaviazať vodárne, aby zisk z regulovaných činností vracali späť do obnovy a budovania vodohospodárskej infraštruktúry.
Asociácia vodárenských spoločností, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a ZMOS to odmietajú s tým, že návrh novely neakceptoval pripomienky odborníkov a neprešiel riadnou diskusiou.
