V pondelok (28. 4.) príde do Bratislavy maďarský premiér Viktor Orbán. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) avizoval, že spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) by maďarský premiér mohol rokovať aj o vodnom diele Gabčíkovo. O tomto projekte vedú Slovensko a Maďarsko spor už viac ako 30 rokov.
Dohodu o výstavbe spoločného komplexu vodných diel Gabčíkovo–Nagymaros podpísali obe krajiny v roku 1977. Cieľom bola ekologická energia, regulácia tokov, ochrana pred povodňami aj podpora lodnej dopravy.
V roku 1989 však Maďarsko od projektu jednostranne odstúpilo a výstavbu na Nagymarosi zastavilo.
„Argumentovali tým, že táto výstavba vodných diel by poškodila spodné vody na Žitnom ostrove a takisto na maďarskej strane Dunaja,“ uviedol bývalý predseda vlády SR (1991−1992) Ján Čarnogurský.
Sporu o vodné dielo Gabčíkovo sa v Správach venoval redaktor Jakub Horáček:
„Hovorilo sa o tom, že tam boli aj také osobné záujmy. Boli tam chatky a rôzne zariadenia, mali ich ľudia, ktorí postupne sa dostávali k moci,“ priblížil bývalý minister lesného a vodného hospodárstva SR v rokoch (1990-1992) Viliam Oberhauser.
V tom čase už bola slovenská časť projektu hotová na 90 percent. Aj napriek odporu sa vtedajšia vláda Jána Čarnogurského rozhodla vo výstavbe pokračovať.
„A ja som považoval za neúnosné, že aby si Slovensko mohlo robiť nároky na samostatnosť, keď by nevedelo dokončiť ani takú z historického hľadiska maličkosť, ako je vodné dielo Gabčíkovo,“ priblížil Čarnogurský. „Muselo sa počkať na určitú výšku hladiny,“ vysvetlil Oberhauser.
Prípravy na zasypanie hrádze
A tak v októbri 1992 bolo všetko pripravené na zasypanie hrádze a odklonenie starého koryta Dunaja. Pri moci už bola vláda Vladimíra Mečiara. Podľa záznamu vlády z októbra nariadila pozastavenie prác. Vladimír Mečiar v minulosti oponoval, že žiadny takýto zápis neexistuje, pretože rozhodnutia sa prijímali operatívne mimo vlády – a to pod tlakom hroziaceho konfliktu s Maďarskom.
„Nakoniec to zostalo len na Juliusovi Binderovi, že sa odvážil do toho ísť sám osobne… a tú rieku prehradil. A tam padla veta: Tak sypme,“ opísal Oberhauser.
Maďarsko protestovalo, medzinárodné napätie rástlo. Kritika sa však ozývala aj doma – od ekologických aktivistov.
„Politici, vládna moc, v skratke to naozaj musím povedať, tak ako sme to vnímali, sa riadili zámermi tzv. betonárskej lobby,“ uviedla občianska aktivistka a ochranárka Ľubica Trubíniová.
Výstavba vodného diela zasiahla nielen ekosystém lužných lesov, ale aj samotný krajinný ráz vnútrozemskej delty Dunaja. Mnohé ramená vyschli a voda v nich prúdi veľmi pomaly.
„Ten nápad bol naozaj nešťastný. Bolo potrebné zasiahnuť veľké územie. Došlo až k zmiznutiu niektorých živočíšnych a rastlinných druhov,“ uviedla Trubíniová.
„Proste sa hľadalo, ako viac naplniť tie slepé ramená, ako zabezpečiť, aby v koryte bol dostatok vody, aby tá kvalita naozaj toho žitného ostrova bola výborná,“ vyjadril sa Oberhauser.
Strategická infraštruktúra
Vodné dielo Gabčíkovo je dnes súčasťou strategickej infraštruktúry. Zabezpečuje ochranu pred povodňami, plynulú lodnú dopravu a ekologickú výrobu elektriny.
„Každá desiata žiarovka na Slovensku svieti v nejakej elektrárni v Gabčíkove,“ povedal generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby a splnomocnenec vlády Peter Molda.
Spor medzi susedmi vyvrcholil v roku 1997. Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol, že Maďarsko porušilo pôvodnú dohodu. Slovensko malo právo postaviť náhradný variant. Súčasne však nemalo uviesť dielo do prevádzky bez dohody. Rozsudok zaviazal obe strany rokovať a nájsť spoločné riešenie.
„Tie pracovné skupiny, ktoré sa dnes stretávajú na úrovni slovenskej a maďarskej strany, riešia aj samotnú právnu implementáciu tohoto rozsudku,“ uviedol Molda.
„My sme dohodli relatívne jasné kontúry tej dohody v rámci toho rozsudku. Týka sa to ekológie, týka sa to prietoku vody, týka sa to modernizácie,“ informoval minister Taraba.
