Systém parkovania pri železničných staniciach nie je ideálny. Miest je málo a neraz chýbajú aj vyhradené miesta pre zdravotne postihnutých.
Pán Juraj Nemtušiak, ktorý prišiel pomôcť svojej známej, onkologickej pacientke, vošiel do zákazu vjazdu, kde na hriešnikov čakali policajti. Juraj im síce dodatočne ukázal parkovací preukaz, pokute sa však nevyhol. Stačilo však lepšie poznať svoje práva a povinnosti, alebo len nájsť v sebe empatiu a ľudskosť a situácia mohla skončiť inak.
Mnoho Nitranov využíva bezplatné parkovisko pred železničnou stanicou, no nájsť voľné miesto býva problém. „Aj teraz v tomto momente tu nie je ani jedno voľné miesto,“ skonštatoval pán Juraj. Vodiči tak často parkujú v areáli železníc, kam je vjazd povolený len vybraným vozidlám.
Pomáhal známej s ŤZP
„Do uvedeného priestoru majú povolený vjazd len vozidlá s povolením ŽSR (Železnice Slovenskej republiky), t.j. služobné vozidlá, vozidlá zamestnancov ŽSR, ale aj zamestnancov dopravcov, vozidlá dopravnej obsluhy, smetiari a pod., pričom do tohto priestoru nesmú vchádzať ani taxíky.“ uviedla hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Areál je preto neprístupný aj pre vodičov, ktorí prichádzajú vyzdvihnúť svojich známych na stanicu.
„Hliadka, pokiaľ pôsobí v uvedenom priestore, pri vjazde vozidla pristúpi k vozidlu a vykoná kontrolu vozidla. Zameriava sa na povolenie vstupu a lustráciu osoby, ktorá je pri kontrole povinná. V prípade zistenia porušenia zákonov tieto porušenia rieši v zmysle platnej legislatívy.“ uviedol Miroslav Golian z Odboru železničnej polície Zvolen.
Pán Juraj priznáva, že tiež porušil zákaz vjazdu, aby vyzdvihol svoju známu, ktorá je onkologickou pacientkou.
„Hneď som zabočil do tohto priestranstva, kde som vedel, že je táto dopravná značka. Všimol som si, že sú tu policajti. Prioritou pre mňa však bolo postarať sa o svojho príbuzného, zdravotne ťažko postihnutého,“ objasnil.
„Z toho vlaku, odkiaľ vystupovala moja blízka osoba, vystupovalo naraz veľké množstvo ľudí. A ja som ju, vzhľadom na komplikované diagnózy a slabú imunitu, nechcel viesť cez vestibul,“ uviedol.
Jeho známa, ktorá práve prišla z chemoterapií unavená a vysilená, vlastní parkovací preukaz pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento preukaz jej umožňuje vjazd aj do zákazu s dodatkovou tabuľou „okrem dopravnej obsluhy.“
Na situáciu v spojitosti s parkovaním pred železničnou stanicou v Nitre v relácii Občan za dverami poukázal redaktor Tomáš Gerši:
Preukaz nebol viditeľne za čelným sklom
„Policajti stáli tu. Hneď ako som zaparkoval, tak išli za mnou,“ pokračoval pán Juraj. „Ja som im vysvetlil situáciu, že sa ponáhľam, tak ma nechali, nech ju idem vyzdvihnúť z vlaku, zobrať jej tašky,“ povedal. „Vrátili sme sa do auta, usadil som ju a potom sme vlastne riešili dopravný priestupok,“ vysvetlil.
Doplnil, že so sebou mali parkovací preukaz osoby zdravotne ťažko postihnutej. „Toto pán policajt zhodnotil tak, že bol to dopravný priestupok a vzhľadom na celú situáciu dal pokutu,“ vyhlásil Juraj.
„Parkovací preukaz by oprávňoval vjazd, ale musí byť umiestnený za čelným sklom vozidla pri výjazde,“ upozornil dopravný analytik Jozef Drahovský.
Pán Juraj priznal, že parkovací preukaz pri vchádzaní v aute nemal. „Akonáhle som vyzdvihol tú osobu, tak sme preukaz mali, pretože tá osoba, ktorú som viezol, potrebovala preukaz aj v meste, kde bola na liečení,“ dodal.
Nezávislý advokát Milan Ficek vysvetlil, že pán Juraj nespĺňal konkrétny odsek paragrafu, aby mohol ísť do zákazu. Dôvodom bolo, že v tom čase nemal príslušný parkovací preukaz.
„Vzhľadom na celý priebeh riešenia priestupku, ktoré trvalo približne 15-20 minút, sa hliadka rozhodla na mieste uložiť najnižšiu možnú pokutu v blokovom konaní, a to vo výške desať eur,“ povedal Golian.
Okolnosťami donútení porušiť zákaz
„Túto situáciu však vnímam ako situáciu, keď sa človek dostane do pasce,“ vyjadril Juraj. „Nerobí niečo úmyselne zle alebo z lajdáckosti, ale je okolnosťami donútený to tak spraviť,“ špecifikoval. „Využil som preukaz doslova že prvýkrát, nemal som s týmto skúsenosti,“ priznal.
„Myslím si, že polícia má v takýchto prípadoch skôr pôsobiť prevenčne ako represívne,“ skonštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Na Slovensku vlastní parkovací preukaz pre ŤZP viac ako 127-tisíc ľudí, no jeho používanie podlieha jasným pravidlám. „Držiteľ parkovacieho preukazu môže používať parkovací preukaz len v súvislosti so svojou vlastnou prepravou,“ uviedla Stavrovská.
„Keď chcete zaparkovať na mieste, ktoré je určené pre zdravotne postihnutých, musíte mať vopred takýto parkovací preukaz,“ dodal Drahovský. Doplnil, že dodatočné preukázanie sa nepomôže.
Aby ste nedostali pokutu, treba mať parkovací preukaz umiestnený viditeľne za čelným sklom. „Otázne je, keby to bolo naopak. Doveziem sem blízku osobu, vysadím ju. Ona už je preč aj s preukazom, potom prídu policajti a skontrolujú ma,“ špekuloval pán Juraj. „Čo by som im potom povedal a čo by som im ukázal? Zas by mi dali pokutu,“ spýtal sa.
„Argumentovala by som tým, že je tu konkrétny človek, konkrétny preukaz, a môžem to vydokladovať ešte aj napríklad cestovným lístkom,“ navrhla Stavrovská. „Myslím, že v tomto prípade by neobstálo uloženie pokuty,“ vyhlásila.
Na ŤZP osoby sa pozabudlo
Držitelia parkovacích preukazov pre ŤZP môžu využívať vyhradené parkovacie miesta, ktoré by mali byť súčasťou každého parkoviska. Pred železničnou stanicou v Nitre však majú vyhradené miesta iba taxikári, na osoby s ŤZP sa akosi pozabudlo. „Tu nie je žiadne parkovacie miesto pre osoby zdravotne ťažko postihnuté,“ potvrdil Juraj.
„Každé parkovisko musí mať podľa vyhlášky 532 z roku 2002 vyhradené parkovacie miesta pre držiteľov parkovacích preukazov. Musia to byť štyri percentá, najmenej jedno miesto,“ upozornila Stavrovská. Dodala, že tieto parkovacie miesta musia byť najbližšie ku vchodu nejakej budovy.
Mesto sa už s podnetom zaoberá. „Akonáhle sme sa o ňom dozvedeli, tak sme ho posunuli kolegom z odboru dopravy, ktorí sa budú zaoberať zabezpečeniu vyhradených parkovacích miest pre ľudí s ŤZP priamo pred stanicou,“ uviedol hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek.
Kedy to bude, nám nespresnili. Avšak ani po dvoch mesiacoch od nášho upozornenia na parkovisku vyhradené miesta nepribudli.
