Celosvetovému problému predaja falošných umeleckých diel sa v Reportéroch venujeme opakovane. Ako zákazníci sme navštívili galérie, renomované aukčné siene, vybrali sme sa aj po stopách výrobcov falzifikátov.
Kopírovanie obrazov významných umelcov je chôdzou po tenkom ľade. Kópie sa totiž ľahko menia na ilegálny tovar. Odhaliť páchateľov v sieti organizovaného zločinu je náročné.
Štúdie odhadujú, že ročný obrat z predaja falzifikátov sa pohybuje od dvoch do desiatich miliárd dolárov.
Advokát Martin Berec upozorňuje, že falšovanie nie je len otázkou techniky, ale aj úmyslu. Ak sa dielo predáva ako originál, ide o podvod.
„Keď mám v úmysle to robiť napríklad ako študijný materiál, vtedy sa nejedná o porušenie trestného zákona. Ak však idem cielene vyhotovovať falzifikát nejakého diela s tým, že ho chcem aj následne niekde predať, vtedy páchate trestný čin,“ vysvetlil.
Takéto prípady sú náročné na dokazovanie, pretože je ťažké preukázať úmysel falšovateľa. „Dokazovať všeobecne úmysel je to najťažšie a špeciálne teda pri falšovaní umeleckých diel,“ dodal advokát Berec.
Kedy je vytvorenie kópie diela nelegálne?
Podľa reštaurátora a maliara Mira Bezáka je vytvorenie kópie umeleckého diela legálne, pokiaľ nie je podpísané ako originál. „Kópia sa robí tak, že sa urobí menšia alebo väčšia o centimeter či dva, aby to nebolo zhodné s originálom. Samozrejme, to nesmiete podpísať ako autor,“ vysvetlil.
„Podpísaný obraz má podstatne vyššiu hodnotu ako nepodpísaný. Mal som skúsenosť, že som mal obraz a prišiel za mnou človek, ktorý ho chcel vymeniť za iný, signovaný. Zdalo sa mi, že ten jeho by sa mohol lepšie a skôr predať, tak som ho vymenil,“ priblížil obchodník s obrazmi.
Problém nastáva, keď sa tieto kópie predávajú ako originály. Podľa obchodníka s obrazmi môže človek pri predaji obrazu uspieť skôr, keď má posudok. „Skúsil som ponúknuť obrazy aj do aukčných domov, ale povedia, že nie sú dobré. Nezoberú ho bez posudku. Skôr môžete uspieť, keď máte posudok,“ dodal.
Aj my sme nakupovali v rôznych galériách. Posudky k obrazom nie vždy zaručujú ich pravosť. Zaujímali sme sa o obraz Martina Benku, ktorý v jednej z bratislavských galérií predávali za 250-tisíc eur.
„Mám pocit, že niektoré prvky sú akoby prevzaté z iných Benkových obrazov. Takéhoto Benku som nevidela. Najdrahší Benka sa v aukčnej spoločnosti SOGA vydražil za 160-tisíc eur,“ priblížila kunshistorička, znalkyňa v oblasti umenia a riaditeľka Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied Katarína Bajcurová.
Podobné problémy majú aj v zahraničí
Ako sme zistili, záruka pravosti v aukčných spoločnostiach nie je problémom iba Slovenska. Zberateľ obrazov „vsadil na istotu“ pri kúpe umeleckého diela z viedenského aukčného domu Dorotheum.
„Vsadil som na istotu, lebo keď si človek povie Dorotheum, tak by tam mala byť zábezpeka, že dielo, ktoré si kúpi a je definované ako dielo tohto maliara, tak by to malo sedieť. Preto som sa rozhodol, že darček, ktorý chcem venovať, kúpim z overených zdrojov,“ povedal.
Problém nastal, keď kresbu od svojho obľúbeného maliara Ladislava Medňanského daroval. „Dotyčná osoba sa ma spýtala, či som si istý, že je to Medňanský. Vtedy som sa začal zahrávať s myšlienkou, že čo ak má pravdu? Povedal som si, že radšej si to preverím,“ dodal zberateľ obrazov.
„Rozhodne by som povedala už na prvý pohľad, že v tomto prípade nejde o dielo Ladislava Medňanského. Predovšetkým ide o kvalitu samotnej kresby. Medňanský bol v tom čase už vyzretý maliar. Tu vidíme absolútne ťarbavú kresbu a vidno, že ide o neškoleného maliara,“ priblížila znalkyňa v oblasti výtvarného umenia Zsófia Kiss-Széman.
Bezradnosť polície
Keďže ide o renomovanú aukčnú spoločnosť, zodpovednosť preberá ona aj kurátor. Aukčný dom Dorotheum sme oslovili aj oficiálnou cestou. Reagovali stručne.
„Kresba Ladislava Medňanského bola ponúkaná za veľmi nízku cenu pre jej zlý stav, chýbajúci podpis a prítomnosť len pozostalostnej pečiatky. Vzhľadom na nízku hodnotu hárku a obmedzený význam sme v tomto prípade neočakávali, že sa stretneme s problémom falšovania. Keď sme sa však o situácii dozvedeli, okamžite sme konali, nákup zrušili a vrátili celú sumu,“ uviedol aukčný dm Dorotheum.
„Rovnako ako funguje biznis s drogami a so zbraňami, tak na tých istých líniách a v podstate s takmer tými istými cestami funguje ilegálny obchod s umeleckými dielami. A to buď kradnutými originálmi alebo falzifikátmi,“ vysvetlil právnik a znalec v oblasti výtvarného umenia Martin Šugár.
Podľa neho táto špecializácia v Policajnom zbore chýba. „Neexistuje reálny dosah štátu na to, aby vedel v tejto oblasti pracovať,“ dodal.
