Vyberať si alebo klásť podmienky pri hľadaní práce si ľudia v mnohých regiónoch Slovenska veľmi dovoliť nemôžu. Sú radi, keď sa nejaká príležitosť vôbec objaví. Jednej takej sa potešil aj pán Marián. Na zmluvy a papierovačky akosi nebol čas, podali sa ruky a on sa vrhol do práce. Ako však čoskoro zistil, pracovať na dobré slovo sa v dnešnej dobe nemusí vyplatiť.
V roku 2018 vypísal Banskobystrický samosprávny kraj verejnú súťaž na rekonštrukciu úsekov ciest a mostov v jeho pôsobnosti. Mosty napríklad v Kordíkoch, Králikoch, Španej doline či na Tajove boli totižto v zlom stave.
“Podľa vtedy platných pravidiel išlo o podlimitnú zákazku s predpokladanou hodnotou zhruba 1,2 milióna eur. Súťaž vyhrala firma Doprastav Asfalt, a.s., ktorá ponúkla najnižšiu cenu,“ ozrejmila hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja Jana Čunderlíková.
Pred koncom päťročného záručného obdobia Banskobystrická regionálna správa ciest vykonala kontroly týchto mostov a ciest. Práce sa rozhodli reklamovať. Z mostov sa napríklad odlupoval ochranný náter a bolo poškodené aj špárovanie.
Firma Doprastav Asfalt, ktorá sa medzitým premenovala na Metrostav, dala opravné práce vykonať subdodávateľovi – firme JALBA, s.r.o., kde je konateľom pán Jozef Frič. Ten si na tieto práce koncom minulého roka najal piatich robotníkov z Horehronia.
“Syn sa stretol s jedným človekom z východu, ktorý poznal pána Friča. Vedel, že má nejaké práce. Syn zavolal pánovi Fričovi, tak on na to, že má prácu. No dobre, tak sme prišli, porozprávali sme sa. Hneď na prvýkrát sme sa dohodli na cene,“ povedal Marian Harvan.
Náležitosti riešili ústne
Podľa pána Harvana sa s pánom Fričom dohodli, že za prácu im dá päťtisíc eur s tým, že istú časť im zaplatí vopred. Chlapom z Horehronia sa ponuka pozdávala. Miera nezamestnanosti na Horehroní sa podľa posledných údajov pohybuje na úrovni takmer štyroch percent.
“Viete, november, december, nejaký peniaz si zarobiť by nebolo zlé. Tak sme sa dohodli, že prídeme. Povedal som sumu 350 eur na jeden most. Ten človek s tým súhlasil, nám sa to zdalo byť výhodné. Bolo treba očistiť zábradlie, natrieť ho. Rímsy bolo treba ošúchať, natrieť. Poprípade ešte ísť popod mosty a vyšpárovať kamene,“ opísal pán Harvan.
Pán Harvan a skupina jeho robotníkov však s pánom Fričom neuzatvorili žiadnu písomnú pracovnú zmluvu ani dohodu. Všetky náležitosti riešili ústne. “Prvý týždeň nám dal zálohu 1 500 eur, čo sa ukazovalo, že asi ten pán je taký, že nemá problém s platením,“ priznal.
Po tom, ako robotníci koncom minulého roka opravili zhruba 12 mostov, sa subdodávateľ – pán Frič odmlčal. “Začal sa nám vyhýbať a vyhovárať, že peniaze budú, aby sme mu povedali cenu. Potom sme mu zavolali, nebral nám telefón. Potom zase, že má niečo, že mu majú poslať odniekiaľ peniaze, že aby sme sa nebáli, že nám tie peniaze zaplatí,“ uviedol pán Harvan.
“Domnievam sa z tých informácií, ktoré mám, že bola uzatvorená medzi sťažovateľom a objednávateľom prác zmluva, keďže dostal peniaze na nákup materiálu a mal vyhotoviť nejaké dielo do určitého termínu, tak predpokladám, že najskôr tie dojednania, ktoré oni spolu urobili zodpovedajú uzatvoreniu zmluvy o dielo,“ konštatovala nezávislá advokátka Martina Mészáros Bariaková.
S prácou nebol spokojný
S Jozefom Fričom sme sa spojili telefonicky. Povedal nám, že s pánom Harvanom sa dohodol na sume 300 eur za opravu jedného mosta a mali ich opraviť 10. Tvrdí, že vopred mu poslal na účet 1 800 eur. No s ich prácou nebol na prvýkrát spokojný.
“Po určitom čase a kontrole zle vykonanej práce boli nútení opätovne opravovať určité zle vykonané stavebné práce. Následne začali dvíhať cenu práce na 600 eur za jeden most. S týmto som razantne nesúhlasil, nakoľko dohodnutá cena bola dopredu stanovená a za zle vykonanú prácu predsa nemôže požadovať 100-percentné navýšenie. Keď prišlo k vyúčtovaniu bločkov za nákup materiálu, boli zistené bloky ktoré tam nemali čo robiť,“ zaznelo v stanovisku Jozefa Friča.
Spoločnosti Metrostav, ktorá vyhrala verejnú súťaž sme sa pýtali koľko eur vyplatili pánovi Fričovi na opravu konkrétnych mostov, no sumu nespresnili.
“Podľa našej evidencie bolo uvedené dielo riadne a včas vykonané a boli splnené všetky povinnosť voči investorovi, Banskobystrickému samosprávnemu kraju, rovnako ako voči našim priamym subdodávateľom. Hoci nás mrzí, že podľa vami uvádzaných informácií malo údajne dôjsť k nevyplateniu pohľadávok na nižších stupňoch dodávateľského reťazca, uvádzame, že nebolo a ani nie je v našej moci vzniknutú situáciu napraviť, pretože neexistoval žiadny priamy zmluvný vzťah medzi našou spoločnosťou a týmito nižšími stupňami subdodávateľského reťazca,“ písalo sa v stanovisku spoločnosti Metrostav.
Mohlo ísť o porušenie zákona
Podľa Národného inšpektorátu práce bola dohoda o vykonaní práce medzi spoločnosťou JALBA a robotníkmi z Horehronia neprehľadná a dokonca by mohlo ísť o porušenie zákona na oboch stranách. A za to hrozia pokuty.
“Ak pri výkone práce fyzickými osobami pre subdodávateľskú stavebnú firmu boli naplnené znaky závislej práce a táto práca bola vykonávaná bez písomného založenia pracovnoprávneho vzťahu, ide o porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, a to bez ohľadu na to, či takýto stav obom zmluvným stranám vyhovuje. Fyzickej osobe hrozí za porušenie tohto zákona pokuta vo výške 331 eur. Zamestnávateľovi hrozí podstatne vyššia pokuta. Minimálne od 2 000 až do výšky 200-tisíc eur,“ upozornil hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekes.
Z verejne dostupných informácií sme zistili, že pán Frič je konateľom v dvoch firmách. Obe sú Sociálnej poisťovni dlžné zhruba dvetisíc eur a Finančnej správe na daniach dokopy takmer 30-tisíc eur.
Kto má pravdu?
Dokázať kto má pravdu nemusí byť v tomto prípade také jednoduché, keďže písomné dohody medzi oboma stranami nie sú žiadne. Podľa zákona však pre platné a účinné uzatvorenie zmluvy o dielo nie je povinná písomná forma.
“A teda je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnou formou, avšak ja vždy odporúčam, aby si všetci, aj laici aj fyzické osoby uzatvárali aspoň v základných bodoch dojednaní zmluvu písomnú. V súčasnosti je to možné aj elektronickou komunikáciou,“ odporučila nezávislá advokátka Martina Mészáros Bariaková.
Podľa advokátky by pán Harvan mohol podať na súd žalobu o zaplatenie ceny diela.
“Avšak tým, že nemá písomnú zmluvu, tak môže byť pre neho náročnejšie dokazovanie, pretože v občianskom súdnom konaní platí to, že má účastník žalobca povinnosť tvrdiť, ale svoje tvrdenia aj preukázať ak chce byť v súdnom spore úspešný. Toto by mohlo byť náročnejšie, ako keby si uzatvorili písomnú zmluvu,“ pokračovala Mészáros Bariaková.
“Pracovná zmluva chráni zamestnanca po právnej stránke vo viacerých smeroch. Je v nej uvedený druh práce, náplň práce, miesto výkonu práce, pracovný čas a takisto aj výška mzdy a termín v akej mu má byť vyplatená. Ak človek pracuje bez zmluvy, tak nemá dôkaz o spolupráci. Nemá ani doklad, ktorým by mohol argumentovať v prípade ak sa domáha nevyplatenej mzdy,“ vysvetlila PR manažérka portálu Profesia Ľubica Melcerová.
Obe strany tvrdia niečo iné
Práca bola urobená, časť peňazí zaplatená, no aká suma zostáva k doplateniu, je tak naďalej záhadou, keďže obe strany tvrdia niečo iné.
“Nakoľko je predmetná vec riešiteľná na úrovni serióznosti a nie vyhrážania sa, viem sa dohodnúť na uzavretí celej veci tak, ako bolo dohodnuté na začiatku prác,“ reagoval v stanovisku konateľ JALBA Jozef Frič.
“Je vidieť, že tie peniaze nechce zaplatiť a vôbec sa nechce s nami o tom baviť,“ dodal pán Harvan.
