Predstavitelia Slovnaftu diskutovali s verejnosťou o zámere postaviť najväčšiu spaľovňu na Slovensku. Ľudia sa boja, že projekt predstavuje pre Slovensko enviromentálne a zdravotné riziká. Obávajú sa aj toho, že sa sem bude zvážať a spracovávať odpad zo zahraničia. Slovnaft tvrdí, že na to nie je dôvod.
Spoločnosť Slovnaft chce v svojom areáli do roku 2030 postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu. Petíciu proti výstavbe podpísalo takmer 7 000 ľudí.
„Táto spaľovňa, ktorú plánuje postaviť Slovnaft, je spravená pre zisky súkromnej spoločnosti,“ vyhlásila predsedníčka o. z. Hrad Slavín Sabina Barborjak.
„Nesúhlasíme s ďalším zvyšovaním znečistenia Bratislavy mimobratislavským odpadom. Má byť postavená v zásobárni pitnej vody,“ uviedla.
„Pošleme pripomienky, ktoré budú smerovať najmä k nebezpečnému odpadu, spôsobu manipulácie s popolčekom, s tým výsledkom spaľovania, ako aj ochranu spodných vôd, životného prostredia,“ povedal námestník primátora Bratislavy pre životné prostredie Jakub Mrva.
Slovnaft úradom predložil štúdie, podľa ktorých spaľovňa nebude mať na životné prostredie významný vplyv.
Diskusii o plánovanej spaľovni sa v Správach venovala redaktorka Natália Dvoranová:
Aktivisti priniesli transparenty
„Treba si dať na misku váh, že teraz priemyselný a komunálny odpad ide na skládku do prírody. My ho takto spracujeme, ušetrí 100-tisíc ton CO2,“ vysvetlil hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaft a.s Anton Molnár. Bratislava už len týmto zariadením a stane sa aj nezávislejším v rámci vykurovania a svojej sebestačnosti.
Aktivisti priniesli so sebou transparenty. Jeden z nich znázorňoval, ako by sme mali s odpadom zaobchádzať.
„To je predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia,“ vymenovala urbanistka Ivana Némethová z iniciatívy Znepokojené matky.
„Potom prechádzame k viac tým škodlivým riešeniam. To je vlastne zhodnocovanie, čiže spaľovne a zneškodňovanie, pod tým sa myslia skládky,“ dodala. „Spaľovne sú len o niečo lepšie, ale takisto sú to vlastne veľmi škodlivé projekty,“ vyhlásila.
Projekt podľa Molnára nepočíta so zvážaním odpadu zo zahraničie. „Projekt ráta len so západným regiónom a myslíme, že toho odpadu bude aj viac,“ spresnil.
„Navrhovaná kapacita spaľovne Slovnaft, ktorá je na úrovni 317-tisíc ton odpadu, naozaj predpokladá, že gro odpadu bude dovážané zo širšieho okolia,“ potvrdil Mrva.
Svoje pripomienky k projektu spaľovne môže verejnosť zasielať na ministerstvo životného prostredia do 23. apríla.
