Minulý rok bol pre Európu najteplejším rokom v histórii s rekordnými teplotami na takmer polovici kontinentu a s rozsiahlymi záplavami najmä v jeho západnej časti. V správe o stave klímy v Európe to v utorok (15. 4.) uviedla meteorologická služba Európskej únie Copernicus.
Rok 2024 bol pre Európu najteplejším rokom s rekordnými teplotami v stredných, východných a juhovýchodných regiónoch. Často sa vyskytovali silné búrky a rozsiahle záplavy, ktoré si vyžiadali najmenej 335 obetí a zasiahli odhadom 413-tisíc ľudí.
V priebehu roka sa prejavil nápadný kontrast medzi východom a západom. Na východe panovalo extrémne suché a často rekordne teplé počasie, na západe bolo teplé, ale vlhké počasie.
Európa zažila najrozsiahlejšie záplavy od roku 2013. Západná časť kontinentu zaznamenala jeden z desiatich najvlhších rokov v sledovanom období, čo je od roku 1950, uvádza správa. Európu však trápilo aj sucho.
V septembri zhorelo v Portugalsku za jediný týždeň približne 110-tisíc hektárov lesa, čo predstavuje asi štvrtinu celkovej ročnej vypálenej plochy v Európe. Odhaduje sa, že požiare v Európe postihli 42-tisíc ľudí.
Vo všetkých európskych regiónoch tiež nastal úbytok ľadu – v Škandinávii a na Špicbergoch ľadovce zaznamenali najvyššiu mieru úbytku ľadovej plochy v histórii.
V Európe sa zvyšuje tepelný stres
„Správa zdôrazňuje, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom a zažíva vážne dopady extrémneho počasia a zmeny klímy. Každý ďalší zlomok stupňa zvýšenia teploty je dôležitý, pretože zvyšuje riziká pre naše životy, ekonomiku a planétu. Musíme sa prispôsobiť,“ uviedla generálna tajomníčka Svetovej meteorologickej organizácie pri OSN (WMO) Celeste Saulová.
Na správe o stave klímy v Európe v roku 2024 (ESOTC 2024), ktorú vydali spoločne Copernicus a WMO, sa podieľalo približne 100 vedcov. Poskytli ucelený pohľad na európsku klímu, a to aj prostredníctvom zdrojov, ako je nová grafická galéria so 130 grafmi a infografikami, uviedol Copernicus.
„Správa za rok 2024 ukazuje, že takmer tretina riečnej siete prekročila prah vysokej povodňovej aktivity a že sa v Európe naďalej zvyšuje tepelný stres, čo zdôrazňuje význam budovania väčšej odolnosti,“ povedala generálna riaditeľka Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) Florence Rabierová.
„Keďže 51 percent európskych miest má v súčasnosti špeciálny plán adaptácie na zmenu klímy, podčiarkuje to hodnotu našich informácií, ktoré sú založené na vedeckom poznaní,“ dodala.
