Väčšina Slovákov nedôveruje iným ľuďom, ukázala štúdia Trendy (ne)dôvery 2025. Nízka miera medziľudskej dôvery predstavuje pre spoločnosť veľký problém, bez akejkoľvek všeobecnej dôvery by sa totiž akákoľvek spoločnosť rozpadla. V Ranných správach o tom hovorila riaditeľka komunikácie DEKK Inštitútu Nikola Richterová.
Kým však na Slovensku prevláda pomerne nízka medziľudská dôvera, v rámci rodín bola podľa prieskumu z roku 2022 veľmi vysoká. Pri susedoch namerali mieru dôvery na úrovni 83 percent. „Dá sa povedať, že na Slovensku dôverujeme ľuďom, ale len tým, ktorých poznáme,“ poznamenala Nikola Richterová.
Podľa riaditeľky komunikácie DEKK sa celospoločenská dôvera dá postupne vybudovať. Konkrétne by sme sa mali zamerať na malé komunity, ako susedstvá na sídliskách. „Dôležité však je, aby boli tieto komunity potom otvorené aj iným ľuďom,“ poznamenala.
Susedné krajiny aj západné krajiny sú na tom pri medziľudskej dôvere lepšie ako Slovensko. Richterová hovorí o vplyve bývalého režimu, ale aj o tom, že sa od Slovenska vzďaľujú životnou úrovňou.
„Zároveň však môžeme poukázať, že v týchto štátoch môže byť väčšia dôvera v systém. A keď sa rozprávame o systéme, tak ako sa rozprávame o medziľudskej dôvere, pozorujeme ešte ďalší ukazovateľ, a to je inštitucionálna dôvera. Tá je na Slovensku taktiež veľmi nízka,“ skonštatovala Richterová. Podotkla však, že dôvere v inštitúcie sa nevenuje veľká pozornosť.
Ako ďalej Richterová uviedla, najvyššiu dôveru spomedzi inštitúcií majú výskumníci a vedci, či samosprávy. Naopak, Slováci najmenej dôverujú politickým inštitúciám.
„Vláda 30 percent, parlament 25 percent alebo politické strany 21 percent. A naozaj, toto sú ľudia, ktorí majú veľkú moc. Takže určite treba sledovať tieto ukazovatele a možno si uvedomiť, akú veľkú moc má polarizačný jazyk takýchto ľudí, ako to vie veľmi ovplyvniť obyvateľstvo,“ vysvetlila Richterová.
